11. Hospodárske pomery v prvej ČSR so zreteľom na postavenie Slovenska

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 12.05.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 774 slov
Počet zobrazení: 2 032
Tlačení: 85
Uložení: 87

11. Hospodárske pomery v prvej ČSR so zreteľom na postavenie Slovenska

Nástupnícke štáty sa oddelili hranicami, ktoré sa stali colnými prekážkami pri vzájomnej výmene tovarov a surovín. Česko-slovensko patrilo medzi priemyselne najvyspelejšie oblasti monarchie, ale nemalo dostatok kúpyschopného obyvateľstva. Zaradilo sa  medzi štáty, ktoré boli nútené predávať svoje vlastné  do zahraničia, čo spôsobovalo značnú závislosť od vývoja medzinárodnej ekonomiky. Slovenské hospodárstvo s po vzniku spoločného štátu dostalo  do mimoriadne silného konkurenčného prostredia. Vyspelejšie hospodárstvo českých krajín stratilo podstatnú časť svojich predchádzajúcich spotrebiteľov, preto sa snažilo umiestniť svoje výrobky na Slovensku.  Prirodzenou snahou hospodárskych a politických skupín bolo aby rôznymi zákonnými opatreniami obmedzili vznik ďalších  priemyselných podnikov vyrábajúcich rovnaký sortiment, aký produkovali ich závody.  Slovenské hospodárstvo oslabili i následky bojov, ktoré na jeho území prebiehali v čase,  keď iné národy už prežívali obdobie povojnovej obnovy.   Tieto momenty súviseli so zlou situáciou európskeho hospodárstva po vojne a sťažovali prestavbu slovenskej ekonomiky a jej zaradenie do celoštátneho aj celosvetového hospodárskeho systému.

Hospodárstvo Slovenska prešlo v medzivojnovom období niekoľkými etapami.
Prvú z nich „vstupnú“ tvorili roky 1918-1920. Jej charakteristickou črtou bolo, že štát regulačnými zásahmi a prijatými zákonmi usmerňoval vývoj hospodárstva, čo bolo výhodné pre ekonomicky slabšieho partnera, čiže slovenské hospodárstvo. Predstavitelia štátu považovali za nevyhnutné v prvom rade zabezpečiť  svoje colné územie a zriadiť štátnu menu.  Jedným z prvých ekonomických opatrení bola menová rozluka s monarchiou. Na projekte mal zásluhy minister financií Alois Rašín. Vo februári a marci 1919 staré bankovky okolkovali (počet sa znížil o 30%) a v apríli 1949 sa zaviedla v ČSR nová česko-slovenská mena. NZ prijalo zákon o pozemkovej reforme (záborový zákon  č. 215 z apríla 1919), podľa ktorého s mala rozdeliť  pôda medzi väčšie množstvo obyvateľstva z vidieka. Pre slovenskú ekonomiku boli významné aj zákony o štátnej podpore elektrifikácie a o výstavbe železničných tratí, prijaté 1919.  Ich včasné uskutočnenie mohlo vytvoriť predpoklady  na modernizáciu podnikania, pritiahnuť zahraničných investorov a prispieť k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva.  Zdĺhavé uskutočňovanie týchto zákonov bolo spôsobené neprekonateľnými finančnými, technickými a administratívnymi prekážkami. 

Roky 1921-1929 tvorili ďalšiu etapu vo vývoji slovenského hospodárstva. Štátne orgány ustúpili v riadení hospodárskej politiky do úzadia. Nastalo obdobie tzv. liberalistického princípu voľnej súťaže. Podniky i celé odvetvia väčšmi  zápasili o dodávky surovín, o objednávky štátu a možnosť predaja výrobkov do zahraničia. Pri zadávaní týchto objednávok sa opäť prejavil vplyv politických  a významných  osobností.  Na Slovensku v tomto období zaniklo  167 priemyselných závodov. Tlač túto situáciu komentovala ako „odbúravanie slovenského priemyslu“, ale v skutočnosti išlo o premenu celého hospodárstva a jeho prispôsobenie novým podmienkam.  Najviac sa to prejavilo na Strednom Slovensku, kde zanikli podniky ťažkého priemyslu.  Vznikli tzv. hladové doliny. Robotníci zo zaniknutých tovární sa vracali do dedín, kde tiež nenašli prácu. Vzrástla vlna vysťahovalcov, ktorí hľadali prácu v zahraničí.  Kvalifikovaní robotníci pravidelne odchádzali na tzv. sezónne práce.  Hospodársky rast na Slovensku (1924-1929) sa prejavoval iba veľmi pomaly, aj to iba v niektorých oblastiach.  Vznikli nové závody (cukrovary vo Vlkovciach a Nitre, závod na opravu vagónov v Poprade, firma Baťa založila kožiarsky závod v Nových Zámkoch). Oživenie hospodárstva súviselo so zlepšenými možnosťami vývozu do zahraničia.

