Smrť Jánošíková – stručný obsah

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

Autor: Dievča ursula (17)
Typ práce: Referát
Dátum: 23.04.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 742 slov
Počet zobrazení: 149
Tlačení: 4
Uložení: 4

Ján Botto (1829 – 1881)

- predstaviteľ romantickej štúrovskej generácie

- pri tvorbe svojich diel vychádzal z ľudovej slovesnosti

Tvorba:

Poézia: prevažuje téma zakliatosti Slovenska

K mladosti – báseň, reagoval v nej na revolúciu, odsúdil pasivitu mládeže a burcoval do boja.

Báj na Dunaji – predstavuje Slovensko ako „zakliatu krajinu“, čakajúcu na „víťaza“, ktorí ju oslobodí.

Balady: Žltá ľalia – balada ktorá hovorí o porušení manželskej prísahy vernosti. Hoci si manželia sľúbia lásku až za hrob, Evka sa po Adamovej smrti vydá. Za nedodržanie sľubu je potrestaná. Mŕtvy Adam prichádza o polnoci po svoju nevernú ženu a ona mu v náručí zomiera.

Margita a Besná – balada opisuje vydajachtivú vdovu, ktorá svoju peknú nevlastnú dcéru zo žiarlivosti sotí z vysokej skaly do Váhu, pod ťarchou výčitiek sa pomätie a na tom istom mieste skočí do Váhu.

Ctibor – balada o bezohľadnom pánovi Beckova, ktorý znesvätí nedeľu poľovačkou, a preto je potrestaný.

Smrť Jánošíková

- lyricko-epická básnická skladba

- dejová línia je slabá

- napriek výnimočnosti života zbojníkov si autor vyberá zlapanie, väznenie a popravu Jánošíka, čím symbolizuje stav národného hnutia po neúspešnej revolúcií v roku 1948/49.

- Je tu prítomný mesianizmus – Jánošíkov odkaz sa v budúcnosti splní a nadíde čas odplaty, spravodlivosti a lepších pomerov.

- Kompozične je dielo rozdelené na predspev (úvod) a 9 spevov.

Družina sa dozvedá o lapení kapitána. Je vo väzení, kde ho páni mučia a obviňujú zo zbojníctva, ale on nemá pocit viny, že všetko, čo vykonal, urobil v záujme slobody. Jánošík spí zbičovaný, v okovách, ale sníva sa mu sen o mladosti, slobode a voľnosti. Autor opisuje Jánošíkovú popravu. Botto zobrazil Slovensko ako zakliatu krajinu ako zakliatu krajinu, kde všetko smúti za Jánošíkom, ľudia veria, že neumrel, že ho víly dokázali oživiť. Záver je alegorický: Jánošík sa žení s kráľovnou víl, ktorá predstavuje symbol slobody a spev družičiek je spevom o víťazstve.

Horí ohník, horí na Kráľovej holi.

Ktože ho nakládol?- dvanásti sokoli.

Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,

akých ľudské oči: viacej nevideli!

Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier,

Akoby ich bola mala jedna mater;

jedna mater mala, v mlieku kúpavala,

zlatým povojníčkom bola privíjala.

Keď vatru rozložia na hronskom pohorí:

v dvanástich stoliciach biely deň zazorí.

A keď si chlapci od zeme zadupkajú: 

dvanástim stoliciam žilky zaihrajú.

Hoj, a keď nad hlavou palošík im blysne:

to až hen v Budíne srdce pánom stisne!

Dej sa začína obrazom vatry a hôrnych chlapcov.

-ľudové slová: sokoli, háj, valaška, mater,...

-zdrobneniny: klobúčky, košielky, žilky, ohník,...

-metafory: háj sa trbliece

-rečnícka otázka: Ktože ho nakládol?

-epiteton: biely deň

-symboly: sokoli, Tatry, vatra

-eufónia (hudobnosť verša): Horí ohník, horí na kráľovej holi (oí oí oí aá oe oi)

  1. spev

Zhotuj dušu k odchodu!- kto mi to povedá?

Chce ruku hor´ zodvihnúť, ale sa mu nedá.

A hlas jeden preletí zimným víchrom cezeň:

„Bols´, Jánošík, voľný pán, ale už si väzeň!“

Voľnosti, voľnosti, mával som ťa dosti,

A teraz ťa nemám, ani za dve hrsti!

Vôľa moja, vôľa, kam si sa podela-

či svetom za letom si mi utiekla?

Hoj, lietaj, len lietaj, keď ti taká ďaka,

lenže si vylietaj lepšieho junáka.

Lietaj len, prelietaj nad tie moje hrady,

azda tá lipka ešte daraz zmladí-

Jánošík si uvedomí svoje neslobodné postavenie, nasleduje reflexia o voľnosti.

Paralelizmus – opakovanie tých istých slov v 1. Strofe: Hoj, lietaj len, lietaj,...

Sylabický veršový systém: prevláda prevažne 12-slabičný verš.

Dieréza (veršový predel)

Združený rým

Rytmicko-syntaktický paralelizmus.

Časomerný prozodický systém

Prozodický systém – súhrn pravidiel, ktoré platia pre rytmus určitého druhu poézie. Podľa toho, na čom je založený tento rytmus, poznáme niekoľko prozodických systémov:

1)sylabický = slabičný – rytmus je založený na rovnakom počte slabík vo verši, nevytvára stopy. V slov. prozódií ho využívali najmä štúrovci.

2)Sylabotonický = slabično-prízvučný – rytmus je založený na pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných slabík, vytvára stopy:

-UU =>daktyl

-U =>trochej

U- =>jamb

-- =>spondej

- prízvučná

U neprízvučná

V tomto systéme je založená Slávy dcéra (okrem predspevu – ten je v časomernom systéme). Neskôr ho využívala realistická generácia básnikov ako P. O. Hviezdoslav, Ivan Krasko,... Dodnes je väčšina básní písaná v tomto systéme.

3)Časomerný = časomiera – rytmus tejto prozódie je založený na striedaní dlhých a krátkych slabík (keďže dĺžka slabiky je merateľná časom – od toho je odvodený názov)=>dnes sa už nevyužíva (rytmický zákon)

-tento systém sa používal najmä v antickej poézií (gréckej, rímskej), ktorá musela byť melodická, lebo bola určená na ústny a spevný prednes.

-v slovenskej poézií sa časomiera využívala v pred- štúrovskom období klasicizmu a to v dielach Kollára a Hollého.

-krátke slabiky – slabiky bez dĺžňa, ich výslovnosť trvá 1 móru.

-dlhé slabiky – slabiky s dĺžňom

 a)prirodzene dlhé

 b)dlhé polohou- sú to slabiky, v ktorých po hláskach r/l, nasledujú 2 a viac spoluhlások.

-dlhá slabika sa v rozboroch označuje –

-krátka slabika sa v rozboroch označuje U

Najznámejšími druhmi časomerného systému sú:

  1. A) HEXAMETER => 6 stopový verš
  2. B) PENTAMETER => 5 stopový verš

- spojením vzniká elegické dustrichon (žalospevné dvoj-veršie)

Časomierou sú napísané:

Predspev (Slávy dcéra) – Kollár

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#smrť janošikova #margita a besna

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Čitateľský denník

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.024