16. Politický život v autonómnom Slovensku (1938/39)

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.05.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 500 slov
Počet zobrazení: 748
Tlačení: 61
Uložení: 57

16. Politický život v autonómnom Slovensku  (1938/39)

Rozhodujúcu moc na Slovensku získala  po prijatí Žilinskej dohody HSĽS. Jej preberanie politickej moci znamenalo postupné odstránenie parlamentnej demokracie a budovanie autoritatívneho režimu s existenciou jednej strany. Prezídium ministerstva vnútra 9.10.1938 zakázalo činnosť komunistickej strany, neskôr aj sociálno-demokratickej strany.  Majetok týchto strán prepadol v prospech štátu.

Staršia generácia predstaviteľov agrárnej strany a iných strán, ktoré boli do októbra 1938 súčasťou čs. vlády, odišla z politického vedenia. Mnohí z nich emigrovali. Aj v týchto stranách nastala generačná výmena. . Mladšia generácia sa skôr prispôsobila novej situácii. Verila, že sa jej podarí získať uvoľnené miesta v štátnej správe, zdravotníctve, v školstve a na iných dôležitých postoch. Predstavitelia HSĽS a slovenskej časti agrárnej strany, strany národného zjednotenia, národných socialistov, lidovej strany, živnostníkov a fašistov sa dohodli na vytvorení jednotnej strany,  s názvom HSĽS – Strana slovenskej národnej jednoty. Okrem tejto strany pôsobili na Slovensku iba strany národnostných menšín. Najdôležitejším „výkonným “ orgánom politickej moci sa stali oddiely Hlinkových gárd. Ďalším, nemenej dôležitým orgánom sa stal novoutvorený Úrad propagandy, ktorý spolu s dosadenými komisármi prenikal do všetkých redakcií, ovládol masmediálne prostriedky a bol zárukou šírenia jednotného názoru na všetky zahraničnopolitické i vnútroštátne otázky. HSĽS ihneď dosadila svojich členov do funkcií krajinského prezidenta a krajinského veliteľa četníctva. Koncom novembra 1938 bolo rozpustené aj krajinské zastupiteľstvo, krajinský výbor a niektoré obecné zastupiteľstvá. Vo voľbách 18. 12. 1938 voliči na Slovensku mohli odovzdať svoj hlas iba kandidátom na jednotnej kandidačnej listine. Zvolili Snem Slovenskej krajiny, ktorý mal 63 poslancov. Už jeho prvé zasadanie v dňoch 21. – 22. 2. 1939 sa nieslo v znamení prípravy na slovenskú štátnosť.

V Prahe vznikla nová čs. vláda na čele s Rudolfom Beranom. Jeho námestníkom sa stal predstaviteľ ľudovej strany KAROL SIDOR. V decembri 1938 sa skončilo obdobie  parlamentnej demokracie. Signálom na likvidáciu občianskych práv a slobôd sa stal aj nútený, nedemokratický odchod okolo 9 000 českých zamestnancov a ich rodín zo Slovenska. Aj Slováci zamestnaní predtým  v celoštátnych inštitúciách sa museli vrátiť na Slovensko. Tieto nedemokratické presuny sa uskutočnili na základe dohody pražskej a autonómnej vlády.
Na jeseň 1938 Hitler prejavil mimoriadny záujem o Slovensko, ktoré mohlo zohrávať  v jeho ďalších geopolitických plánoch významnú úlohu. Pre Nemecko bolo slovenské územie cestou k obsadeniu Poľska. Jeho konečným cieľom bola úplná likvidácia tohto susedského štátu, ktorý chcel rozložiť  vnútorne a najmä bez boja. Pre túto myšlienku  získali Hitlerovi agenti v ľudovej strane skupinu radikálov, do ktorej patril V. Tuka (rokovania s Hitlerom 12.2.1939), A. Mach, F. Ďurčanský a ďalší, Pražská vláda si chcela v  novej situácii uchovať rozhodujúci vplyv na Slovensku.

Čoraz častejšie však dostávala informácie o odstredivých snahách  viacerých slovenských politikov, o ich úsilí vytvoriť samostatný štát. Vláda v Prahe si uvedomovala ekonomickú závislosť Slovenska od celoštátnych financií. Predstavitelia slovenskej autonómnej vlády nedisponovali dostatočným  množstvom peňazí ani po  vypísaní tzv. verejnej pôžičky „hospodárskej obrody Slovenska“ a sprísnení kontroly štátnych výdavkov. Rozpory medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou vyvrcholili začiatkom marca 1939. Na prelome februára a marca 1939 slovenská autonómna vláda vyslala do Nemecka svojich národohospodárov a začala aj na domácej pôde rokovať o osamostatnení Slovenska. Jej plány sa zhodovali s Hitlerovými cieľmi vymazať ČSR z mapy Európy. O ďalšom vývoji Slovenska,  aj  ČSR  na ďalších päť rokov sa rozhodlo v marci 1939 → Marcová kríza (otázka č. 18).
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Dejiny Slovenska 20. storočie (Vypracované otázky na skúšku)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017