1. Zahraničnopolitické a vnútropolitické aktivity, smerujúce k vytvoreniu česko-slovenského štátu 1918

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 09.05.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 948 slov
Počet zobrazení: 1 033
Tlačení: 52
Uložení: 55

1. Zahraničnopolitické a vnútropolitické aktivity, smerujúce k vytvoreniu česko-slovenského štátu 1918

 

Zahraničnopolitické aktivity:

Česká mafia vyslala Vojtecha Beneša do USA, aby  sústredil české spolky a vytvoril České národné združenie.

Slováci v Amerike – 1907 bola vytvorená Slovenská liga spojením viacerých spolkov pod predsedníctvom Furdeka. V 1914 pod vedením predsedu ligy Alberta Mamateja  a tajomníka Ivana Dérera pripravili Memorandum Slovenskej ligy v Amerike (za autonómiu Slovenska v rámci Uhorska). V rovnakom duchu uverejnili aj spoločné vyhlásenie v marci 1915 spoločné vyhlásenie aj Slováci a Česi, ktorí žili v cárskom Rusku a združovali sa v Zväze česko-slovenských spolkov v Rusku.

Milan Getting – priekopník politického zblíženia a kontaktov Čechov a Slovákov.
Koncom roka 1914 odišiel z Prahy do cudziny český politik T.G. MASARYK s cieľom prispieť k zániku  Rakúsko-Uhorska a pomôcť vytvoriť spoločný štát slovenského a českého národa. Odišiel do Londýna a v máji 1915 predložil anglickej vláde svoj plán povojnového samostatného štátu Čechov a Slovákov. Vychádzal predovšetkým z historických nárokov českého národy na samostatnosť, na povojnovú obnovu českého štátu.  Vedel, že pri realizácii tohto plánu sa stretne s nespočetnými prekážkami a na ich odstránenie bude potrebovať podporu dohodových mocností i podporu domácich politikov. Pred predstaviteľov Dohody nemohol predstúpiť s plánom vytvoriť mnohonárodnostný štát, akým bola habsburská monarchia. Odvolával sa na právo  jednotného národa na vznik vlastného štátu. Opieral sa pritom o ideu, podľa ktorej Česi a Slováci tvoria jednotný československý národ, ktorý nepriaznivý osud rozdelil, a po vojne sa mal opäť spojiť do obnoveného moderného národného štátu. Pre svoju koncepciu nachádzal podporu aj u spolupracovníkov na domácej pôde, ktorí vytvorili tajnú organizáciu Maffiu.
V  1915   odišiel  do  Londýna  Masarykov  priateľ  EDVARD BENEŠ.  Čoskoro  s  ním  nadviazal  kontakty  aj M.R ŠTEFÁNIK, bývalý študent T.G. Masaryka. Štefánik pôsobil dlhšie obdobie vo Francúzsku, kde 1912 získal štátne občianstvo. Jeho známosti sa stali mostom k zblíženiu osobností zahraničného odboja a predstaviteľmi francúzskej politickej a vedeckej elity. M.R. Štefánik  na stretnutiach s Briandoma aMasarykom sa dohodli, že treba zlikvidovať RU, lebo je vždy spojencom Nemecka a nahradiť ho systémom štátov, ktoré budú priateľské k Francúzsku.

Masaryk, Beneš a Štefánik sa stali čelnými osobnosťami oslobodzovacieho hnutia Čechov a Slovákov v zahraničí. V novembri 1915 publikovali vo Francúzsku , v Londýne, vo Švajčiarsku a USA manifest, ktorým oficiálne zverejnili založenie česko-slovenského zahraničného protimonarchistického odboja. Manifest podpísali predstavitelia všetkých zoskupení Čechov a Slovákov v zahraničí a súhlasili s ním predstavitelia Maffie. Dohodové mocnosti ani predstavitelia Trojspolku nevenovali dokumentu pozornosť. Dohoda ešte nezaradila do svojich plánov zánik RU, zatiaľ ho chápala ako dôležitý stredoeurópsky štát, ktorý vytváral prirodzenú hradbu medzi západnou Európu a Balkánom.

