Detstvo - Ivan Kostra

Ivan Kostra: Detstvo

Detstvo
To je ten nápoj ktorý budeš hľadať
vo džbánoch rozbitých
A číhať na prameň keď hviezdy budú padať
A tajiť dych
 
Lebo ten nápoj pretečený hrdlom ako srnka spanilý je
A krehký ako  sen
Ten nápoj to je svetlo z prsu konválie
Ticho len
 
Samotný názov vyvoláva spomienky na niečo dávne, možno zabudnuté, čo patrí do sféry najvnútornejšieho ja v človeku. Detstvo – to sú ruky mamy, pani učiteľky…; to sú roztrhané nohavice a zodraté topánky…; to sú hry, ktoré zostali za dverami dospelosti. Detstvo každého človeka je iné, ale spoločné im je zvedavosť, akýsi bádateľský duch, nesmierny záujem a živosť. Dieťa je úprimné, povie pravdu bez ohľadu na okolnosti. Zároveň je v tom čase okolo neho veľa lásky. Toto všetko raz bude chýbať a bude spomínať na svoje prvé A. To je ten nápoj ktorý budeš hľadať.

Pre dieťa je všetko nové, i hviezdy na oblohe. A číhať na prameň… Čo je teda tým prameňom? Kde ho hľadať? Asi v sebe samom, v odkaze, ktorý tam nechali  dni, keď bol človek dieťaťom. Lebo ten nápoj pretečený hrdlom ako srnka spanilý je… Áno, ten nápoj, detstvo samo, je krehučký a ľahučký ako srnka. Je až príliš ľahké zatvoriť dvere alebo sa dotknúť detstva len špičkou sandálu a utekať medzi dospelých. Ale koho je to vina?

Svetlo a konvalinka (nažltlá) – pekné prirovnanie. Konvalinka kvitne len chvíľku, ale poteší, ako šťastné detstvo. Ide o pár rokov, ktoré majú nesmierny dosah na život. Zároveň patrí konvalinka medzi prvé kvety, takže jej výber určite nebol náhodný. Autor nám predostrel zvláštnu líniu: detstvo → nápoj → ticho. Asi skutočne len v tichu je možné spomenúť si na seba samého bez všetkých masiek.
 
Autor nevyužíva interpunkčné znamienka. V básni je striedavý rým (ABAB). Z použitých umeleckých prostriedkov: vo džbánoch rozbitých – vokalizovaná predložka v bez jazykového opodstatnenia, zároveň je tu prevrátený slovosled. prsu konválie – prirovnanie, konvalinka. Zaujímavé je slovné spojenie To je ten nápoj, ktoré v závere využíva v inom poradí slov Ten nápoj to je. Od samého začiatku sprevádza čitateľa motív nápoja. Vplyv má i použitie 2.os. v slovku budeš v prvom verši, ktorým je azda každý vtiahnutý okamžite do „deja‘.
 
Aj ďalšie básne v zbierke sú späté s detstvom, napr. Slniečko septembra (prvá trieda, prvá učiteľka, prvá láska), Samohlásky (spomienky na detstvo) alebo  Skielka. V zmysle kontextu k básni Detstvo ma najviac zaujali básne Skielka (tu použil autor i rovnaký motív – rozbitý džbán; a asi každý si spomenie na množstvo vecí, ktoré sám nazhromaždil v čase detstva, možno boli medzi nimi i farebné skielka) a Samohlásky, ktoré končia strofou, čo  si ani nezaslúži komentár:  A človek hodený napospas hrubej sile
stráca čo nenašiel a nájduc stratí zas
úporne dolujúc vždy znova diamant chvíle
čo diaľka rozloží na čistý spektra jas