Psychológia a úlohy psychológie
Autor: ivka47
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 03.10.2011
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 895 slov
Počet zobrazení: 14 341
Počet zobrazení: 14 341
Tlačení: 732
Uložení: 676
Uložení: 676
Psychológia
- je to súhrn duševných javov, kt. rozlišujeme na javy prežívania /predstavivosť, pamäť, cit, radosť, a javy správania (mimika)
Úlohy psychológie
- uvedené zákonitosti objavovať, skúmať, opisovať, triediť a vysvetľovať.
- poznáme zákonitosti využívať jednak na zdokonaľovanie duševných procesov a vlastností človeka (výchova - sebavýchova) jednak na zlepšovanie medziľudských vzťahov a ľudskej činnosti v rozličných oblastiach spoločenského života a praxe.
Odvetvia psychológie
- psychické javy sa môžu skúmať z rôznych hľadísk - vznik psychologických disciplín.
- všeobecná psychológia - prežívanie, správanie...
- sociálna psychológia - študuje charakter vzájomných vzťahov ľudí v skupinách a v kolektívoch hľadá činitele, ktoré ovplyvňujú spoločnú aktivitu ľudí a vysvetľuje ich.
- vývinová psychológia - duševný stav od narodenia až starobu
- pedagogická psychológia - všeobecná, sociálna, vývinová psychológia
- základy vyučovania a jeho metódy
- psychologické práce - súvisí z pracovnej činnosti, rieši otázky bezpečnosti,
pracovného prostredia, produktivity práce.
- inžinierska - ekonomická psychológia - vzťah medzi človekom a strojmi. Lepšie zodpovedanie
psychickým možnostiam človeka ovládať, riadiť stroje.
- psychológia dopravy - výber vodičov, príčiny nehodovosti
- psychológia obchodu - reklama, predaj, spotrebiteľ
- psychológia športu - výchova športovcov,...
- kozmická psychológia - štúdie kozmonautov, dlhodobá izolácia
- psychológia osôb - spoznávanie osôb, utvára a triedi ich...
- psychológia činnosti konania a správania - činitele ovplyvňované ľudskou aktivitou, zložky,
fázy vodového konania.
Osobnosť a jej vlastnosti
Osobnosť - ucelený súbor duševných vlastností človeka utvárané sú spoločenskými podmienkami.
Osobnosť - človek ako spoločenská bytosťô, člen spoločnosti
Osobnosť - utvára sa pod vplivom rozličných určujúcich činiteľov, alebo determinátov.
Činitele - vonkajšie al. vnútorné
vonkajšie - spoloč. prostredie, prírodné prostredie
vnútorné - biologické stránky, psychologické predpoklady.
Predpoklady - vrodené al. získané
vrodené - dedičné, môžu - nemusia
Determinátori - človek - biosociálna bytosť.
Vlastnosti osobnosti - duševné vlastnosti osobnosti sú pomerne stále znaky duševného života človeka - záujmy, postoje, ideály, nadanie, štruktúra osobnosti
Triedenia a charakteristické vlastnosti osôb:
1, aktivačno-motivačná vlastnosť (životné plány, potreba, záujem, ašpirácia)
2, vzťahovo postojová vlastnosť (postoj, ideálne ciele)
3, výkonových vlastností
4, seberegulačné vlastnosti
5, dynamických vlastností
Poznávanie osobností
Ľudskú dušu najlepšie spoznáme poznávaním konkrétnej osobnosti.
Názor si utvoríme náhodným pozorovaním alebo vonkajšími prejavmi.
Zameráme sa na prejav, jasnosť formulácie myšlienok, spád reči, mimiku, gestikuláciu. Dlhšie skúmanie: postoj k okoliu, názory, vlastnosti.
Spoznať človeka môžeme aj podľa jeho práce, modely, náčrty, rozbory...
Vedecké psychologické poznanie musí byť: sústava plánované, vypracované podľa vopred vypracovanej metodiky.
