1. Zahraničnopolitické a vnútropolitické aktivity, smerujúce k vytvoreniu česko-slovenského štátu 1918
Autor: babuska
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 09.05.2016
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 948 slov
Počet zobrazení: 2 428
Počet zobrazení: 2 428
Tlačení: 174
Uložení: 174
Uložení: 174
1. Zahraničnopolitické a vnútropolitické aktivity, smerujúce k vytvoreniu česko-slovenského štátu 1918
Zahraničnopolitické aktivity:
Česká mafia vyslala Vojtecha Beneša do USA, aby sústredil české spolky a vytvoril České národné združenie.Slováci v Amerike – 1907 bola vytvorená Slovenská liga spojením viacerých spolkov pod predsedníctvom Furdeka. V 1914 pod vedením predsedu ligy Alberta Mamateja a tajomníka Ivana Dérera pripravili Memorandum Slovenskej ligy v Amerike (za autonómiu Slovenska v rámci Uhorska). V rovnakom duchu uverejnili aj spoločné vyhlásenie v marci 1915 spoločné vyhlásenie aj Slováci a Česi, ktorí žili v cárskom Rusku a združovali sa v Zväze česko-slovenských spolkov v Rusku.
Milan Getting – priekopník politického zblíženia a kontaktov Čechov a Slovákov.
Koncom roka 1914 odišiel z Prahy do cudziny český politik T.G. MASARYK s cieľom prispieť k zániku Rakúsko-Uhorska a pomôcť vytvoriť spoločný štát slovenského a českého národa. Odišiel do Londýna a v máji 1915 predložil anglickej vláde svoj plán povojnového samostatného štátu Čechov a Slovákov. Vychádzal predovšetkým z historických nárokov českého národy na samostatnosť, na povojnovú obnovu českého štátu. Vedel, že pri realizácii tohto plánu sa stretne s nespočetnými prekážkami a na ich odstránenie bude potrebovať podporu dohodových mocností i podporu domácich politikov. Pred predstaviteľov Dohody nemohol predstúpiť s plánom vytvoriť mnohonárodnostný štát, akým bola habsburská monarchia. Odvolával sa na právo jednotného národa na vznik vlastného štátu. Opieral sa pritom o ideu, podľa ktorej Česi a Slováci tvoria jednotný československý národ, ktorý nepriaznivý osud rozdelil, a po vojne sa mal opäť spojiť do obnoveného moderného národného štátu. Pre svoju koncepciu nachádzal podporu aj u spolupracovníkov na domácej pôde, ktorí vytvorili tajnú organizáciu Maffiu.
V 1915 odišiel do Londýna Masarykov priateľ EDVARD BENEŠ. Čoskoro s ním nadviazal kontakty aj M.R ŠTEFÁNIK, bývalý študent T.G. Masaryka. Štefánik pôsobil dlhšie obdobie vo Francúzsku, kde 1912 získal štátne občianstvo. Jeho známosti sa stali mostom k zblíženiu osobností zahraničného odboja a predstaviteľmi francúzskej politickej a vedeckej elity. M.R. Štefánik na stretnutiach s Briandoma aMasarykom sa dohodli, že treba zlikvidovať RU, lebo je vždy spojencom Nemecka a nahradiť ho systémom štátov, ktoré budú priateľské k Francúzsku.
Vo februári založili Masaryk, Beneš a Štefánik v Paríži Československú národnú radu (ČSNR) ako vrcholný orgán odboja, ktorý organizoval spojenie s domácim hnutím, udržiaval kontakty s krajanskými organizáciami v USA a iných krajinách a v mene Čechov a Slovákov rokoval s poprednými štátnikmi Dohody. Predsedom ČSNR sa stal Masaryk. Cieľom ČSNR bolo vytvoriť samostatný spoločný štát Slovákov a Čechov a prvoradým predpokladom na splnenie tohto cieľa bol zánik RU.
ČSNR si uvedomovala, že predstavitelia Dohody uznajú česko-slovenský odboj ako spojenca vtedy, ak okrem diplomatických aktivít vytvorí vlastné československé vojenské jednotky, ktoré budú bojovať po boku dohodových armád. Prvá čs. vojenská jednotka vznikla v 1914 vo Francúzsku. Légie organizoval najmä Zväz česko-slovenských spolkov v Rusku, České národné združenie a Slovenská liga v USA. Od 1916 prevzala starostlivosť o organizačné zabezpečenie légií ČSNR. V máji 1917 vznikli čs. oddiely v Rusku, 1917/18 vo Francúzsku a 1918 v Taliansku. Materiálne vybavenie pomohli zabezpečiť predstavitelia Dohody. Finančné zbierky robili Slováci aj Česi v zahraničí a tajne aj v monarchii.
