1984 – George Orwell

1984 – George Orwell

Literárny druh: epika
Literárny žáner: spoločensko-politický a sci-fi román, antiutópia

Miesto a čas deja:  Londýn v roku 1984
Téma: totalitný systém

Postavy:

Winston Smith – 39-ročný straník (člen Vonkajšej strany), triezvo uvažujúci, občas naivný
  Júlia –26-ročná straníčka, má intímny vzťah s Winstonom, nenávidí Stranu a porušuje pravidlá, no „jej učenie spochybňovala len vtedy, keď sa to nejako dotýkalo jej vlastného života. Rozdiel medzi pravdou a lžou nepovažoval za dôležitý.“
  O'Brien – vnútrostraník, uhladený, veľmi inteligentný
Parson – mohutný a prepotený Winstonov sused, horlivý straník

Obsah: Celý svet je rozdelený na 3 megaštáty – Oceániu, Euroáziu a Východoáziu. Neustále medzi sebou vedú vojnu – nekonečnú, pričom sa neprestajne striedajú druhy spojenectiev. Ekonomika je na žalostnej úrovni. Vo všetkých týchto štátoch existuje jeden druh totalitného systému – v Oceánii má názov ANGSOC (z anglického socializmu).

Hlavné heslá Strany sú: 
VOJNA JE MIER
SLOBODA JE OTROCTVO
NEVEDOMOSŤ JE SILA

Tento systém je založený na ľudskom strachu a jeho jediný cieľ je čistá moc. Strana má vždy pravdu – aj keď povie, že dva a dva je päť. Tento proces sa volá „doublethink“, čo znamená zároveň prechovávať v mysli dve protichodné presvedčenia  a obe akceptovať. Všade sa klame, prekrúca skutočnosť a upravuje minulosť tak, aby Strana nemala pravdu len teraz, ale vždy. Každý druh odporu sa má odstrániť pomocou nového jazyka, tzv. newspeaku, ktorý obsahuje tak málo slov a ich významov, že sa v ňom ani nedá zdôvodniť nesúhlas k Strane. Možné zárodky nespokojnosti sa odstraňujú ideologickým bojom proti nepriateľovi, či už vnútornému, alebo vonkajšiemu.

Vonkajší nepriateľ je jeden z dvoch zahraničných štátov a ten sa vždy mení (i keď oficiálne bol nepriateľom odjakživa). Vojna má svoj psychologický význam a prináša atmosféru strachu a hurávlastenectva. Vnútorný nepriateľ má podobu Goldsteina – zradcu, ktorý ušiel a teraz vedie tajnú organizáciu Bratstvo s cieľom zničiť Stranu. Každodenne si  ho všetci pripomínajú, a to tzv. Dvomi minútami nenávisti. V skutočnosti neexistuje.

Spoločnosť sa delí na Vnútornu (2%) a Vonkajšiu stranu (13%). Pod nimi sú nemé masy, o nič cennejšie než zvieratá, zvané proleti. Na vrchole pyramídy je Veľký brat – idealizovaný superhrdina, večne živý, jeho oči vás odvšadiaľ pozorujú. Na všetko dohliadajú oči Ideopolície. Proleti sa nemusia o nič starať a ich jedinou úlohou je nemať  s čím porovnávať, a teda  nemať ani najmenšiu príčinu na nespokojnosť.

Vnútrostraníci sú obklopení relatívnym prepychom, čiastkou z nadvýroby, ktorá sa nezničí vo vojne. Ak by sa nadvýroba nezničila, vzrástla by životná úroveň a tým by klesol záujem ľudí o spoločenské veci. Od straníkov sa žiada bezvýhradná poslušnosť a lojalita nielen v skutkoch a slovách, ale i myšlienkach. Aj záblesk v očiach môže byť podnet na udanie. Sú neustále kontrolovaní, nevlastnia takmer nič, rozbíja sa hodnota rodiny, sex, ktorý nemá za cieľ plodiť deti je zločin.

Dej: Hlavný hrdina Winston pracuje na Ministerstve pravdy (zaoberalo sa lžami; okrem neho boli Ministerstvo lásky – zaoberalo sa mučením, Ministerstvo mieru – vojnou a Ministerstvo hojnosti – hladom). Jeho prácou je falšovanie histórie. Dokáže triezvo uvažovať, postupne si všetko uvedomuje. Začne si písať denník, čím pácha ideozločin a chápe, že tým je mŕtvy. Stretne Júliu, najskôr ju nenávidí, ale keď mu dá lístok, že ho miluje, začínajú sa schádzať.

„Ich objatie bolo zápasom, orgazmus – víťazstvom. Bol to politický akt.“ Prenájmu si izbu v starožitníctve. Spoločne hľadajú spôsob boja proti systému – rozhodnú sa vstúpiť do Bratstva. Vyhľadajú O'Briena, do ktorého Winston vkladá svoju nádej a on im dá Goldsteinovú knihu, v ktorej sú zahrnuté prostriedky boja. Onedlho ich chytí Ideopolícia. Winstona odvedú na Ministerstvo lásky, kde ho mučia, a to pod vedením práve O'Briena, ktorý mu postupne vnucuje doublethink. Winston najprv vzdoruje, no rozumovo sa poddá. Stále však ľúbi Júliu, až kým mu nehrozí požieranie tváre potkanmi, čo je jeho fóbia. Vtedy ju zradí, nie slovami, to sa už stalo dávno, ale tým, že chcel, aby „to urobili jej“... Nerobili z nich mučeníkov, po tomto všetkom ich pustili na slobodu. Ostali z nich len trosky, už nikoho nezaujímali. Po krátkom čase Winstona odvedú na súd, a keď odpovie na všetko, zastrelia ho odzadu.   

Idea: Je potrebné vyvarovať sa totalitným systémom, pretože potom je tažká cesta späť

Myšlienky:
„Následky každého činu obsahuje už samotný čin.“
„Koniec je obsiahnutý v začiatku.“