Inkognito – Ján Palárik

Inkognito – Ján Palárik

Autor

Ján Palárik, známy aj pod pseudonymom Beskydov, bol slovenský dramatik a prozaista. Študoval v Žiline, Kecskeméte, Ostrihome, Bratislave a Trnave. Bol národne uvedomelý a činný, stál napríklad pri zrode Matice slovenskej. Sprvoti pracoval v cirkevných perodikách, neskôr sa ale venoval vlastnej tvorbe. Inkognito je jeho prvou veselohrou.

Dielo

Inkognito je veselohra, ktorú divákom prezentovali predovšetkým slovenskí ochotníci už od roku 1859 (samotná veselohra bola vydaná v predošlom roku), avšak s prestávkami kvôli cenzúre, napríklad z maďarskej strany.

Postavy, ako sú uvedené v knihe:

• Pani Sokolová, bohatá vdova kocúrkovského richtára;
• Evička, jej jediná dcéra;
• Potomský, radný pán v Kocúrkove;
• Ján Jelenfy, jeho syn, právnik v Pešti;
• Ján Jelenský, slovenský básnik, syn olejkára z Turca;
• Starosvetský, učiteľ v Kocúrkove;
• Borka, slúžka pani Sokolovej;
• Notáriuš Kocúrkovský;
• Špitzer, hostinský v Kocúrkove;
• Úradník;
• Drábi;
• Kosci a hrabáčky;
• Krčmár Hladošovský.

Inkognito sa skladá zo štyroch dejstiev, pričom každé obsahuje niekoľko výstupov, v priemere 16,25.

Témou diela je kritika malomešťanov, ktorí podliehajú odnárodňovaniu (od slovenského národa) a maďarizácií či germanizácií na základe toho, že je to práve „v móde“. Odnárodneného v diele predstavuje Jelenfy, ktorý si dokonca pomaďarčil svoje meno. V kontraste s ním stojí uvedomelý slovenský básnik Jelenský, jednoznačne kladná postava a hlavný hrdina príbehu.

Stručný obsah

(na prezentáciu)

O Evičku sa zaujímaju dvaja mladíci: právnik z Pešti Jelenfy kvôli majetku a olejkárov syn Jelenský, pre dávnu dohodu medzi Evičkiným a Jelenského otcami. Obaja prichádzajú do Kocúrkova inkognito, aby si najprv obhliadli svoju potenciálnu nevestu.

Olejkárov syn Jelenský prichádza za Evičkou preoblečený za kosca, no je odmietnutý a chystá sa opustiť mesto. Na odchode ale pomôže miestnemu učiteľovi dlžiacemu peniaze zaplatením dlhu zaňho a ochráni ho tak pred žalárom.

Túto scénu zhliadne aj Evička s mamou a sú dojaté šľachetnosťou mladíka. Ten aj tak odchádza, no venuje Evičke prsteň na pamiatku s neúplným nápisom „Jelen“. Evička si to vyloží ako Jelenfy, o ktorom vie, že si ju prišiel inkognito obhliadnuť. Dá preto poňho zavolať, aby ho priviedli späť. Tak sa aj stane a Jelenský (ktorého pokladajú za Jelenfyho) je šťastný s Evičkou.

Skutočný Jelenfy ale prichádza tiež do Kocúrkova a zisťuje, že prišlo k zámene jeho mena. Ide preto k Evičke, aby záhadu objasnil. Stretnú sa tam všetci aktéri príbehu a sprvu vládne chaos, nakoľko nikto celkom nerozumie, čo sa stalo.

Postupne sa ale vyjasní, že „Jelenfy“ je Jelenský a aj dôvod jeho konania. Evičke ale na mene a postavení šlachetného mladíka, ktorý zachránil učiteľa pred väzením nezáleží a tak súhlasí so sobášom s Jelenským.

Podrobný obsah:

(pre prípadné objasnenie nejasností zo state „Stručný obsah“)

Dejstvo prvé

Evička, dcéra pani Sokolovej sa práve vrátila domov z Erziehungu (nem. výchova), čiže zrejme z nemeckej školy. Jej správanie sa zmenilo vzhľadom na obdobie spred jej odchodom do Nemecka, o čom sa dozvedáme z rozhovoru Evičky (žiadajúcej oslovovanie Evelin) a slúžky Borky, ktorá na tento rozdiel Evičku explicitne upozorní. Tá jej prisľúbi zlepšenie jej postavenia.

Nasledujúcu hádku medzi pani Sokolovou a jej dcérou týkajúcu sa tykaním matke preruší príchod radného pána Potomského, ktorý má za ľubom vydať svojho syna za Evičku kvôli majetku Sokolovcov, no sám sa uchádza o pani Sokolovú. Vďaka jeho slabému zraku ale dochádza k vtipnej situácií, kde jeho vyznanie lásky namiesto panej domu vypočuje slúžka. Radný pán dostáva v dome Sokolovcov list oznamujúci návrat jeho syna. Taktiež ale zisťuje, že Evičkin otej ju už dávno prisľúbil synovi istéhosi olejkára. Rozhodne sa preto, že sa ho pokúsi „odpratať z cesty“.

