19. Vznik prvej Slovenskej republiky

19. Vznik prvej Slovenskej republiky

J. TISO po návrate z Berlína do Bratislavy zreferoval ústavným a politickým činiteľom, ktorí ho do Berlína vyslali, aká je situácia. Snem otvoril svoje mimoriadne zasadanie, na ktorom sa zúčastnilo 57 z celkového počtu 63 poslancov. Poslanci sa zišli v bývalom bratislavskom Župnom dome v napätej atmosfére.  Predseda slovenskej vlády KAROL SIDOR predložil parlamentu demisiu svojej vlády, ktorú snem prijal.  O otázke Kto súhlasí, aby bol vyhlásený samostatný Slovenský štát? hlasovali aklamáciou. Všetkých 57 prítomných poslancov bolo jednomyseľne za vznik samostatného Slovenska. Rozhodnutie o osamostatnení prijal snem pod tlakom,  v situácii keď boli dni ČSR zrátané a Slovensko bolo vystavené nebezpečenstvu vojenského ohrozenia a straty územnej celistvosti. Vyhlásenie nového štátu bolo pokojné, bez krviprelievania.

Predseda snemu M. Sokol predložil na schválenie Zákon zo dňa 14. marca o samostatnom štáte Slovenskom, ktorý právne kodifikoval vyhlásenie samostatnosti a pretvoril Snem Slovenskej krajiny na zákonodarný Snem Slovenského štátu.  Ešte v ten istý deň bola vymenovaná prvá vláda, jej predsedom sa stal Jozef Tiso. Vládu tvorili: VOJTECH TUKA (podpredseda vlády), ministri  KAROL SIDOR (vnútro), FERDINAND ČATLOŠ (národná obrana), JOZEF SIVÁK (školstvo), GEJZA MEDRICKÝ (hospodárstvo), FERDINAND ĎURČANSKÝ (zahraničie), GEJZA FRITZ (pravosúdie), MIKULÁŠ PRUŽINSKÝ (financie), JÚLIUS STANO (doprava a verejné práce).Slovenský štát po prijatí ústavy v júli 1939 dostal oficiálny názov Slovenská republika.

Počas prvého zasadnutia vlády (14. marec 1939) nemecký konzul v Bratislave E. von Druffel hlásil slovenskej vláde, že hneď po obdržaní správy o zasadaní Slovenského snemu ríšsky minister zahraničia von Ribbentrop ho poveril, aby oznámil slovenskej vláde, že nemecká ríša uznáva samostatný Slovenský štát a poverila svojho konzula, aby vykonával funkciu jej diplomatického zástupcu. Maďarsko ako druhý štát  uznalo de facto at de iure samostatný Slovenský štát. Svoje uznanie vyslovilo aj Poľsko, ktoré hneď pretvorilo svoj generálny konzulát v Bratislave na poľské veľvyslanectvo.

Skupina bývalých česko-slovenských legionárov adresovala Snemu list, ktorým ho vyzývala, aby nevyhlásil samostatný slovenský štát, ale zostal verný spojeniu s Čechmi, za ktoré oni bojovali.  Výzvu podpísalo asi dvanásť osôb, medzi nimi Rudolf Viest, Anton Granatier, Jozef G. Tajovský, Augustín Malár a Janko Jesenský.

Keď sa v Prahe dozvedeli o vyhlásení samostatného Slovenského štátu, minister zahraničia Cvalkovský žiadal sprostredkovať prijatie prezidenta Háchu u Hitlera. Hitler žiadosti vyhovel a Hácha odcestoval do Berlína → Protektorát (otázka č. 18). Česko-slovenská republika prestala existovať a zmizla z mapy Európy.