V rokoch 1930 – 1934  sa začala prejavovať svetová hospodárska kríza (už od 1928). Ako prvé pocítilo krízu poľnohospodárstvo a textilné odvetvie. Ceny poľnohospodárskych produktov klesli, vidiecke obyvateľstvo sa zadlžovalo.  Zbedačenie viedlo k vzburám proti hladu – vyvrcholením bol boj roľníkov  na Horehroní, najmä Polomke v novembri 1932 a v marci 1935 na východom Slovensku.  Štátna moc vzbury  brutálne potlačila → väčšina voličov na Slovensku podporila opozičné protivládne strany. Kríza sa prejavila aj v priemysle, živnostiach a peňažníctve. Závod zastavili alebo prerušili výrobu.  Zvýšil sa počet nezamestnaných a parlament obmedzil vyplácanie podpory v nezamestnanosti. Na Slovensku vyvrcholila kríza počtom 300 000 nezamestnaných. Ani pre mladú inteligenciu sa nevytvárali nové miesta.  Bol prijatý tzv. ašpiračný zákon, podľa ktorého mladí skončení maturanti a vysokoškoláci sa mohli zamestnať iba s podmienkou, že tri mesiace po skončení školy robili zadarmo. Podnikatelia to využili a zamestnávali stále vždy nových zamestnancov natri mesiace.

Štátne a samosprávne  orgány si uvedomili, že liberalistické princípy pri riadení hospodárstva sú nevyhovujúce.
Začali sa uprednostňovať štátne zásahy do riadenia hospodárstva.  Osvojili si aj názory o nevyhnutnosti dlhodobých ekonomických plánov. Na Slovensku a začína uplatňovať  na prelome 20.a 30. rokov nový národohospodársky smer – regionalizmus. Jeho cieľom bolo povzniesť najzaostalejšie oblasti aj pomocou štátnych finančných prostriedkov. Musel sa urobiť  dôsledný hospodársky prieskum celého územia a na základe jeho výsledkov sa navrhlo konkrétne riešenie problémov v jednotlivých oblastiach.  Vznikol Národohospodársky ústav Slovenska (NÁRUS) ako koordinačné centrum týchto plánov. Do činnosti regionalistov sa zapájali aj politické strany, ale aj odborníci, študenti. Regionalisti pôsobili napr. pri formovaní a posudzovaní návrhov hospodárskych zákonov. Vypracovali celoslovenský hospodársky plán.
Oživenie slovenského hospodárstva prichádzalo pomaly. Zamestnanosť vzrástla až v rokoch 1936-1937. Pod hrozbou napadnutia ČSR  fašistickým Nemeckom  sa zvýšil strategicko-vojenský význam Slovenska. Generálny štáb česko-slovenskej armády mal záujem na výstavbe ciest a železníc, na výrobe zbraní a vzniku ďalších závodov potrebných pre výzbroj armády.  Rozvoj priemyslu a elektrifikácia vyvolali rozšírenie výroby v stavebníctve. Hospodársky rozmach pribrzdil až rast medzinárodného i vnútroštátneho politického napätia v roku 1938.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9)

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#odburavanie priemyslu #hospodarstvo čsr #dejiny slovenska po roku 1945 #Osobnosti 1. ČSR

Dejiny Slovenska 20. storočie (Vypracované otázky na skúšku)

Diskusia: 11. Hospodárske pomery v prvej ČSR so zreteľom na postavenie Slovenska

Pridať nový komentár

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.063