Bosorka pod kravou – Andrej Chudoba

Bosorka pod kravou – Andrej Chudoba

Neviem, v ktorý rok to bolo, ale viem, že bola tuhá zima. Spával som v stajni a dával som pozor na kone, lebo išiel chýr, že po okolí sa túla zlodejská banda a vyvádza kone z maštali. Len čo som trochu zdriemol, pocítil som, akoby ma čosi tri razy omlatkalo. Najprv som si myslel, že to brat prišiel z hory a chce dať koňom žrať. Ale ani to mi nešlo do hlavy, lebo som nepočul vrznúť dvere a ani kroky som nepočul.

Naraz len keď krava vstala a voľačo ju začalo dojiť do plechového šochtára. Nuž, reku, to nie je po dobrom a bežal som po brata. Prišli sme naspäť a kravu ešte stále voľačo dojilo. Zapálili sme sviečku, nazreli sme pod kravu, popremetovali sme slamu, aj do zajačích dier sme pošťúrali, ale nikde nič.

Potom sme striehli každú noc, ale nič sme nevystriehli. Kým svetlo svietilo, bol pokoj, ale keď svetlo zhaslo, voľačo kravu zbuntovalo a začalo dojiť. Krava chudla, vyschýnala, nevedeli sme jej nijako pomôcť. Darmo sme striehli vonku aj vnútri, nič sme nedostriehli. Raz na Hromnice sa brat vracal z Tekova do Kosíh. Bola jasná mrazivá noc, mrzlo, až stromy prašťali. Všade sa iskrilo od mrazu, iba pri Čiernej vode sa kúdolilo ako z kúpeľa. Brat príde bližšie a vidí, že tam bosorky, nahé do pása, perú konopné pradená. Díval sa na ne spoza kukuričnej kopy a medzi bosorkami poznal aj našu susedu. Aj tá prala konopné pradeno, a keď ho žmýkala, hovorila: — Každý pôdoj môj. Každý pôdoj môj.

Hneď vedel, kto našu kravu výdaja. Bosorky šťastlivo obišiel, nezbadali ho. Inak by ho boli roztrhali. Keď prišiel domov, išiel rovno k maštali a tam uvidel na stene konopné pradeno. Zvesil ho, vzal sekeru a preťal ho na nátoni. Ako ho presekol, vystrekla z neho krv a zaliala celý nátoň.

Odvtedy prestalo kravu dojiť, popravila sa a zas dojila ako predtým.