Sofokles – Antigonna

Sofokles – Antigonna

Literárny druh: Dráma

Literárny žáner: Divadelná hra

Obsah:

Po smrti bratov Eteokla a Polyneika, ktorí si navzájom v tej istej chvíli spôsobili smrť, vydal tébsky kráľ Kreón príkaz, že pochovať a uctiť si ľud môže len jedného z nich, a to Eteokla, pretože zomrel v boji za vlasť. Tieto Kreónove slová boli proti vôli Antigone, ktorá chcela svojich oboch bratov dôstojne pochovať. Stretla sa so svojou sestrou Isménou a žiadala ju o pomoc.

Plánovala ako pochovať brata Polyneika aj za cenu straty vlastného života, pretože každý kto by porušil príkaz, ktorý kráľ Kreón vydal, by bol odsúdený na smrť ukameňovaním. Isména nemala odvahu a nechcela konať proti vôli obce, a tak sa Antigona sama vybrala pochovať bratove telo, no bola pri tom pristihnutá kráľovskými strážami. Predviedli ju pred kráľa a Antigona neváhala a priznala si vinu pred ním aj pred všetkými navôkol. Kreón však z porušenia príkazu neobvinil a neodsúdil na smrť iba Antigonu, ale aj jej sestru Isménu, pretože veril, že bola jej komplickou.

Keď sa o všetkom dozvedel Haimón, Kreónov syn a snúbenec Antigony, veľmi ho trápil osud nevesty a prekazený sobáš, no dal na rady otca. Neskôr sa však Haimón rozhodol brániť Antigonu a zachrániť jej osud a dohováral otcovi. Kráľ ju aj napriek tomu bez milosti sal vyviesť do pustatiny a za živa ju pochovať v skalnej hrobke. Ale keď prišiel za kráľom veštec Teiresias a povedal mu: „vedz, že budeš musieť za tých mŕtvych platiť jedným mŕtvym z vlastnej krvi,“ kráľ zneistel. Po rozhovore s Teresiasom sa Kreón vybral k mŕtvemu telu Polyneika, aby spopolnil jeho zvyšky a hneď po tom sa ponáhľal skalnatej hrobke, aby napravil, čo spravil. No prišiel neskoro, pretože uvidel svojho syna Haimóna ako oplakáva mŕtve telo svojej milej Antigony, ktorá sa uškrtila vlastným závojom.

V tej chvíli, ako Haimón uvidel svojho otca, vytasil naňho meč. Kreón sa dal na útek a vtedy jeho syn v záchvate hnevu obrátil meč proti sebe samému a zabodol si ho do hrude. Posol túto správu šiel oznámiť Euridyke, matke Haimóna a manželke kráľa Kreóna. Ako sa túto nešťastnú novinu dozvedela, utekala mlčky do paláca. Po príchode ju kráľ našiel ležať v kaluži krvi. Sama si siahla na život. Kráľ Kreón sa utápal v žiali a zármutku, pretože niesol ťarchu viny za smrť svojich oboch synov, čo mu vyčítala jeho žena Euridyka pred smrťou, no aj vinu za smrť jej samotnej.

Vzťahy medzi postavami:

Kreón – tébsky kráľ

Euridyka – manželka Kreóna

Haimón – syn Kreóna a Euridyky, snúbenec Antigony

Antigona – dcéra kráľa Oidipa, sestra Polyneika, Eteokla a Ismény, snúbenica Haimóna

Isména – sestra Antigony

Teiresias – veštec

Charakteristika postáv:

Antigona – odhodlane a tvrdohlavo si šla za svojím cieľom; nevzdávala sa; odvážne a nebojácne sa dokázala postaviť zoči-voči smrti, aby si uctila pamiatku svojho brata; nebála sa priznať si vinu; bola na seba hrdá za svoj čin; verila v posmrtný život a vážila si ho viac ako ten, ktorý mu predchádzal; chcela sa zapáčiť bohom; božie zákony mali pre ňu väčší význam ako ľudské; konala pokorne a chcela dosiahnuť spravodlivosť

Isména – bola akoby opakom Antigony; chýbala jej odvaha, ktorou Antigona tak oplývala; svojich bratov si ctila, no mala strach zo smrti; riadila sa zákonmi obce; bála sa čeliť následkom a nechcela zradiť Kreóna

Kreón – jeho vlasť a vládnutie malo uňho popredné miesto; neľudsko a kruto sa zachoval voči Polyneikovi a neskôr voči Antigone; nebral do úvahy názor svojho syna; nebral ohľad na jeho city; jeho hrdosť a pýcha mu nedovolili priznať si chybu; bol neoblomný až do poslednej chvíle, keď mu hrozila skaza; pykal za svoje činy a na svoje rozhodnutie tvrdo doplatil

Haimón – spočiatku ústupčivý; dal na rady svojho otca; neskôr sa jeho odvaha prejavila, keď sa postavil proti otcovi a chcel zachrániť svoju milú Antigonu; bol zarmútený zo smrti svojej nevesty; opovrhoval svojím otcom; sklamaný a nahnevaný naňho si siahol na život

Euridyka – neprejavila svoje city navonok; mlčky žiarlila po smrti oboch synov a ich smrť pripisovala manželovi Kreónovi; konala rýchlo a nerozvážne a v záchvate žiaľu si odňala život

Teiresias – ctil si božstvá, s ktorými komunikoval a predpovedal budúcnosť; ľudia verili v jeho veštby; pôsobil pokojne a rozvážne; kráľovi radil dobre a múdro

Zbor – opisoval a vyjadroval sa k udalostiam, ktoré sa odohrávali