Pri rozbore výsledkov postupujeme podľa vedeckých metód - štatistických.
Psychológia používa na poznanie osôb:
- metódu experimentu
- sociometrickú metódu
- metódu upresňovania rozhovoru = dotazníkovú testovú metódu, metódu sebapozorovania
Poznávacie procesy:
Pociťovanie: každý zmysloví orgán sa z psychologického hľadiska nazýva analyzátor. Sprostredkúva základnú informáciu o vonkajšom svete.
Každý analyzátor sa skladá z receptorov = dostredivého, nervu, mozgového centra = (jadra analyzátora) - vznik výsledného efektu činnosti = pocit.
Množstvo a kvalita pocitov závisí od zmyslovej citlivosti - je u ľudí rozličná.
Ak má vzniknúť pocit, musí mať podnet určujúci intenzitu - dolný podnetový (pocitový) prach.
Ak intenzita prekročí určitú hranicu prestaneme ho vnímať, alebo nám spôsobuje bolesť. Prekročil sa horný podnetový prah.
Podľa zmyslových orgánov rozoznávame:
- zrakové pocity - pocity druhu, jasnosti a sýtosti farieb
- sluchové pocity - pocity rôznej výšky, sily, farby zvuku
- čuchové pocity - pocity vôní a zápachov
- chuťové pocity - pocity sladkej, kyslej, horkej a slanej chuti
- tepelné pocity - pocity tepla, chladu, horúčavy
- tlakové pocity - dotyk, tlak
Vnímanie: procesom výsledku vnímania je vnem, čo je odraz predmetov a javov ako celku. Jednotlivé pocity sa mozgovou syntézou spájajú do vnemu.
Predstavivosť: obrazy - predstavy, predstavivosť
Dynamické vlastnosti osobností - temperament
Ľudia podľa temperamentu sa rozdeľujú do 4 skupín
1, melancholik - zodpovedný, usilovný, presný, málo odolný proti zmenám, zraniteľný (vďaka zmene), potrebuje stabilné pracovné prostredie
2, flegmatik - pokojný, rozvážny, vyrovnaný, zvláda záťažové situácie, emocionálne je výrazný, málo aktívny v reakciách pomalý
3, cholerik - energický, iniciatívny, výbušný, ťažko ovládateľný
4, sangvinik - schopný pracovať a riešiť problémové situácie z prehľadom, zmenám prispôsobivý, správne reagujúci na podnety, niekedy nestály.
Typy vedúcich manažérov
Jung rozdeľuje ľudí podľa zamerania duševnej energie na:
1, introvertov - je pokojný, cieľavedomý, ťažko ovplyvniteľný, racionálny,
príliš formálny, nesmelý a plachý
2, extrovertov - spoločenský, praktický, komunikatívny, neformálny a veselý
Štýly riadenia:
1, autokratický štýl riadenia - vydáva veľa príkazov, vyznačuje sa tvrdosťou a neprístupnosťou, spolupracovníci úspešný a sympatizujú s myšlienkami manažéra.
2, demokratický štýl riadenia - motivuje zamestnancov, vie ich nadchnúť, kolegovia sú úspešný ale majú k dispozícií lepšie argumenty a výsledky.
3. liberálny štýl riadenia - v dôsledku nedostatku odbornosti pripadne nedostačujúcich morálno-vôlových vlastností, vytvára priestor pre rozhodovanie kolegov vládnucich neformálnou autoritou.
Vonkajšie a vnútorné faktory ovplyvňujúce pracovný výkon
Vonkajšie faktory ovplyvňujúce pracovný výkon: teplota, vôňa, prostredie. Za vnútorné okolie buď zamestnanci alebo nadriadený, čistota, hluk, teplota, príroda /kvety/, svetlo.
Konflikty na pracovisku
Konflikt - rozpor, nezhoda medzi správaním sa jednotlivca a názormi predstavami sociálneho prostredia.
