Detvan (Andrej Sládkovič)

Detvan (Andrej Sládkovič)

– romantizmus

– lyricko-epická skladba (žánrový idylický epos):

o lyrikcké zložky: pocity, opis prostredia

o epické zložky: dej, kt. nie je podrobne rozpracovaný

– prostredie: okolie Poľany (Detva), obdobie panovanie kráľa Mateja Korvína (Matiáš)

– sylabický prozodický systém (! striedavý rým); rovnaký počet slabík vo verši

– anafory (opakovanie na zač. verša)

– subjektivizácia (angažovanosť autora): chce, aby sme boli hrdí na to, že sme Slováci, aby sa prebudilo cítenie k slovenskému národu, verí, že slovenský národ bude slobodný a že má budúcnosť

– KOMPOZÍCIA:

– Na zač. báseň VRSTOVNÍK (autor vyzýva svojich vrstovníkov, aby zvýšili záujem o život slovenského ľudu)

– zložený z 5 spevov:

– MARTIN

o opisy Poľany, Detvy; zrod M uprostred slovenskej prírody (krása Slovenska: doliny, kotliny, lesy) ako syna svojej zeme

o z malého chlapca sa stáva mládenec, kt. túži aj po dámskej spoločnosti → obraz nedele, kedy lúka zakvitla dievčatami (víly), medzi nimi je aj krásna Elena, kt. očarila M, M si s ňou zatancuje

o M zbadá sokola ako útočí na bezbranného zajaca, zdá sa mu, že súboj je nevyrovnaný a snaží sa pomôcť zajacovi, zabije sokola netušiac, že je kráľovský (prebudí sa v ňom pocit spravodlivosti)

– DRUŽINA

o vykreslenie Poľany ako kráľovnej všetkých dedín

o vyzývanie národa, aby sa nezamýšľal nad minulosťou, ale aby prežíval prítomnosť a myslel na budúcnosť

o opisy mládencov (kamaráti M tvoriaci družinu) pri sedení pri vatre, na ražni si opekajú barana

o M sa prizná kamarátom, že zabil sokola, tí podľa krúžku na nohe zistia, že sokol bol kráľovský, M sa poberie domov s úmyslom priznať sa kráľovi k danému činu

o ticho prerušené podozrivými postavami, kt. sliedia naokolo (zbojníci); E po lese hľadá M a zbojníci ju neočakávane zajmú, M ju však vyslobodí, pričom zraní jedného z obávaných zbojníkov

– SLATINSKÝ JARMOK

o jarmok v Slatine navštívi sám kráľ Matej, aby sa dozvedel ako sa darí jeho ľudu; stretáva sa s M, kt. sa mu prizná – kráľovi sa páči M čestnosť, úprimnosť, statočnosť (dozvedá sa o zbojníkovi pri záchrane Eleny); kráľ ho odmení: kantár (sedlo s uzdou) a krásnym vraným koňom

– VOHĽADY

o sobotňajší podvečer, E čaká na priedomí svojho M; prichádza kráľ Matiáš preoblečený za vojaka, kt. jej začína dvoriť (skúša jej vernosť). Najprv ju požiada, aby mu zaspievala, to však E odmietne, ale zahrá mu zopár pesničiek na drumbli.; kráľ ocení jej ochotu a vernosť prsteňom

– LAPAČKA

o chlapci sa verbujú do kráľovho Čierneho pluku, poslovia prichádzajú aj do domu Hudcovcov, k M, aby sa aj on stal jedným z vojakov tohto pluku; M prijíma kráľovu ponuku, avšak kladie si podmienky: nechce ostať bez slovenských tradícií, pretože ostať bez tradícií znamená ostať bez koreňov: valaška, fujara, opasok, slovenský kroj, vrkoče, E. → nechce zaniknúť, stále reprezentuje Detvancov (Slovákov)

– romantické znaky:

o M – ideálny slovenský mládenec (spätosť človeka s prírodou), nebojácny, čestný, oddaný, verný; zobrazený vo významných životných situáciách. (celý život túžil stať sa slávnym, bol hrdý na svoju vlasť, uznával tradície)

o E – idealizovaná slov. dievčina, verná (odmietla dvorenie cudzieho vojaka), (menej prepracovaná)
o kráľ Matej – historická osobnosť (Matej Korvín), zidealizovaný : zaujíma sa o podaných, mierumilovný, nedokáže potrestať M za zabitie jeho sokola, (štedrý)
o vplyv ľudovej slovesnosti
o druhový synkretizmus (lyrika + epika)
o túžba po slobode
o romantické riešenie konfliktov: uprednostnenie citu pred rozumom
o (prelínanie prvkov romantizmu a realizmu= tradície)

UKÁŽKY:

61 (časť II)

Neuzeraj sa v cudzom zrkadle — nie pozerať sa na iné krajiny,
každý svet má svoju koľaj,
nechoď sa hľadať v časy zapadlé, nepozerať sa na minulosť
na vlastný čas sa odvolaj! —
Never, že ľud ten, čo ovce pasie, → pastieri – obyč. ľud – neboja sa
pred budúcnosťou svojou sa trasie —
moc zrodí čas, čas moc zmorí;
Boh barlu cenou berly ocení, Boh – veriaci ľud, utiekali sa k Bohu
barla (ťažký život); perla (lepšia budúcnosť)
Boh ovce v obce ľahko premení,
Boh zo stád štáty utvorí! — vlastný štát

250 (časť V)

No, dobre sa maj1, druh môj srdečný!
spevca rodinná postava!
Z nízkosti3 takto tvorí duch večný
trón, kde si sláva sedáva:
Rod môj, ty ľúb si tvojho Detvana2,
v ňom duša tvoja je zmaľovaná,
zhrej obrazom tým, čo schladlo!
Kde bujné v duši rastú zárody,
tam pyramída vstáva slobody —
a to je naše zrkadlo!

→ autor sa lúči1 s Detvanom a necháva ho celému národu (každému)2

– nízkosť3 = obyč. ľud = M; prijatý do pluku – ocenený vojak

– » M predstavuje ideál celého národa (aj národ by mal ísť tým smerom – utláčali ich iné národy – Maď.)