20. Politický systém prvej Slovenskej republiky

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.05.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 626 slov
Počet zobrazení: 1 548
Tlačení: 82
Uložení: 97

20. Politický systém prvej Slovenskej republiky

Slovenská republika musela od základu vybudovať ústrednú štátnu správu, armádu, bezpečnosť, hospodárske a finančné inštitúcie. Ľudová strana nebola pripravená riešiť toľko problémov, preto iba prevzala bývalý štátny a mocenský aparát (úradníci, sudcovia, dôstojníci, žandári). V tom spočívala vnútorná slabosť režimu, ktorý sa mohol úplne spoľahnúť iba na mocenské špičky. Práve medzi zamestnancami štátneho aparátu bolo dosť tých, ktorí považovali Slovenskú republiku  a jej režim iba za dočasné východisko z núdze a nepodporovali ju z presvedčenia.

Politický systém a režim sa pretváral už v období autonómie Slovenska. Parlamentná demokracia s viacerými politickými stranami sa vyhlasovala za prekonaný a škodlivý spôsob vlády. Tento postoj pramenil z domácich zdrojov, z vplyvu Nemecka a zo sklamania z demokracie, ktoré priniesla Mníchovská dohoda. Ako alternatíva za stranícku demokraciu ČSR sa ponúkal autoritatívny systém vlády s výrazným obmedzením občianskych práv a slobôd. Slovenská ústava, prijatá 21. júla 1939, nadväzovala  na československú ústavu z roku 1920, z ktorej prevzala delenie moci, kompetencie vlády, snemu, prezidenta. Inšpirovala sa však aj pápežskými sociálnymi encyklikami a ústavami autoritatívnych štátov Portugalska a Rakúska, najmä stavovými monarchiami.

Podľa ústavy bolo Slovensko parlamentná republika na čele s prezidentom a vládou. Zákonodarnú moc predstavoval snem. Jeho 80 poslancov malo byť volených na 5 rokov. Právo voliť poslancov mal každý občan, ktorý dosiahol 21 rokov. Voliteľný mohol byť občan, ktorý mal nad 30 rokov. Snem schvaľoval ústavu, štátny rozpočet. Snem volil aj prezidenta na sedem rokov. Prezident musel mať 40 rokov, v čase voľby prezidenta musela byť prítomná aspoň 2/3 väčšina poslancov. Za prezident bol zvolený ten, kto dosiahne 3/5 väčšinu, a v prípade, že ju nikto nedosiahne, bude sa konať druhé kolo. Prezident mohol byť zvolený najviac dvakrát sa sebou.   Ako hlava štátu mal právo zvolávať a rozpúšťať snem, podpisovať zákony a nariadenia, vymenúvať a prepúšťať členov vlády, so súhlasom snemu vypovedať vojnu  a uzatvárať mier, bol najvyšším veliteľom ozbrojených síl. Aby každý vládny akt nadobudol platnosť, musel ho okrem prezidenta podpísať  aj minister príslušného rezortu, teda prezident musel konať v súlade s vládou. Výkonnú moc mala vláda menovaná prezidentom. Zvláštnosťou ústavného systému Slovenskej republiky bola Štátna rada. Mala byť  orgánom stavovských zložiek. Tvoril ju  prededa vlády, snemu, 6 členov menoval prezident, 10 členov menovala HSĽS, po jednom členovi stavy, po jednom existujúce politické strany. Jej hlavnou úlohou bolo sledovať, či nenastali skutočnosti, ktoré prezidentovi trvale znemožňujú výkon funkcie.  Mala právo trestne stíhať prezidenta a členov vlády, rozhodovať o strate poslaneckého mandátu, podávať návrhy zákonov. V skutočnosti však plnila úlohu reprezentatívneho kontrolno-poradného orgánu bez väčšieho politického vplyvu. Z ústavy bola vypustená ochrana rás.

Ústava zakotvila autoritatívny režim, ktorý sa ďalej upevňoval a po roku 1940 postupne nadobúdal totalitné znaky. Stanovila, aby sa občania podľa povolania zoskupili do šiestich stavov: poľnohospodárstvo, priemysel, obchod a živnosti, peňažníctvo a poisťovníctvo, slobodné povolania, verejní zamestnanci a osvetoví pracovníci. Stavy sa ako samosprávne jednotky mali vnútorne deliť na zamestnancov a zamestnávateľov. Vnútropolitický vývin, vojenské pomery a vplyv nacistického Nemecka však neumožnili zavedenie stavovského zriadenia. Namiesto neho v roku 1942 vznikla Slovenská pracovitá pospolitosť, v ktorej začali pôsobiť záujmové združenia a povinným členstvom. Tým sa zlikvidovala jednotná odborová organizácia pôsobiaca od jesene 1938. Funkcionári Slovenskej pracovitej pospolitosti boli súčasne funkcionármi HSĽS.

V štáte mohli pôsobiť iba jednotné mládežnícke a polovojenské organizácie – Hlinkova mládež a Hlinkova garda. Určitú alternatívu voči nim predstavovali náboženské spolky a organizácie Združenie katolíckej mládeže a Združenie evanjelickej mládeže. Veľa spolkov bolo zrušených alebo zlúčených, napríklad skautské organizácie museli splynúť s Hlinkovou mládežou. Od júna 1942 sa nemohli konať žiadne kongresy, zjazdy a celoštátne zhromaždenia, na ktorých by sa zišiel väčší počet ľudí zo širšieho okolia. Odstránila sa obecná a mestská samospráva. Nekonali sa obecné ani parlamentné voľby.

Režim SR sa opieral o služby tajnej polície – Ústredňa štátnej bezpečnosti (ÚŠB), ktorá sa zameriavala na odhaľovanie jednotlivcov a skupín pracujúcich v ilegalite. Jej aktivitu tlmili súdy, ktoré dbali na právny poriadok, vynášali mierne rozsudky alebo zaistených po vypočutí prepustili. Aj vďaka tejto miernosti nebol v rokoch 1939-1944 vykonaný ani jeden trest smrti, hoci v okolitých krajinách sa hromadne popravovalo. Stabilita režimu SR sa zmenšovala s klesajúcimi vyhliadkami na nemecké víťazstvo vo vojne.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 10)

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#autoritativny stat #právny poriadok SR #politicky system slovenska

Dejiny Slovenska 20. storočie (Vypracované otázky na skúšku)



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.091