Diery v syre – Václav Šuplata

Diery v syre – Václav Šuplata

Na stole bol syr a v ňom plno dier.

„Ja som to neurobil,“ bránil sa kôň. „Ja syr nemám rád.“

„Ja tiež nie,“ hnevala sa ovca. „Veď vidíte, že nie je ovčí.“

„To urobila určite mačka,“ kričal pes. „Všetko zlé urobia vždy mačky.“

„To mohla urobiť jedine myš,“ bránila sa mačka. „Ony jedia syr.“

„Keby som ten syr našla ja,“ povedala myš, „tak by som ho zjedla celý

a nerobila som doň iba diery.“

Do hádky o dierach v syre sa napokon zamiešali všetky zvieratá z dvora.

„Čosi také som jakživ nevidel!“ hundral zlostne moriak a od zlosti celý

očervenel.

„Ani ja! Ani ja!“ vykrikoval kohút. „A to vstávam každé ráno prvý!“

Hádali sa, prekrikovali, no na to, kde sa vzali diery v syre, prísť nemohli.

A pri tej zvade si ani nevšimli, že priletela vrana a bez jediného slova celý

syr zjedla.

„Čo to má znamenať?!“ zakričal zrazu pes a skočil po vrane. Tá mu však

tesne pred nosom uletela a sadla si na neďaleký strom.

„Stalo sa vari niečo?“ opýtala sa pokojne a ukázala na prázdny stôl, kde

predtým ležal syr.

„Celý čas sa hádate o diery v syre a tie som vám predsa nechala. Ja som

zjedla len to, čo bolo okolo nich.“