Nech žijú chlapi! – Marta Hlušíková

Nech žijú chlapi! – Marta Hlušíková

Naša babka včera vyčítala, že ženy sú múdrejšie a šikovnejšie ako

chlapi. Určite v nejakom babskom časopise. Tam sa ženy vždy vychvaľujú

a robia sa dôležitejšie, ako v skutočnosti sú (povedal dedko).

Pretože ani ocko nesúhlasí s tým, že ženy sú múdrejšie, vyhlásil, že ešte

dnes berie so sebou všetkých chlapov (to znamená dedka, Braňa a mňa)

na chatu.

„Dokážeme tam prežiť až do zajtra večera bez vás a vašich múdrostí,“

povedal ocko a ja som si s prekvapením všimol, že mama sa celkom

zaradovala. Vraj si od nás oddýchne.

Hi- hip! To je super! Keď sú baby také múdre, nech si sedia doma! My

chlapi si poradíme aj bez nich.

Keď sme prišli na chatu, ocko sa na nás významne pozrel:

„Chata je chata. Ak chceme mať teplo, musíme popíliť toto brvno.“

„Kozu na pílenie dreva poznáte,“ dodal ocko a vyložil na kozu brvno veľké

ako polovica chaty. Potom sa s dedkom pustili do pílenia. Pílili asi pol

hodiny.

„Chlapi, my s dedkom skočíme do dediny na jedno pivko. Vy zatiaľ

strážte kozu!“

Také čudáctvo som ešte nepočul. Vraj strážiť drevenú kozu!

„Načo ju máme strážiť, keď je drevená a nemôže ujsť?“ hovorím Braňovi.

Ale on ako keby nebol môj brat.

„Ocko kázal strážiť a hotovo!“ povedal a pritiahol si pílu zo stredu

brvna k sebe.

„Píla musí byť na mojej strane!“ ťahám pílu na svoju stranu.

„Na mojej!“ ťahá pílu k sebe Braňo.

Takto sme poťahovali pílu ako dvaja hlupáci, až kým sa nezotmelo.

Bums!

Brvno sa zlomilo na dve polovice práve vtedy, keď sa vracal ocko

s dedkom.

„No prosím! A nech mi nikto nepovie, že ženy sú šikovnejšie ako

chlapi!“ pochválil nás.

„Zajtra vás za to, že ste boli takí šikovní, naučím klásť indiánsky

ohník,“ oznámil nám večer v chate dedko. Chceli sme sa ho povypytovať,

kde sa naučil klásť indiánske ohníky, ale nás už dedko nepočúval.

Zaspal.