Zdroje konfliktov:
a, vonkajšie - nedostatok materiálu, cesta do zamestnania, vlastnosti iných ľudí, nedostatok peňazí, neprimerané úlohy
b, vnútorné - preceňovanie sa, podceňovanie sa, neskúsenosť, nedostatočná kvalifikácia, konfliktné povahy
Konfliktné situácie:
1, frustrácia - je psychický stav človeka, ktorý nastáva v dôsledku blokovania možností uspokkojiť potrebu alebo dosiahnuť vytýčený cieľ
2, deprimácia - je psychický stav, ktorý vzniká v dôsledku chronického neuspokojovania potrieb človeka v plnej šírke. Môže byť fyzická, psychická (Potreba byť milovaná), sociálna, existenčná.
3, stres - tieseň, tlak, psychický stav záťaže, ktorý vzniká tlakom rušivého faktora pri uspokojovaní potrieb.
Riešenie konfliktov:
Zásady -
1, konflikty treba riešiť hneď
2, odbúravať emócie
3, zlepšiť proces sebapoznania
4, sebavýchova, sebadisciplína, sebakritika
V dôsledku nedostatku odbornosti, príp. nedostatočných morálno-vôlových vlastností, vytvára priestor pre rozhodovanie kolegov vládnucich neformálnou autoritou.
- je to súhrn duševných javov, kt. rozlišujeme na javy prežívania /predstavivosť, pamäť, cit, radosť, a javy správania (mimika)
Úlohy psychológie
- uvedené zákonitosti objavovať, skúmať, opisovať, triediť a vysvetľovať.
- poznáme zákonitosti využívať jednak na zdokonaľovanie duševných procesov a vlastností človeka (výchova - sebavýchova) jednak na zlepšovanie medziľudských vzťahov a ľudskej činnosti v rozličných oblastiach spoločenského života a praxe.
Odvetvia psychológie
- psychické javy sa môžu skúmať z rôznych hľadísk - vznik psychologických disciplín.
- všeobecná psychológia - prežívanie, správanie...
- sociálna psychológia - študuje charakter vzájomných vzťahov ľudí v skupinách a v kolektívoch hľadá činitele, ktoré ovplyvňujú spoločnú aktivitu ľudí a vysvetľuje ich.
- vývinová psychológia - duševný stav od narodenia až starobu
- pedagogická psychológia - všeobecná, sociálna, vývinová psychológia
- základy vyučovania a jeho metódy
- psychologické práce - súvisí z pracovnej činnosti, rieši otázky bezpečnosti,
pracovného prostredia, produktivity práce.
- inžinierska - ekonomická psychológia - vzťah medzi človekom a strojmi. Lepšie zodpovedanie
psychickým možnostiam človeka ovládať, riadiť stroje.
- psychológia dopravy - výber vodičov, príčiny nehodovosti
- psychológia obchodu - reklama, predaj, spotrebiteľ
- psychológia športu - výchova športovcov,...
- kozmická psychológia - štúdie kozmonautov, dlhodobá izolácia
- psychológia osôb - spoznávanie osôb, utvára a triedi ich...
- psychológia činnosti konania a správania - činitele ovplyvňované ľudskou aktivitou, zložky,
fázy vodového konania.
Osobnosť a jej vlastnosti
Osobnosť - ucelený súbor duševných vlastností človeka utvárané sú spoločenskými podmienkami.
Osobnosť - človek ako spoločenská bytosťô, člen spoločnosti
Osobnosť - utvára sa pod vplivom rozličných určujúcich činiteľov, alebo determinátov.
Činitele - vonkajšie al. vnútorné
vonkajšie - spoloč. prostredie, prírodné prostredie
vnútorné - biologické stránky, psychologické predpoklady.
Predpoklady - vrodené al. získané
vrodené - dedičné, môžu - nemusia
Determinátori - človek - biosociálna bytosť.
