Próza na HK - Zvonimir Balog: Prečo lieta motýľ cik – Cak

Slovenský jazyk » Básne

Autor: Dievča tanya (26)
Typ práce: Referát
Dátum: 26.02.2015
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 772 slov
Počet zobrazení: 5 966
Tlačení: 224
Uložení: 199

Zvonimir Balog: PREČO LIETA MOTÝĽ CIK – CAK

Keď sa motýľ omotýlil, keď sa narodil, neveril vlastným očiam, že je to on. Sadol si na prvú suchú trávičku a nedokázal sa ani pohnúť od údivu. „Poďme, poďme, nečuduj sa, ale ži,“ povedal mu akýsi hlas. „A vari čudovať sa neznamená žiť?“ spýtal sa motýľ. „Samozrejme, že znamená,“ odpovedal neznámy hlas. „Vedieť sa čudovať znamená vnímať život ešte intenzívnejšie. Ty si sa čudoval, kým si bol ešte húsenicou. A okrem toho, že si sa čudoval, mal si veľkú túžbu.“ „A vari túžiť neznamená to isté ako aj žiť?“ spýtal sa motýľ. „Vedieť túžiť znamená preciťovať život ešte silnejšie. A vidíš, motýlik, ty si sa z obyčajnej húsenice stal neobyčajným motýľom iba preto, lebo si si to silno želal. Preto, lebo si o tom dlho sníval.“ „Nie som ešte primalý na lietanie?“ spýtal sa motýľ. „nie, si, motýle sú vždy rovnako veľké. Poďme, skús to. Roztiahni a potom spoj krídla. Uvidíš, ako ťa to vznesie. Krídla sa ti už celkom narovnali, vysušili a spevneli. Do toho, čo sa bojíš? Už máš za sebou jednu štvrtinu svojho života. „Už prešlo toľko času?“ „Čas, ktorý uplynul, nebol taký dlhý, aký krátky je tvoj život. Motýle, ako si aj ty, žijú iba jeden deň.“ „Iba jeden deň?“ zopakoval motýľ v panike, rýchlo zamával krídlami a vzlietol. „Ak mám taký krátky život, musím sa teda ponáhľať žiť. Lenže, ako sa mám ponáhľať žiť, keď nemám poňatia o tom, ako by mal motýľ žiť? Och! Ja neviem žiť, bojím sa.“ „Ako by si nevedel?“ zahriakol ho hlas. „Ty už žiješ. A strach i nevedomosť sú tiež život, práve tak ako čudovanie sa a túžba. Leť, leť ďalej. A ak budeš chcieť, zabudneš na strach, keď pocítiš svoju silu.“ „Keď ja neviem, prečo som prišiel na tento svet a kam mám letieť.“ „Nikto nevie, prečo prišiel na svet. Nevie to ani mravec, ani človek. Ani strom. A predsa, každý robí svoju prácu. Spomeň si, čo si si želal, kým si bol húsenicou.“ „Chcel som lietať.“ „Prečo?“ „Aby som nebol stále na tom istom mieste, aby som obdivoval kvety.“ „No vidíš, to znamená, že si sa narodil preto, aby si nebol stále na tom istom mieste a aby si obdivoval kvety.“ „To znamená, že lietanie a obdivovanie je môj život,“ skonštatoval motýľ a zaletel k lúke plnej kvetov. „Ach, aký je život krásny,“ vzdychol si motýľ, keď zazrel pod sebou množstvo rozkvitnutých voňavých kvetov. „No tak, rozhodni sa pre jeden, o chvíľu bude poludnie,“ pošepol mu neznámy hlas. „Čo? O chvíľu bude poludnie?“ prekvapene skríkol motýľ. „O chvíľu znamená, že som v polovici svojho života a ja som ešte nezačal žiť. Na zemi sa odrazu objavil mrak. „Čo ak oblak zakryje slnko? To by znamenalo, že druhú polovicu života strávim bez svetla, bez žiarivého slnka. To by bolo strašné. Na to nesmiem ani pomyslieť.“ „Ale premýšľanie znamená žiť,“ ozval sa znovu hlas. „Aj tak ti však odporúčam , aby si menej myslel a venoval sa kveto a užíval si ich krásu.“ „To by bolo najlepšie,“ súhlasil motýľ. „Mal by som si vybrať ten najkrajší kvet a venovať mu zvyšok svojho života.“ Jeden červený kvet mu ako prvý padol do oka. Rozhodol sa, že sa naň spustí. Avšak zmenil smer svojho letu, keď zazrel žltý kvet. „Červený kvet je priveľmi nápadný, vyzerá ako čerstvá rana. Žltý sa zdá byť teplejší ako slnko, ktoré si sadlo do trávy.“ Keď sa približoval k žltému kvetu, motýľovi sa zazdalo, že modrý je ešte krajší. „Je v ňom niečo upokojujúce, niečo tajomné. Modrý kvet je ako nebo.“ A len čo sa dotkol modrého kvetu, zmenil smer a zamieril k bielemu kvetu. „Čo je čistejšie ako biely kvet? Ja som biely, kvet je biely. Budeme ako jedno.“ Motýľ sa však nezastavil ani na bielom kvete. Na to, aby sa rozhodol pre jeden kvet, tu bolo priveľa krásnych kvetov. A preto lietal cik – cak. Keď už preletel polovicu lúky, oblak zakryl slnko. Bez slnka boli kvety menej krásne a tak bol výber ešte ťažší. Čoskoro slnko zašlo za hory. Motýľ vedel, že nadišiel jeho koniec. Zletel na suchú trávu a smutne si vzdychol. „Nevzdychaj, to ešte nie je všetko,“ znovu sa ozval neznámy hlas. „Aj smútok znamená život.“ Motýľ akoby už ani nepočul, čo hlas hovorí. Myslel na to, žeby bolo dobré byť znovu húsenicou a celé dni sa kolísať na tom istom konári. „Keď budem znovu motýľom a vyjde slnko, sadnem si na biely kvet.“ / Z autorovej knihy Často si vymýšľam/
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5)

Diskusia: Próza na HK - Zvonimir Balog: Prečo lieta motýľ cik – Cak

Pridať nový komentár

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Básne

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.034