Jozef Mak – Jozef Cíger-Hronský

Jozef Mak – Jozef Cíger-Hronský

Medzivojnová próza – Slovensko

Literárny žáner: sociálno-psychologický román

Bibliografické údaje:

vydanie: Tatran, Bratislava 1980

počet strán: 281

Poloha deja v časopriestore: dedina na Horehroní pri Brezne, prelom 19. a 20. storočia (zobrazená maďarizácia, hospodárska kríza, odchádzanie do Ameriky za prácou)

Hlavné postavy:

Jozef Mak, Jula Maková (rod. Petrisková), Ján Mak, Maruša Maková (rod. Meľošová),

Eva Maková a Gregor Biaľoš (Jožovi nemanželskí rodičia), Hana Meľošová (Jožova krstná mama, Marušina matka), August Kubanda (bača), Baniar-Bánóci (krčmár), Joťko Hiriačok

Citáty: „.. na prahu sedí špatná, vychudnutá, neogabaná žena. – Pánboh ti daj, Maruša...!“ (81)

„Trp, Jozef Mak. Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“ (281)

Môj názor: Zaujalo ma verné zobrazenie sociálnych pomerov na prelome storočí, ako aj života obyčajného dedinského človeka a jeho niekedy až inštinktívneho konania.

Zhrnutie deja:

Jozef Mak, obyčajný dedinský pracovitý človek-milión je nemanželský syn vdovy Makovej a drevorubača Gregora Biaľoša, starať sa o neho musí jeho starší brat Jano, ktorý ho preto nemá rád a často ho bije. Matka dá Jozefa po čase do služby bačovi Kubandovi, odkiaľ je svedkom vyhorenia časti dediny, vrátane rodného domu. Spolu s matkou ho prichýli dobrá kmotra Hana Meľošová.

Zamiluje sa do jej dcéry Maruše, vystaví chalupu na rodičovskom pozemku. Keď je hotová, je povolaný do armády; po návrate vo svojej chalupe nachádza bývať po chorobe zošklivenú Marušu a jej manžela, svojho brata, Jana. Prepustia mu polovicu chalupy a tam sa zamiluje do July, Marušinej opatrovateľky, ktorá má ľavú ruku od ramena po lakeť vyschnutú, a napriek protestom sestier Petriskových (ich chalupa patrí Jule) si ju vezme za ženu.

Jožo je povolaný do Komárna, kde sa zapletie do politikárčenia v krčme a cez zimu je uväznený. Pri návrate do Brezna ho čaká verná Jula aj s ich synom Jožkom. Brat Jano sa venuje iným činnostiam, verbuje chlapov do Ameriky a sám odchádza z domu; Maruša sa potom usiluje o znovuzískanie Joža, ktorý sprvoti neodolá a odcudzuje sa tak Jule, ktorej ani predtým nevedel vyjadriť lásku. Jozef Mak si však uvedomuje Marušinu premenu, znenávidí ju a ona sa opitá utopí v kotli, kde chcela zvárať bielizeň.

Krčmár Bánóci prichádza za Jožom s tým, že od Jana odkúpil jeho polovicu chalupy. Jožo sa nahnevá, no krčmár má zmierlivé riešenie: zamestnáva Joža ako kočiša a umožňuje mu tak získať aj druhú polovicu chalupy pre seba. Jedného dňa sa Jule a Jožovi narodí druhý syn a manželia si konečne nájdu k sebe cestu, vyjadria si lásku. Julino srdce to však nevydrží (dovtedy nechcela žiť) a prestane biť. Jozef Mak sa zvyškom svojho života bude musieť predierať sám.