Vlastnosti osobnosti - duševné vlastnosti osobnosti sú pomerne stále znaky duševného života človeka - záujmy, postoje, ideály, nadanie, štruktúra osobnosti
Triedenia a charakteristické vlastnosti osôb:
1, aktivačno-motivačná vlastnosť (životné plány, potreba, záujem, ašpirácia)
2, vzťahovo postojová vlastnosť (postoj, ideálne ciele)
3, výkonových vlastností
4, seberegulačné vlastnosti
5, dynamických vlastností
Poznávanie osobností
Ľudskú dušu najlepšie spoznáme poznávaním konkrétnej osobnosti.
Názor si utvoríme náhodným pozorovaním alebo vonkajšími prejavmi.
Zameráme sa na prejav, jasnosť formulácie myšlienok, spád reči, mimiku, gestikuláciu. Dlhšie skúmanie: postoj k okoliu, názory, vlastnosti.
Spoznať človeka môžeme aj podľa jeho práce, modely, náčrty, rozbory...
Vedecké psychologické poznanie musí byť: sústava plánované, vypracované podľa vopred vypracovanej metodiky.
Pri rozbore výsledkov postupujeme podľa vedeckých metód - štatistických.
Psychológia používa na poznanie osôb:
- metódu experimentu
- sociometrickú metódu
- metódu upresňovania rozhovoru = dotazníkovú testovú metódu, metódu sebapozorovania
Poznávacie procesy:
Pociťovanie: každý zmysloví orgán sa z psychologického hľadiska nazýva analyzátor. Sprostredkúva základnú informáciu o vonkajšom svete.
Každý analyzátor sa skladá z receptorov = dostredivého, nervu, mozgového centra = (jadra analyzátora) - vznik výsledného efektu činnosti = pocit.
Množstvo a kvalita pocitov závisí od zmyslovej citlivosti - je u ľudí rozličná.
Ak má vzniknúť pocit, musí mať podnet určujúci intenzitu - dolný podnetový (pocitový) prach.
Ak intenzita prekročí určitú hranicu prestaneme ho vnímať, alebo nám spôsobuje bolesť. Prekročil sa horný podnetový prah.
Podľa zmyslových orgánov rozoznávame:
- zrakové pocity - pocity druhu, jasnosti a sýtosti farieb
- sluchové pocity - pocity rôznej výšky, sily, farby zvuku
- čuchové pocity - pocity vôní a zápachov
- chuťové pocity - pocity sladkej, kyslej, horkej a slanej chuti
- tepelné pocity - pocity tepla, chladu, horúčavy
- tlakové pocity - dotyk, tlak
Vnímanie: procesom výsledku vnímania je vnem, čo je odraz predmetov a javov ako celku. Jednotlivé pocity sa mozgovou syntézou spájajú do vnemu.
Predstavivosť: obrazy - predstavy, predstavivosť
Dynamické vlastnosti osobností - temperament
Ľudia podľa temperamentu sa rozdeľujú do 4 skupín
1, melancholik - zodpovedný, usilovný, presný, málo odolný proti zmenám, zraniteľný (vďaka zmene), potrebuje stabilné pracovné prostredie
2, flegmatik - pokojný, rozvážny, vyrovnaný, zvláda záťažové situácie, emocionálne je výrazný, málo aktívny v reakciách pomalý
3, cholerik - energický, iniciatívny, výbušný, ťažko ovládateľný
4, sangvinik - schopný pracovať a riešiť problémové situácie z prehľadom, zmenám prispôsobivý, správne reagujúci na podnety, niekedy nestály.
Typy vedúcich manažérov
Jung rozdeľuje ľudí podľa zamerania duševnej energie na:
1, introvertov - je pokojný, cieľavedomý, ťažko ovplyvniteľný, racionálny,
príliš formálny, nesmelý a plachý
2, extrovertov - spoločenský, praktický, komunikatívny, neformálny a veselý
Štýly riadenia:
1, autokratický štýl riadenia - vydáva veľa príkazov, vyznačuje sa tvrdosťou a neprístupnosťou, spolupracovníci úspešný a sympatizujú s myšlienkami manažéra.