Vo februári  založili Masaryk, Beneš a Štefánik v Paríži Československú národnú radu (ČSNR) ako vrcholný orgán odboja, ktorý organizoval spojenie s domácim hnutím, udržiaval kontakty s krajanskými organizáciami v USA a iných krajinách a v mene Čechov a Slovákov rokoval s poprednými štátnikmi Dohody. Predsedom ČSNR sa stal Masaryk. Cieľom ČSNR bolo vytvoriť samostatný spoločný štát Slovákov a Čechov a prvoradým predpokladom na splnenie tohto cieľa bol zánik RU.
ČSNR si uvedomovala, že predstavitelia Dohody uznajú česko-slovenský odboj ako spojenca vtedy, ak okrem diplomatických aktivít vytvorí vlastné československé vojenské jednotky, ktoré budú bojovať  po boku dohodových armád. Prvá čs. vojenská jednotka vznikla v 1914 vo Francúzsku. Légie organizoval najmä Zväz česko-slovenských spolkov v Rusku, České národné združenie a Slovenská liga v USA. Od 1916 prevzala starostlivosť o organizačné zabezpečenie légií ČSNR. V máji 1917 vznikli čs. oddiely v Rusku, 1917/18 vo Francúzsku a 1918 v Taliansku. Materiálne vybavenie pomohli zabezpečiť predstavitelia Dohody.  Finančné zbierky robili Slováci aj Česi v zahraničí a tajne aj v monarchii.
Dôkazom záujmu dohodových mocností o vnútropolitickú situáciu monarchie a riešenie problémov jej národov bola ich pomoc pri organizovaní Kongresu utláčaných národov Uhorska v apríli 1918 v Ríme. Zúčastnili sa na ňom delegácie Slovákov, Čechov, Srbov, Chorvátov, Rumunov a Poliakov, ktoré rokovali so zástupcami Francúzska a Talianksa. Čechov a Slovákov reprezentovali EDVARD BENEŠ, M.R. ŠTEFÁNIK a ŠTEFAN OSUSKÝ, ktorého vyslali na pomoc odbojovému ústrediu americkí Slováci. Kongres prispel k aktivizácii a vzájomnému zblíženiu politických predstaviteľov národov RU. O krátky čas uznali štátnici dohodových mocností členov ČSNR za reprezentantov budúceho samostatného národu Čechov  a Slovákov. ČSNR ako vrcholný orgán budúceho česko-slovenského štátu uznalo Francúzsko (29.6.1918), po ňom Anglicko (9.8.1918), USA (3.9.1918) a Taliansko (3.10.1918). Tým sa zavŕšil niekoľkoročný zápas čs. zahraničného odboja. Doma i v zahraničí vzrástla autorita Československej národnej rady a jej predsedu T. G. MASARYKA.

Clevelandská dohoda
– tento dokument prijali organizácie Slovákov a Čechov na konferencii 22. a 23. októbra 1915 v Clevelande. Žiadali v nej vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov s federatívnym usporiadaním, v ktorom bude mať Slovensko úplnú národnú autonómiu s vlastným snemom, úplnou kultúrnou slobodou a s plným právom používať slovenský jazyk. Formou vlády mala byť personálna únia podľa anglo-amerického vzoru. Oba národy mali vytvoriť samostatné územné celky (České krajiny a Slovensko) spojené predovšetkým osobou spoločného prezidenta.

Pittsburská dohoda – 31. mája 1918 ju podpísali predstavitelia Čechov, Slovákov a USA  a český politik Masaryk pri svojej návšteve v centre amerických Slovákov v Pittsburghu.  Bola významná, pretože na jej formulovaní a podieľal T. G. Masaryk. Pricestoval do Ameriky, aby oboznámil predstaviteľov USA a slovenských a českých krajanov s cieľmi a činnosťou česko-slovenského zahraničného odboja  a získal ich podporu v boji za spoločný štát. Na rozdiel od Clevelandskej Pittsburská dohoda nerátala so spojením Čechov a Slovákov ako dvoch samostatných, rovnoprávnych národov do federatívneho štátu. V nej sa už nehovorí ani o samostatnom slovenskom národe. Podľa dohody malo Slovensko tvoriť autonómnu časť centrálne riadeného štátu. Malo mať však svoj snem, svoje administratívne inštitúcie, súdy a slovenský jazyk sa mal používať v školách, na úradoch aj v celom občianskom živote.  Konečné rozhodnutie  o štátnej formy budúceho česko-slovenského štátu mali urobiť jeho občania po vojne.

Washingtonská deklarácia – vypracoval ju T.G. MASARYK a uverejnil ju v americkej tlači 18. októbra 1918. Oboznámil verejnosť so skutočnosťou, že dva stredoeurópske národy, Česi a Slováci, ktoré storočia žili v rakúsko-uhorskej monarchii, sa rozhodli vytvoriť samostatný spoločný štát na demokratických princípoch. Pri formulovaní dokumentu vychádzal z toho,  že dohodové veľmoci uznali vedenie českého a slovenského odboja ako reprezentanta budúceho česko-slovenského štátu. Washingtonská deklarácia a zaradila medzi mimoriadne dôležité historické dokumenty českého a slovenského národa. Ovplyvnila formovanie mnohých právnych noriem a politických udalostí oboch národov v spoločnom štáte.


Vnútropolitické aktivity:  

Domáci odboj v českom prostredí bol nízky, na Slovensku vysoký (SNR). (otázka č.4 a č.3)
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Dejiny Slovenska 20. storočie (Vypracované otázky na skúšku)

Diskusia: 1. Zahraničnopolitické a vnútropolitické aktivity, smerujúce k vytvoreniu česko-slovenského štátu 1918

Pridať nový komentár

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.015