19. Vznik prvej Slovenskej republiky
Autor: babuska (24)
Typ práce: Referát
Typ práce: Referát
Dátum: 13.05.2016
Jazyk:
Jazyk:
Rozsah: 357 slov
Počet zobrazení: 3 456
Počet zobrazení: 3 456
Tlačení: 164
Uložení: 164
Uložení: 164
19. Vznik prvej Slovenskej republiky
J. TISO po návrate z Berlína do Bratislavy zreferoval ústavným a politickým činiteľom, ktorí ho do Berlína vyslali, aká je situácia. Snem otvoril svoje mimoriadne zasadanie, na ktorom sa zúčastnilo 57 z celkového počtu 63 poslancov. Poslanci sa zišli v bývalom bratislavskom Župnom dome v napätej atmosfére. Predseda slovenskej vlády KAROL SIDOR predložil parlamentu demisiu svojej vlády, ktorú snem prijal. O otázke Kto súhlasí, aby bol vyhlásený samostatný Slovenský štát? hlasovali aklamáciou. Všetkých 57 prítomných poslancov bolo jednomyseľne za vznik samostatného Slovenska. Rozhodnutie o osamostatnení prijal snem pod tlakom, v situácii keď boli dni ČSR zrátané a Slovensko bolo vystavené nebezpečenstvu vojenského ohrozenia a straty územnej celistvosti. Vyhlásenie nového štátu bolo pokojné, bez krviprelievania.Predseda snemu M. Sokol predložil na schválenie Zákon zo dňa 14. marca o samostatnom štáte Slovenskom, ktorý právne kodifikoval vyhlásenie samostatnosti a pretvoril Snem Slovenskej krajiny na zákonodarný Snem Slovenského štátu. Ešte v ten istý deň bola vymenovaná prvá vláda, jej predsedom sa stal Jozef Tiso. Vládu tvorili: VOJTECH TUKA (podpredseda vlády), ministri KAROL SIDOR (vnútro), FERDINAND ČATLOŠ (národná obrana), JOZEF SIVÁK (školstvo), GEJZA MEDRICKÝ (hospodárstvo), FERDINAND ĎURČANSKÝ (zahraničie), GEJZA FRITZ (pravosúdie), MIKULÁŠ PRUŽINSKÝ (financie), JÚLIUS STANO (doprava a verejné práce).Slovenský štát po prijatí ústavy v júli 1939 dostal oficiálny názov Slovenská republika.
Počas prvého zasadnutia vlády (14. marec 1939) nemecký konzul v Bratislave E. von Druffel hlásil slovenskej vláde, že hneď po obdržaní správy o zasadaní Slovenského snemu ríšsky minister zahraničia von Ribbentrop ho poveril, aby oznámil slovenskej vláde, že nemecká ríša uznáva samostatný Slovenský štát a poverila svojho konzula, aby vykonával funkciu jej diplomatického zástupcu. Maďarsko ako druhý štát uznalo de facto at de iure samostatný Slovenský štát. Svoje uznanie vyslovilo aj Poľsko, ktoré hneď pretvorilo svoj generálny konzulát v Bratislave na poľské veľvyslanectvo.
Skupina bývalých česko-slovenských legionárov adresovala Snemu list, ktorým ho vyzývala, aby nevyhlásil samostatný slovenský štát, ale zostal verný spojeniu s Čechmi, za ktoré oni bojovali. Výzvu podpísalo asi dvanásť osôb, medzi nimi Rudolf Viest, Anton Granatier, Jozef G. Tajovský, Augustín Malár a Janko Jesenský.
Keď sa v Prahe dozvedeli o vyhlásení samostatného Slovenského štátu, minister zahraničia Cvalkovský žiadal sprostredkovať prijatie prezidenta Háchu u Hitlera. Hitler žiadosti vyhovel a Hácha odcestoval do Berlína → Protektorát (otázka č. 18). Česko-slovenská republika prestala existovať a zmizla z mapy Európy.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
|
Charakteristika SR (Malá vojna, Salzburské rokovania, hosp. a kult. rozvoj) | Referát | 299 slov |
|
Charakteristika SR | Referát | 268 slov |
|
23. Účasť prvej Slovenskej republiky v druhej svetovej vojne | Referát | 1 228 slov |
|
22. Pomer prvej Slovenskej republiky k veľmociam | Referát | 614 slov |
|
21. Medzníky v politickom živote prvej Slovenskej republiky | Referát | 934 slov |
|
20. Politický systém prvej Slovenskej republiky | Referát | 626 slov |
|
Vznik SR a jej medzinárodné postavenie | Referát | 1 420 slov |
|
Slovenská republika (1939-1945) | Referát | 916 slov |
Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:
#vyhlásenie slovenského štátu #slovensky stat marcova kriza #14.marec 1939 #vznik slovenskej republiky #vznik sr #Prvá Slovenská rebuplika #slovensky stat #príčiny vzniku štátu