Hospodárstvo prvej ČSR a postavenie Slovenska v rokoch 1918 – 1938

Hospodárstvo prvej ČSR a postavenie Slovenska v rokoch 1918 – 1938

Nástupnícke štáty sa oddelili hranicami, ktoré sa stali colnými prekážkami pri vzájomnej výmene tovarov a surovín. Česko-slovensko patrilo medzi priemyselne najvyspelejšie oblasti monarchie, ale nemalo dostatok kúpyschopného obyvateľstva. Zaradilo sa medzi štáty, ktoré boli nútené predávať svoje vlastné výrobky do zahraničia, čo spôsobovalo značnú závislosť od vývoja medzinárodnej ekonomiky.

Postavenie slovenského hospodárstva po vzniku ČSR

Slovenské hospodárstvo sa po vzniku spoločného štátu dostalo do mimoriadne silného konkurenčného prostredia. Vyspelejšie hospodárstvo českých krajín stratilo podstatnú časť svojich predchádzajúcich spotrebiteľov, preto sa snažilo umiestniť svoje výrobky na Slovensku.

Prirodzenou snahou hospodárskych a politických skupín bolo, aby rôznymi zákonnými opatreniami obmedzili vznik ďalších priemyselných podnikov vyrábajúcich rovnaký sortiment, aký produkovali ich závody.

Slovenské hospodárstvo oslabili i následky bojov, ktoré na jeho území prebiehali v čase, keď iné národy už prežívali obdobie povojnovej obnovy. Tieto momenty súviseli so zlou situáciou európskeho hospodárstva po vojne a sťažovali prestavbu slovenskej ekonomiky a jej zaradenie do celoštátneho aj celosvetového hospodárskeho systému.

Etapy vývoja slovenského hospodárstva

Hospodárstvo Slovenska prešlo v medzivojnovom období niekoľkými etapami.

Roky 1918 – 1920: vstupná etapa

Prvú z nich, „vstupnú“, tvorili roky 1918 – 1920. Jej charakteristickou črtou bolo, že štát regulačnými zásahmi a prijatými zákonmi usmerňoval vývoj hospodárstva, čo bolo výhodné pre ekonomicky slabšieho partnera, čiže slovenské hospodárstvo.

Predstavitelia štátu považovali za nevyhnutné v prvom rade:

• zabezpečiť svoje colné územie,
• zriadiť štátnu menu.

Menová rozluka

Jedným z prvých ekonomických opatrení bola menová rozluka s monarchiou. Na projekte mal zásluhy minister financií Alois Rašín.

Vo februári a marci 1919 staré bankovky okolkovali, pričom ich počet sa znížil o 30 %. V apríli 1949 sa zaviedla v ČSR nová česko-slovenská mena.

Pozemková reforma

Národné zhromaždenie prijalo zákon o pozemkovej reforme – záborový zákon č. 215 z apríla 1919, podľa ktorého sa mala pôda rozdeliť medzi väčšie množstvo obyvateľstva z vidieka.

Elektrifikácia a výstavba železníc

Pre slovenskú ekonomiku boli významné aj zákony o štátnej podpore elektrifikácie a o výstavbe železničných tratí, prijaté v roku 1919.

Ich včasné uskutočnenie mohlo:

• vytvoriť predpoklady na modernizáciu podnikania,
• pritiahnuť zahraničných investorov,
• prispieť k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva.

Zdĺhavé uskutočňovanie týchto zákonov bolo spôsobené neprekonateľnými finančnými, technickými a administratívnymi prekážkami.

Roky 1921 – 1929: liberalizmus a voľná súťaž

Roky 1921 – 1929 tvorili ďalšiu etapu vo vývoji slovenského hospodárstva. Štátne orgány ustúpili v riadení hospodárskej politiky do úzadia. Nastalo obdobie tzv. liberalistického princípu voľnej súťaže.

Podniky i celé odvetvia väčšmi zápasili:

• o dodávky surovín,
• o objednávky štátu,
• o možnosť predaja výrobkov do zahraničia.

Pri zadávaní týchto objednávok sa opäť prejavil vplyv politických a významných osobností. Na Slovensku v tomto období zaniklo 167 priemyselných závodov.

Odbúravanie slovenského priemyslu

Tlač túto situáciu komentovala ako „odbúravanie slovenského priemyslu“, ale v skutočnosti išlo o premenu celého hospodárstva a jeho prispôsobenie novým podmienkam.

