Peter a Lucia – Romain Rolland

Peter a Lucia – Romain Rolland

- bol profesor a vyučoval dejiny hudby
- pacifista – nesúhlasil s vojnou a násilím. V dôsledku toho emigroval do Švajčiarska
- je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru

- novela – označovaná aj ako „malý román“
- dej sa odohráva od 30.01.1918 – 29.03.1918
- autor v diele využil vševediaceho rozprávača, ktorý vkladá aj svoje myšlienky a úvahy
- láska v čase vojny nemala perspektívu. Vždy končila tragicky
- v diele sa vyskytujú prvky osudovosti a iracionálnosti, napr. rusovlasé dievčatko, ktoré behá po kostole ako symbol nebezpečenstva. Lucia ju videla aj v chrámovom okne po explózií
- lyrizácia textu: autor využíva lyrické prostriedky a vkladá ich do prozaického textu
Postavy:

. Peter Aubier
. Pán Aubier
. Pani Aubierová
. Filip Aubier
. Lucia

Obsah:

- Peter strojí na železničnej stanici. Pozoruje svoje okolie. Pociťuje, že je značne znechutený svojím životom a tým, čo ho čaká. Žije vo Francúzsku v období vojny. Má 18 rokov a o pol roka musí narukovať do vojny. Pociťuje nespravodlivosť a úzkosť. Vidí mladú ženu, pri ktorej pociťuje intenzívnu priamu priazeň. Cíti akoby bola súčasť jeho. Peter spolu s masou ľudí nastupuje do vlaku. Cesto zacíti, že sa niečo dotýka jeho ruky. Zrazu sa s tou mladou ženou držali ruka v ruke. Pociťuje vzrušenie, keď zrazu ho ruka pustí, žena vystúpi a kým sa Peter spamätá vlak sa opäť pohne

- Peter žije spolu so svojimi rodičmi. Jeho brat Filip, v ktorom videl veľkú oporu už narukoval do vojny hneď na jej začiatku. Pán a pani Aubierovci sú slušnými nástrojmi proti každému prejavu slobody neschválenej úradmi. Pán Aubier je úradník a republikám, ktorý je pohrúžený do názorov politiky a sám sa pokladá za jedného z ich krvi. Pani Aubierová je horlivá kresťanka. Rodičia vojnu schvaľovali a aj keď svoje deti nadovšetko milovali posielali ich na front

- Peter necíti rovnakú vieru v to, čo jeho okolie. Napr. názor na vojnu, náboženstvo i všetko čo ostatný pokladajú za správne a v čo všetci veria. Jeho brat Filip ho chápal. Bol starší, ale jeho duša zmýšľala rovnako Keď prišla vojna Filip stratil všetku svoju oduševnenosť a vrhol sa len za cieľmi, ktoré priniesla vojna. Bol ako dravec. Myslel si, že svojou silou vojnu skončí. Každým návratom z vojny bol jeho pohľad na svet triezvejší a triezvejší. Prečo to všetko nevidel predtým? Filip a Peter sa postupne od seba vzďaľujú. Filip je voči bratovi ironický a svoju radosť z toho, že sa vidia neprejavuje úprimne, ale s akýmsi odporom. Nastáva medzi nimi odstup, ktorý Peter ťažko príma. Filip si akoby kompenzuje svoje stratené ideály a sklamanie na Petrovi, ktorý ich ešte stále má a plní ich

- Peter by sa rád rozprával, ale Filip, ak zrejme každý mladý muž nechce rozprávať s strachu a bolesti, ktorá trápi každého z nás. Pomyslenie na to, že ich mŕtve telá budú obeťou za vyššie ciele a že všetka táto obeta je na niečo dobrá neuspokojí ich duše a svoje životy chcú naďalej žiť bez strachu a bolesti. Peter sa vracia domov a jeho bolesti tíchnu

- Doma vidí všetky knihy a papiere, ktoré plnia jeho vzdelanie a uvedomuje si, že aj tak mu to je k ničomu. Príde vojna a on musí odísť. Ide do ulíc a pozerá sa za dievčinou, ktorá utkvela v jeho pamäti a jej obraz ľúbi. Hľadá ju. Doteraz sa ho láska nedotkla. No jej dotyk teraz cíti teraz tak intenzívne, že ho potrebuje pocítiť opäť