Dôkazom záujmu dohodových mocností o vnútropolitickú situáciu monarchie a riešenie problémov jej národov bola ich pomoc pri organizovaní Kongresu utláčaných národov Uhorska v apríli 1918 v Ríme. Zúčastnili sa na ňom delegácie Slovákov, Čechov, Srbov, Chorvátov, Rumunov a Poliakov, ktoré rokovali so zástupcami Francúzska a Talianksa. Čechov a Slovákov reprezentovali EDVARD BENEŠ, M.R. ŠTEFÁNIK a ŠTEFAN OSUSKÝ, ktorého vyslali na pomoc odbojovému ústrediu americkí Slováci. Kongres prispel k aktivizácii a vzájomnému zblíženiu politických predstaviteľov národov RU. O krátky čas uznali štátnici dohodových mocností členov ČSNR za reprezentantov budúceho samostatného národu Čechov a Slovákov. ČSNR ako vrcholný orgán budúceho česko-slovenského štátu uznalo Francúzsko (29.6.1918), po ňom Anglicko (9.8.1918), USA (3.9.1918) a Taliansko (3.10.1918). Tým sa zavŕšil niekoľkoročný zápas čs. zahraničného odboja. Doma i v zahraničí vzrástla autorita Československej národnej rady a jej predsedu T. G. MASARYKA.
Clevelandská dohoda – tento dokument prijali organizácie Slovákov a Čechov na konferencii 22. a 23. októbra 1915 v Clevelande. Žiadali v nej vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov s federatívnym usporiadaním, v ktorom bude mať Slovensko úplnú národnú autonómiu s vlastným snemom, úplnou kultúrnou slobodou a s plným právom používať slovenský jazyk. Formou vlády mala byť personálna únia podľa anglo-amerického vzoru. Oba národy mali vytvoriť samostatné územné celky (České krajiny a Slovensko) spojené predovšetkým osobou spoločného prezidenta.
Pittsburská dohoda – 31. mája 1918 ju podpísali predstavitelia Čechov, Slovákov a USA a český politik Masaryk pri svojej návšteve v centre amerických Slovákov v Pittsburghu. Bola významná, pretože na jej formulovaní a podieľal T. G. Masaryk. Pricestoval do Ameriky, aby oboznámil predstaviteľov USA a slovenských a českých krajanov s cieľmi a činnosťou česko-slovenského zahraničného odboja a získal ich podporu v boji za spoločný štát. Na rozdiel od Clevelandskej Pittsburská dohoda nerátala so spojením Čechov a Slovákov ako dvoch samostatných, rovnoprávnych národov do federatívneho štátu. V nej sa už nehovorí ani o samostatnom slovenskom národe. Podľa dohody malo Slovensko tvoriť autonómnu časť centrálne riadeného štátu. Malo mať však svoj snem, svoje administratívne inštitúcie, súdy a slovenský jazyk sa mal používať v školách, na úradoch aj v celom občianskom živote. Konečné rozhodnutie o štátnej formy budúceho česko-slovenského štátu mali urobiť jeho občania po vojne.
Washingtonská deklarácia – vypracoval ju T.G. MASARYK a uverejnil ju v americkej tlači 18. októbra 1918. Oboznámil verejnosť so skutočnosťou, že dva stredoeurópske národy, Česi a Slováci, ktoré storočia žili v rakúsko-uhorskej monarchii, sa rozhodli vytvoriť samostatný spoločný štát na demokratických princípoch. Pri formulovaní dokumentu vychádzal z toho, že dohodové veľmoci uznali vedenie českého a slovenského odboja ako reprezentanta budúceho česko-slovenského štátu. Washingtonská deklarácia a zaradila medzi mimoriadne dôležité historické dokumenty českého a slovenského národa. Ovplyvnila formovanie mnohých právnych noriem a politických udalostí oboch národov v spoločnom štáte.
Vnútropolitické aktivity:
Domáci odboj v českom prostredí bol nízky, na Slovensku vysoký (SNR). (otázka č.4 a č.3)Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
2. Postoj veľmocí k problému vytvorenia česko-slovenského štátu 1918 | Referát | 2 761 slov | |
3. 28. a 30. október 1918. Priebeh udalostí a ich zhodnotenie | Referát | 458 slov | |
4. Politické postavenie Slovenska a Slovákov v rokoch 1918 – 1920 | Referát | 599 slov | |
5. Zahraničná politika prvej ČSR v rokoch 1918 – 1938 a jej osobnosti | Referát | 680 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#Slováci v Amerike 1907 #slovensko vstupuje do čsr #Clevelandská dohoda a Pitburská dohoda #edward benes #Aktivity počas kongresuDejiny Slovenska 20. storočie (Vypracované otázky na skúšku)
Diskusia: 1. Zahraničnopolitické a vnútropolitické aktivity, smerujúce k vytvoreniu česko-slovenského štátu 1918
Pridať nový komentárVygenerované za 0.019 s.