Najviac sa to prejavilo na Strednom Slovensku, kde zanikli podniky ťažkého priemyslu. Vznikli tzv. hladové doliny.

Robotníci zo zaniknutých tovární sa vracali do dedín, kde tiež nenašli prácu. Vzrástla vlna vysťahovalcov, ktorí hľadali prácu v zahraničí. Kvalifikovaní robotníci pravidelne odchádzali na tzv. sezónne práce.

Hospodársky rast v rokoch 1924 – 1929

Hospodársky rast na Slovensku v rokoch 1924 – 1929 sa prejavoval iba veľmi pomaly, aj to iba v niektorých oblastiach.

Vznikli nové závody:

• cukrovary vo Vlkovciach a Nitre,
• závod na opravu vagónov v Poprade,
• firma Baťa založila kožiarsky závod v Nových Zámkoch.

Oživenie hospodárstva súviselo so zlepšenými možnosťami vývozu do zahraničia.

Roky 1930 – 1934: svetová hospodárska kríza

V rokoch 1930 – 1934 sa začala prejavovať svetová hospodárska kríza, ktorá sa začala už od roku 1928.

Ako prvé pocítili krízu:

• poľnohospodárstvo,
• textilné odvetvie.

Ceny poľnohospodárskych produktov klesli a vidiecke obyvateľstvo sa zadlžovalo. Zbedačenie viedlo k vzburám proti hladu. Vyvrcholením bol boj roľníkov na Horehroní, najmä v Polomke v novembri 1932, a v marci 1935 na východnom Slovensku.

Štátna moc vzbury brutálne potlačila → väčšina voličov na Slovensku podporila opozičné protivládne strany.

Nezamestnanosť počas hospodárskej krízy

Kríza sa prejavila aj v priemysle, živnostiach a peňažníctve. Závody zastavili alebo prerušili výrobu. Zvýšil sa počet nezamestnaných a parlament obmedzil vyplácanie podpory v nezamestnanosti.

Na Slovensku vyvrcholila kríza počtom 300 000 nezamestnaných.

Ani pre mladú inteligenciu sa nevytvárali nové miesta. Bol prijatý tzv. ašpiračný zákon, podľa ktorého sa mladí skončení maturanti a vysokoškoláci mohli zamestnať iba s podmienkou, že tri mesiace po skončení školy robili zadarmo.

Podnikatelia to využili a zamestnávali stále nových zamestnancov na tri mesiace.

Od liberalizmu k štátnym zásahom

Štátne a samosprávne orgány si uvedomili, že liberalistické princípy pri riadení hospodárstva sú nevyhovujúce. Začali sa uprednostňovať štátne zásahy do riadenia hospodárstva.

Osvojili si aj názory o nevyhnutnosti dlhodobých ekonomických plánov.

Regionalizmus a NÁRUS

Na Slovensku sa začína uplatňovať na prelome 20. a 30. rokov nový národohospodársky smer – regionalizmus. Jeho cieľom bolo povzniesť najzaostalejšie oblasti aj pomocou štátnych finančných prostriedkov.

Musel sa urobiť dôsledný hospodársky prieskum celého územia a na základe jeho výsledkov sa navrhlo konkrétne riešenie problémov v jednotlivých oblastiach.

Vznikol Národohospodársky ústav Slovenska (NÁRUS) ako koordinačné centrum týchto plánov.

Do činnosti regionalistov sa zapájali:

• politické strany,
• odborníci,
• študenti.

Regionalisti pôsobili napríklad pri formovaní a posudzovaní návrhov hospodárskych zákonov. Vypracovali celoslovenský hospodársky plán.

Oživenie hospodárstva v rokoch 1936 – 1937

Oživenie slovenského hospodárstva prichádzalo pomaly. Zamestnanosť vzrástla až v rokoch 1936 – 1937.

Pod hrozbou napadnutia ČSR fašistickým Nemeckom sa zvýšil strategicko-vojenský význam Slovenska. Generálny štáb česko-slovenskej armády mal záujem:

• na výstavbe ciest a železníc,
• na výrobe zbraní,
• na vzniku ďalších závodov potrebných pre výzbroj armády.

Rozvoj priemyslu a elektrifikácia vyvolali rozšírenie výroby v stavebníctve.

Hospodársky rozmach pribrzdil až rast medzinárodného i vnútroštátneho politického napätia v roku 1938.