- Stretá sa s ňou na moste, ale je to len chvíľa. V Luxemburskom parku sa stretávajú opäť. Peter sníva s otvorenými očami a pozerá do zeme. Zrazu cíti akoby sa niekto na neho díval. Dievča ide okolo neho. Usmeje sa na neho a Peter bez hocijakej hanblivosti podíde k nej. Začína rozhovor. Žena sa nemôže dlho zdrať, pretože chce stihnúť električku a musí si kúpiť olovrant. Peter jej ponúkne žemľu, ktorú má u seba, vraj je lepšia. Peter s Luciou sa musia rozlúčiť. Lucia pustí Petrovu ruku, nastupuje na električku a Peter žiada, aby sa ešte stretli. Lucia mu neodpovie priamo, ale naznačí áno. Peter cíti nesmiernu radosť a má pocit, že ich duše sa spojili

- opäť sa stretli a Lucia mu ukazovala svoje diela, ktoré maľovala. Živila sa ako maliarka. Rozprávali sa o práci jej matky, ktorá pracovala v muničnej továrni. Petrovi sa nepáčilo, že tam pracuje, veď munícia je nástroj vojny. Sedeli na lavičke opretý o seba a cítili ako ich všetko spája. Zacítili potrebu sa pobozkať, ale v tom hneď Lucia odchádza

- Prišlo pochmúrnejšie počasie a ich olovranty sa pomaly končili. Hmla im robila závoj. Lucia chodievala do obchodu, kde odovzdávala svoju prácu a vždy šla pre novú zákazku. Peter ju čakával na rohu ulice a nikdy sa nechceli lúčiť. Kvôli vojne zatvárali múzeá a Lucia už nemala za potreby chodiť za prácou do Paríža. Bola zima a šli sa schovať do kostola, kde tíško sedeli a rozprávali sa. Peter sa vtedy Lucii priznal, že o pol roka musí narukovať do vojny. Tieto strašné myšlienky však rýchlo zahnali

- Peter žiada od Lucie, aby namaľovala jeho portrét. Dohodli sa, že Peter ju navštívi u nej doma v stredu o druhej

- keď Peter prišiel k Lucii obaja pociťovali istú hanblivosť voči sebe. Peter vytiahol fotky z jeho detstva, ktoré si Lucia pýtala a tak sa rozbehne ich konverzácia. Keď prišlo šero olovrantujú spolu a vzdávajú si ľúbostné slová. Prichádza tma a Peter od Lucie odchádza. Pociťujú vášeň, ktorú by najradšej spojili, ale odolávajú. Keď Peter odíde z domu vidí v okne jej siluetu, podíde k oknu a ich pery sa spoja cez okennú tabuľu

- vojna sa blížila a čoraz viac vstupovala do ich životov. Napriek všetkému sa ju snažili ignorovať a užívať si chvíle vzájomnej lásky. Trávievali spolu veľa času a ich láska bola úprimná a hlboká. Raz večer sa stali svedkami malého útoku, kedy sa zranil kočiš. Vtedy ich strach natoľko obkľúčil, že si sľúbili, že na Vzkriesenie – Veľkú noc sa stanú svojimi. Filip bol ešte stále doma a podpichoval svojho brata. Bolo mu divné, že na jeho poznámky vôbec nereagoval

- raz večer videl Filip svojho brata s Luciou ako sa spolu prechádzajú. Pochopil, že Peter je zaľúbený a šťastný. Trápilo ho, že ich láska vojnou skončí. Filip sa chcel s Petrom rozprávať, ale ten bol menej oblomný. Precitol až vtedy, keď Filip prejavil záujem o rozhovor úprimne. Prechádzali sa po Luxemburskej záhrade a pociťovali, že ich bratský vzťah sa opäť upevnil

- mesto čoraz viac dýcha vojnou. Neustále počuť buchot a dupot vojakov. Peter s Luciou idú na prechádzku do lesa. Užívajú si chvíle ticha. Peter si všimne, že Lucia je pokojná v dôsledku toho, že Luciina mama čaká dieťa z milencom. Lucia si myslí, že jej láska s matkou je poškvrnená. Vzájomne sa s Petrom utešujú

- Peter je na stretnutí s priateľmi. Každý z nich ma na vojnu iný názor. Peter je zasnený a do debaty sa nezapája. Niekoľko dní už chodieva za Luciou k nej. Stretávajú sa na záhradke, ktorá sa prebúdza jarou a snívajú o spoločnej budúcnosti. Vedia, že v ich prípade sny zostanú len snami

- dohodnú sa, že pôjdu do kostola na chrámovú hudbu. Lucia vidí rusovlasé dievčatko. Zrazu pocítia silnú explóziu. Celý kostol sa otrasie. Lucia privinie hlavu k Petrovi a v tom na nich padá pilier