2, demokratický štýl riadenia - motivuje zamestnancov, vie ich nadchnúť, kolegovia sú úspešný ale majú k dispozícií lepšie argumenty a výsledky.
3. liberálny štýl riadenia - v dôsledku nedostatku odbornosti pripadne nedostačujúcich morálno-vôlových vlastností, vytvára priestor pre rozhodovanie kolegov vládnucich neformálnou autoritou.
Vonkajšie a vnútorné faktory ovplyvňujúce pracovný výkon
Vonkajšie faktory ovplyvňujúce pracovný výkon: teplota, vôňa, prostredie. Za vnútorné okolie buď zamestnanci alebo nadriadený, čistota, hluk, teplota, príroda /kvety/, svetlo.
Konflikty na pracovisku
Konflikt - rozpor, nezhoda medzi správaním sa jednotlivca a názormi predstavami sociálneho prostredia.
Zdroje konfliktov:
a, vonkajšie - nedostatok materiálu, cesta do zamestnania, vlastnosti iných ľudí, nedostatok peňazí, neprimerané úlohy
b, vnútorné - preceňovanie sa, podceňovanie sa, neskúsenosť, nedostatočná kvalifikácia, konfliktné povahy
Konfliktné situácie:
1, frustrácia - je psychický stav človeka, ktorý nastáva v dôsledku blokovania možností uspokkojiť potrebu alebo dosiahnuť vytýčený cieľ
2, deprimácia - je psychický stav, ktorý vzniká v dôsledku chronického neuspokojovania potrieb človeka v plnej šírke. Môže byť fyzická, psychická (Potreba byť milovaná), sociálna, existenčná.
3, stres - tieseň, tlak, psychický stav záťaže, ktorý vzniká tlakom rušivého faktora pri uspokojovaní potrieb.
Riešenie konfliktov:
Zásady -
1, konflikty treba riešiť hneď
2, odbúravať emócie
3, zlepšiť proces sebapoznania
4, sebavýchova, sebadisciplína, sebakritika
V dôsledku nedostatku odbornosti, príp. nedostatočných morálno-vôlových vlastností, vytvára priestor pre rozhodovanie kolegov vládnucich neformálnou autoritou.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Predmet všeobecnej psychológie | Učebné poznámky | 212 slov | |
Psychológia téma | Referát | 1 236 slov | |
Psychológia poznámky ku skúške | Ostatné | 6 slov | |
Psychológia – 1. ročník | Učebné poznámky | 3 975 slov | |
Psychológia ako veda | Učebné poznámky | 571 slov | |
Psychológia - veda o človeku a jeho psychike | Referát | 627 slov | |
Psychológia – predmet, zakladatelia, disciplíny | Referát | 1 316 slov | |
Predmet sociálnej psychológie | Referát | 66 slov | |
Psychológia a sociológia – vypracované otázky | Ostatné | 2 194 slov | |
Vysvetlite predmet psychológie ako vedy | Referát | 503 slov | |
Všeobecná psychológia | Referát | 2 656 slov | |
Predmet psychológie | Učebné poznámky | 171 slov | |
Úvod do psychológie | Referát | 265 slov | |
Dejiny psychológie | Referát | 2 573 slov | |
Osobnosť, psychika a psychológia | Referát | 573 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#sebapoznanie a sebahodnotenie , sebavýchova #psychologia #morálno-vôľové vlastnosti #faktory ovplyvnujuce pracovny vykon #psychologia v praxi #práca psychológa na pracovisku #základné pojmy psychologie #inžinierska psychologia #psychologia predmet #základy psychologie #ekonomická psychologia #základné pojmy všeobecnej psychológie #dynamicke vlastnosti osobnosti #sociometrická rozprávka #vrodene vlastnosti osobnosti #spychológia #vývinová psychológia ťaháky #METODY PSYCHOLOGIE #psychologia faktory pracovneho prostredia #zasady slusnostiDiskusia: Psychológia a úlohy psychológie
Pridať nový komentárVygenerované za 0.037 s.