Ťapákovci – Božena Slančíková-Timrava

Božena Slančíková-Timrava

– vo svojej tvorbe spracúva takmer výlučne to, čo videla, skúsila a osobne prežila

– autorka sa nebála kritizovať, používa sarkazmus i sebairóniu

– vzťahové otázky (napr. kritika manželstva z rozumu, tematika získavania „dobrej partie“)

– ženské postavy žijúce dvojakým životom (navonok sa správajú tak, ako vyžaduje spoločnosť, no vo vnútri nesúhlasia s prázdnotou a egoizmom v nej), mužské postavy = slabosi → vo všeobecnosti nie sú jej hrdinovia mimoriadnymi osobnosťami

– dôležitejšia charakteristika postáv ako dej !

– nový typ ženskej postavy = realistka s mužskou náturou a vnútorným monológom

– kritika dedinského prostredia (ich prízemné záujmy: karty, zábavy, bály, chudobný myšlienkový svet)

Ťapákovci

– jedna z najkritickejších poviedok v slovenskej literatúre

postavy: Iľa-kráľovná (vzdelanejšia ako Ťapákovci, cieľavedomá), Anča-zmija (najtragickejšia postava v autorkinej tvorbe), Paľo – Ilin muž

– Iľa-kráľovná sa ako jediná snaží zmeniť nudný a zaostalý život Ťapákovcov a všetkým rozkazuje

– v jednom dome žije 16 členov rodiny, sú nezhovorčiví, leniví, ľahostajní ku okoliu, o nič sa nezaujímajú

– Anča-zmija je rozporuplnou postavou, vo vnútri citlivá a nežná, ale navonok hádavá a zlá → vyplýva to z jej osobného nešťastia (je chorá), veľmi túži po láske a porozumení, ale jej túžba sa nesplní a prežíva smútok z radosti iných (iróniou je, že šije čepce nevestám)

– Anča sa od ostatných odlišuje svojou pracovitosťou, ale z trucu chce, aby všetko ostalo pri starom

– Anča a Iľa spolu nevychádzajú a v závere Iľa prehovorí muža, aby odišli z domu (situácia v dome zostane rovnaká)

– vonkajší dej (konflikt Ťapákovcov s Iľou) a vnútorný dej poviedky (Ančina tragédia) → prelínajú sa

Chronológia v epike = prirodzený a zaužívaný spôsob rozprávania, v ktorom autor/rozprávač podáva jednotlivé udalosti deja v takom poradí, v akom sa odohrali v skutočnosti (presnejšie – v akom by sa odohrávali, keby bol príbeh skutočný)