Dejstvo druhé

Olejkárov syn Jelenský spoznáva život v Kocúrkove cez objektív v podobe miestneho hostinca. Po vypočutí rozhovoru majiteľa – Žida – s Potomským prichádzajú kosci, s ktorými sa mladý Jelenský rýchlo skamaráti a dostane pozvanie pripojiť sa k nim inkognito na večeru u Sokolovcov.

Súhlasí, pretože badá príležitosť obzrieť si Evičku ba prípadne jej i vyznať lásku bez toho, aby si v prípade neúspechu poškodil svoje meno. Potomský oboznamuje pani Sokolovú a Evičku s faktom, že jeho syn Jelenfy si chce Evičku inkognito prehliadnuť, aby zistil, či sa mu páči.

Jelensky prichádza s kostcami do domu Sokolovcov a pokúsi sa povedať Evičke, že sa mu páči, no ona ho odmietne a odporučí mu sobáš so slúžkou Borkou. Vtedy sa Jelenský dozvedá o liste, ktorý pani Sokolová prikázala poslať olejkárovmu synovi (teda jemu) a ponúkne sa, že list zanesie na poštu. Evička mu ale v nevedomosti, že kosec stojaci pred ňou je onen olejkárov syn, vyjaví obsah listu – olejkárovmu synovi dáva košom.

Dejstvo tretie

Jelenský sa rozhodne odísť z Kocúrkova. Všimne si ale konflikt medzi učiteľom Starosvetským a Špitzerom, ktorý od neho vymáha dlh. Učiteľ žiada o odklad, no neúspešne a idú ho odviezť do väzenia.

Jelenský sa rozhodne dlh zaplatiť a keďže mu nezostanú peniaze na zaplatenie nocľahu a stravy v hostinci, ponúkne hostinskému svoj prsteň. Na scénu vtedy prichádzajú pani Sokolová s Evičkou a sú dojaté šľachetnosťou mladík, v ktorom Evička spozná mladíka, ktorý jej vyznal lásku (stále ale nevie, že je to olejkárov syn).

Sokolovci sa ponúknu, že oni sami zaplatia dlh, no Jelenský odmieta. Svoj prsteň venuje na pamiatku Evičke, ktorá na ňom prečíta neúplný nápis „Jelen“ a domnieva sa, že ten kosec bol Potomského syn Jelenfy. Ten je už ale preč a tak poňho pošlú Notáriuša. Ten Jelenského dohoní v ďaľšom hostinci a privedie Jelenského späť (ten sa dovtípi, že si ho pomýlili so synom Potomského Jelenfym z toho, čo Notáriuš hovorí).

Dejstvo štvrté

Jelenský v sprievode Notáriuša prichádza k Sokolovcom, kde ho už nedočkavo vyčkáva Evička (v domnení, že ide o Jelenfyho). V dome sa stretávajú a sú spolu šťastní. Medzitým sa ale skutočný Jelenfy prichádza do Kocúrkova prezlečený za maďarského herca. Keď ale stretne svojho otca, zistia, že niečo nesedí – Jelenfy totiž nevie nič o vykúpení učiteľa – a tak idú k Sokolovcom, aby záhadu objasnili.

Tam sa stretnú všetci hlavní aktéri príbehu a vzniká chaos, pretože nikto celkom nerozumie vzniknutej situácií. Postupne sa ale vyjasní, že „Jelenfy“ je Jelenský a dôvod tejto zámeny. Jelenský sa v domnení, že Evička sa bude chcieť vydať za skutočného Jelenfyho, zberá preč. Evička ho ale zastaví a hovorí, že má rada jeho a vezme si ho, v čom ju jej matka napriek protestom Potomského podporí. Veselohra Inkognito teda skončí, ako inak, šťastne.

Môj názor

Inkognito je zábavná, prijateľne rozsiahla veselohra, ktorá navyše predkladá obraz o slovenskom vidieku predminulého storočia. Obsahuje viacero vtipných zvratov, i keď koniec celého príbehu je vopred predvídateľný.

Pre súčasného čitateľa s obmedzenými jazykovými znalosťami maďarčiny a nemčiny môže byť čítanie mierne znepríjemnené častou potrebou nechať si objasniť výraz v texte vysvetlivkami.

Otázky pre spolužiakov

• Akým literárnym žánrom je Palárikovo Inkognito?
• Vymenuj ústredné postavy z Inkognita od Jána Palárika!
• Na čom je založená hlavná zápletka deja v Inkognite od Jána Palárika?
• Palárikovo Inkognito je kritikou jednej z vrstiev vtedajšej spoločnosti – ktorej?
• V akých divadlách bola hra Inkognito, ktorej autorom je Ján Palárik, hraná najčastejšie?