Živý bič (Milo Urban)

Živý bič – Milo Urban

Medzivojnová próza – Slovensko

Literárny žáner a kompozícia: román rozdelený na 2 časti, tie zložené z krátkych kapitol

Bibliografické údaje:

vydanie: Tatran, Bratislava 1984

počet strán: 376

Poloha deja v časopriestore: Ráztoky (severoslovenská dedina) počas 1. svetovej vojny

Hlavné postavy:

Adam Hlavaj, Eva Hlavajová (jeho žena), Ilčíčka, Štefan Ilčík (jej syn), notár Okolický, Kúrňava, Áron (žid-krčmár), Kramár, Krista Dominová (dedinčania), Angyal (žandár), vojaci

Citáty: „Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. My máme inú robotu“ (17)

„Či Rusov zabíjať nebol hriech? A zabíjali sme ich tisíce takých, ktorých sme jakživ nevideli, ktorí nám ani toľko neublížili, čo by tuto za necht vošlo. ... A taký zdochliak, taký prznič cudzích žien, ktorý v živote dobré neurobil, môže beztrestne páchať svinstvá? Takých tam mali vyhnať, nech sa pozabíjajú, ale nie nevinných ľudí, ktorí nemôžu na svoju obranu ani prstom pohnúť.“ (230)

Môj názor: Od románu z prostredia slovenskej dediny som veľa neočakával, o to väčšie však bolo moje prekvapenie, keď som sa začítal do jej dramatického a teda pútavého deja. Kniha mi umožnila autenticky nazrieť do života na vidieku počas prvej svetovej vojny, o ktorom som predtým nemal vytvorenú ucelenú predstavu.

Zhrnutie deja (podľa častí):

Prvá časť: Stratené ruky

Ráztoky si začínajú uvedomovať negatíva vojny: Ondrej Koreň sa vracia domov bezruký a nemý; muži z dediny sú povolaní do znenávidenej vojny (napr. Štefan Ilčík); sčituje sa dobytok pre potreby armády (na odpor sa postaví jedine statný Matej Kramár, no je nakrátko uväznený). Sledujeme vojnový osud Ilčíka, ktorý sa z pokojného a nevinného mládenca pod vplyvom tyranie čatára Rónu mení na ľahostajnú bytosť, ktorá pri vyhrotení situácie nadriadeného zabíja úderom rýľa.

Je odsúdený na smrť a zastrelený, čím sa vyhrocuje tragickosť postavy jeho matky Ilčíčky – ona ho presvedčila, aby namiesto plánovaného úteku šiel do vojny. Významnú dejovú líniu predstavuje tiež Eva Hlavajová, ktorá čaká nemanželské dieťa (manžel Adam je na vojne) s notárom Okolickým, ktorý ju zneužil. Dedina však o tejto príčine nevie (notár Okolický utajuje), preto Evu odsudzuje a spolu s malým Adamom (manželským synom) je nútená trieť biedu. Keď sa jej u notára nepodarí zjednať manželov návrat, svoju situáciu rieši utopením sa v potoku.

Druhá časť: Adam Hlavaj

Adam sa znenazdajky ocitá v dedine, dezertoval z vojny. Dozvedá sa o smrti svojej ženy i o dieťati, musí sa však skrývať pred striehnucími žandármi podporovanými notárom Okolickým a Kúrňavom. Pri verejnej konfrontácii notára a Adama sa dedina dozvedá o pôvode Evinho dieťaťa a začína sa dvíhať vlna nevôle.

Počas najväčšej biedy umocnenej prešlou epidémiou červienky, ktorá so sebou pobrala mnoho detí, sa do dediny navracajú vojaci. Vyburcovaný ľud sa pomstí na tých, ktorí ho zdierali – krčmárovi Áronovi (vyrabujú ho), richtárovi, notárovi Okolickom (ktorého nechajú utopiť sa), žandároch a prítomnej vojenskej hliadke. Adam, ktorý sa podielal na zneškodnení nepriateľa a na rabovačke sa len prizeral, v mene získania slobody podpaľuje strechu Áronovej krčmy.