Ivanhoe – Walter Scott

Ivanhoe – Walter Scott

Historické pozadie

Román Ivanhoe (prvé vydanie 1819) sa odohráva v srdci Anglicka na sklonku 12. storočia, keď sa kráľ Richard I. Levie srdce po križiackej výprave vracia z nemeckého zajatia. V jeho neprítomnosti vládne intrigánsky brat Ján Bezzemok a moc zväčšujú normanskí baróni, ktorí utláčajú ľud a pošľapávajú práva starej saskej šľachty.

Dvojitý konflikt – kultúrny aj ľúbostný

Konflikt kultúr

• Normani – templár Brian de Bois-Guilbert, barón Reginald Front-de-Boeuf, Philip de Malvoisin, dvorania Waldemar Fitzurse a Maurice de Bracy
• Sasi – starnúci zemepán Cedric z Rotherwoodu a jeho priateľ Athelstane z Coningsburghu

Ľúbostné trojuholníky

• Ivanhoe – Rowena – Rebecca
• Bois-Guilbert – Rebecca – Ivanhoe

Kľúčové udalosti deja

• Turnaj v Ashby-de-la-Zouch – pompézna rytier­ska slávnosť, v ktorej Ivanhoe po boku tajomného Čierneho rytiera(Richard v prezlečení) porazí normanskú elitu.

• Obliehanie hradu Torquilstone – Normanov tvrdo zasiahne ľudové povstanie vedené Locksleym (Robin Hood), Gurthom a Wambym; zlyháva tak sprisahanie princa Jána.

• Súd s Rebeccou v templárskom preceptóriu – obvinenie z čarodejníctva vrcholí “božím súdom”: Ivanhoe zdolá Bois-Guilberta, čím zachráni Rebeccu a odhalí templársku skazenosť.

Hlavné postavy a ich profil

• Wilfred z Ivanhoea – saský rytier verný Richardovi; zosobňuje česť a spojenie starého so vznikom nového Angličana.
• Rowena – Cedricova krásna schovanka, dedička saského rodu; symbol tradície a zmierenia.
• Rebecca – vzdelaná židovská liečiteľka, morálne jadro príbehu; trpí pre náboženské predsudky.
• Brian de Bois-Guilbert – charizmatický templár, vnútorne rozpoltený medzi vášňou a rytier­skou prísahou.
• Cedric Saský – hrdý ochranca saských zvykov, no napokon uzná potrebu spolunažívania s Normanmi.
• Richard I. Levie srdce – kráľ-bojovník, vystupuje inkognito ako Čierny rytier.

Témy a motívy

• Napätie medzi starým a novým: Saxo-normanské spolunažívanie je predobrazom zjednocujúcej sa Anglicka.
• Náboženská intolerancia: osud Rebeky odhaľuje predsudky voči Židom.
• Rytierstvo verzus osobná česť: Scott skúma, či titul “rytiera” vždy zaručuje morálnu vznešenosť.
• Ľud ako hybná sila dejín: bežní ľudia (lučištníci, sedliaci, šašovia) dokážu zasiahnuť do veľkých udalostí.

Literárne zaujímavosti

• Román má 44 kapitol – každá začína motom z anglickej poézie a drám (Chaucer a ďalší), niekedy dokonca vymysleným.
• Scott uvádza dielo mystifikačným dedikačným listom fiktívnemu antikvárovi Dr. Dryasdustovi, čím naznačuje akademickú hru s históriou.
• V roku 1930 pribudol obsiahly úvod o prameňoch a morálnom posolstve románu.
• Ivanhoe popularizoval obraz stredovekého Anglicka aj postavu Robina Hooda pre moderné publikum a stal sa vzorom pre neskoršie historické romány.

Stručné zhrnutie na zapamätanie

• Scott spája dobrodružstvo s kritikou spoločenských nerovností.
• Dvojlínkový dej kontrastuje kultúrny konflikt a ľúbostné dilemy.
• Vďaka ľudovej intervencii a Richardovej charizme sa Sasi a Normani napokon približujú k zmiereniu.
• Román podtrhuje, že skutočná česť pramení zo spravodlivosti, nie z rodenej moci či náboženskej príslušnosti.

Ivanhoe – obsah diela

Historický román škótskeho romantika (1819). Dej Ivanhoa sa odohráva v strednom Anglicku na sklonku 12. storočia, v čase, keď sa kráľ Richard Levie srdce vracal z krížovej výpravy a zo zajatia do vlasti, spravovanej jeho intrigánskym bratom Jánom, v ktorej vzrástla moc jednotlivých normanských šľachticov, ktorí terorizovali ľud a pošliapavali práva starej sáskej šľachty.

Rozvíja sa v dvoch líniách: základom prvej je konflikt dvoch kultúr – normanskej, rytierskej (jej predstaviteľmi sú templár Bois-Guilbert, barón Front-de-Boeuf a Philip de Malvoisin a dvorania Fitzurse a de Bracy) a sáskej (ktorú predstavuje vymierajúca rodová šľachta Athelstane z Coningsburghu a Cerdic z Rotherwoodu), zápletku druhej vytvárajú dva prekrývajúce sa ľúbostné trojuholníky (Ivanhoe – Cedricova zverenkyňa, bohatá dedička Rowena – Židovka Rebeka; Bois-Guilbert – Rebeka – Ivanhoe).

Prvý konflikt je načrtnutý v rozsiahlej epizóde turnaja v Ashby – vrcholí v dramatickom obliehaní hradu Torquilstone, kde ho rieši priama účasť ľudu (symbolizovaného postavami pastierov ošípaných Gurtha, šaša Wambyho a vodcu lukostrelcov Locksleyho = Robina Hooda), ktorý koná v súlade so skutočnými záujmami štátu (reprezentovanými kráľom, prezlečeným za rytiera Čierneho lenivca – Le Noin Faineant), a ktorého zásluhou je sprisahanie princa Jána zmarené.

Druhý konflikt získava ústredný význam v závere románu, keď sa posúva od čiastkových konfrontácií aktívnych a pasívnych postáv (Rebeka, templár a Ivanhoe, Rowena) na obliehanom Torquilstone do všeobecne ľudskej podoby (odsúdenie Rebeky ako čarodejnice v templárskom preceptóriu a "boží súd", preukazujúci jej nevinu). Každá zo 44 kapitol je uvedená motom (úryvkami najmä z anglickej poézie a drámy od Chaucera vyššie), niekedy aj vymysleným ("Stará tragédia" a pod.).

Vydaniu z roku 1819 predchádza predhovor vo forme mystifikujúceho dedikačného listu antikvárovi, dôstojnému pánovi Dr. Suchopárovi (DryasDust), zdôvodňujúci predovšetkým výber témy z anglických dejín a spôsob jej spracovania. K vydaniu z roku 1930 je pripojený úvod, týkajúci sa histórie prameňov a morálnej problematiky Ivanhoa.