Ako Pecivál pecivaloval – Ján Navrátil

Ako Pecivál pecivaloval – Ján Navrátil

Narodil sa chlapček,
tučný ako valček.
Pretože spal na peci,
nazvali ho Peciválček.

Peciválček rástol,
volali ho za stôl,
ale on sa pece držal,
akoby s ňou zrástol.

„Pozri, máme hrozna strapec!
Opusť pec, už nie si chlapec,
hrozička si podelíme.“
„Hoďte mi ich na pec!“

„Zoskoč z pece, Pecivál,
prikázal to sám pán král.
Princezná už čaká v okne,
aby si jej prsteň vzal.

Keď vyskočíš ku princeznej
a keď jej ten prsteň vezmeš,
budeš novým kráľom.
„Obídem sa bez nej.

Nech si skáče ten, kto cvičí,
rytieri a kráľoviči!
Ešte by som ochorel,
pohyb zdravie ničí.“

„Držíme ti všetci palce.
Prsteň, to je zlaté jarce
a kráľovstvo zlatá baňa,
hostiny a hry a tance.“

„Na peci si kráľujem,
sladko peciválujem,
o ináške kráľovstvo
nemám záujem.“

A spal ďalej, Pecivál,
a si pecivoval.
Vtom si blcha uštipla
na plece, keď spal.

Pecivál si chytí plece,
zajojká a spadne z pece,
priamo na myš pri peci
padne ako vrece.

Myš ho hryzne do päty.
„Peciválko, čo je ti?
Od bolesti nad komínom
cvičí premeny.

Rád by nazad na kozub,
ale padne na kozu
a koza ho rohami
bác! na býka ako dub.

„Ratujte ma!“ zaprosíka,
ale nato letí z býka,
akoby si podkoval
koňa tatóšika

podkovami z čarovyhne.
Popri princeznej sa mihne,
chmatne prstienok a ešte
si ju bozkať stihne.

„Nech žije náš nový kráľ!
Náš nový kráľ Pecivál!
A aby nám s princeznou
dlho pecivoval!“

/Z autorovej knihy Ďuro truľo a figliari/