22. Pomer prvej Slovenskej republiky k veľmociam

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 13.05.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 614 slov
Počet zobrazení: 830
Tlačení: 70
Uložení: 74

22. Pomer prvej Slovenskej republiky k veľmociam

Medzinárodné postavenie Slovenskej republiky bolo určované okolnosťami jej vzniku. Pre Slovenskú republiku bol rozhodujúci vzťah k Nemecku, ktorý sa vytvoril na základe tzv. ochrannej zmluvy (Schutzvertrag) z 23. marca 1939. Zmluva mala platnosť až 25 rokov a znamenala výrazné obmedzenie suverenity Slovenskej republiky a podriadenie jej zahraničnej, vojenskej a hospodárskej politiky tretej ríši.

Vznik republiky prekvapil obyvateľov Slovenska  i celú Európu. Rozhodujúce európske veľmoci ju považovali iba za prechodný jav, ba ani samo Nemecko nemalo spočiatku jasnú predstavu o jej budúcnosti. Až po uzavretí nemecko-sovietskeho paktu 23. augusta 1939 sa situácia vyjasnila. Obidve veľmoci rozhodli o likvidácii Poľska a ZSSR prijal zmeny, ktoré nastali v strednej Európe od roku 1938 pod vplyvom Nemecka. Keď ZSSR diplomaticky uznal Slovenskú republiku, jej zahraničnopolitické postavenie sa upevnilo a stabilizovalo. Začlenila sa do systému satelitných štátov Nemecka a slúžila mu ako   propagačný vzor veľkorysosti k malým národom.

Podriadené postavenie Slovenska sa otvorene prejavilo pri nemeckom vojenskom ťažení proti Poľsku. Podľa zmluvy o ochrannom pomere slovenská armáda, ktorá bola podriadená nemeckému vrchnému veleniu, mala ostať na domácom území.  V deň začatia vojny proti Poľsku však nemecký generál Wilhelm von List vydal rozkaz, aby aj slovenské vojsko prekročilo poľské hranice. Vojna proti Poľsku bola na Slovensku nepopulárna. Po okupácii Poľska Nemecko súhlasilo, aby sa územie obývané Slovákmi, pričlenené k Poľsku v rokoch 1920 a 1938, vrátilo Slovenskej republike. Mala to byť odmena za účasť na protipoľskom ťažení. Po začatí vojny s Poľskom prerušili styky so Slovenskom Anglicko i Francúzsko.

Zahraničnú politiku viedol v rokoch 1939-1940 FERDINAND ĎURČANSKÝ, ktorý sa usiloval, aby bola v rámci daných možností samostatnejšia. To však protirečilo nemeckému záujmu o úplne podriadenie slovenskej zahraničnej politiky. Navyše Ďurčanský hľadal kontakty s Veľkou Britániou a Francúzskom. Po odhalení týchto aktivít Ďurčanského na priamy zásah Nemecka nahradil reprezentant radikálnej pronacistickej skupiny predseda vlády VOJTECH TUKA. Slovensko sa po Rumunsku a Maďarsku stalo v novembri 1940 členom Paktu troch veľmocí (Nemecko, Taliansko, Japonsko) a rok neskôr Paktu proti Kominterne. Po nemeckej iniciatíve, ktorú otvorene podporil V. Tuka, sa Slovensko 24. júna 1941 pripojilo k vojenskému ťaženiu proti ZSSR. V decembri toho istého roku V. Tuka z vlastnej iniciatívy vyhlásil vojnu USA a Veľkej Británii. Nemecko ovládalo SR: sústavou voľných zmlúv, prostredníctvom veľvyslanectva, vojenskou misiou v Bratislave, skupinou poradcov a aktivitou Deutsche Partei.

Po vzniku SR sa Maďarsko pokúsilo obsadiť ďalšie slovenské územie. Už 14. marca 1939 maďarská armáda obsadila Podkarpatskú Rus a krátko nato 23. marca 1939 zaútočila na  východné Slovensko. 24. marca 1939 bola bombardovaná Spišská Nová Ves. Išlo o prvé letecké bombardovanie mesta v strednej Európe, a to ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny.  Tzv. malá vojna trvala iba tri dni. Zo strany Slovenska mal obranný charakter a skončila sa diplomatickým zásahom Nemecka. Po uzavretí prímerí muselo Slovensko odstúpiť Maďarsku 74 obcí z okresov Sobrance a Snina so 45 tis. obyvateľmi.

Slovenskú republiku uznalo de facto 27 štátov sveta. Popri Nemecku a jeho spojencoch to bola Veľká Británia, Francúzsko a ZSSR, z neutrálnych krajín Švajčiarsko, Vatikán, Švédsko, Španielsko. USA Slovenskú republiku neuznali.  Diplomatické styky s európskymi neutrálnymi štátmi mali hospodársky a kultúrny efekt. Spolupráca s nemeckými satelitmi, Bulharskom a Rumunskom, bola úspešná.
Keď na jeseň 1939 prestalo Poľsko existovať, Slovensko susedilo na západe a na severe s územím okupovaným nemeckou armádou. Iba na juhu malo spoločnú hranicu s Maďarskom,  ktoré však svojimi revizionistickými  nárokmi a represívnou politikou proti slovenskej menšine nebolo pokojným susedom.  Bolo stálym problémom zahraničnej politiky SR. V snahe vyvážiť nepriaznivú geopolitickú situáciu hľadalo Slovensko spojenectvo s Rumunskom a Chorvátskom, teda s krajinami, ktoré vo vzťahu s Maďarskom mali podobné problémy. Z pocitu ohrozenia a vzájomnej nedôvery medzi Slovenskom a Maďarskom ťažilo Nemecko, ktoré za prísľuby pomoci proti maďarskej rozpínavosti  a možnej revízie hranice, stanovenej Viedenskou arbitrážou, požadovalo od Slovenska väčšiu vernosť.  
Anglo-americko-sovietska koalícia, ktorá sa sformovala 1941, podporila koncepciu česko-slovenského štátu ako súčasť plánu obnovenia hraníc pred rokom 1938 v strednej Európe. Slovenská republika tak ostala odkázaná iba na Nemecko a jeho spojencov. Úsilie niektorých slovenských politikov a diplomatov zachovať ho i po vojne bolo odsúdené na neúspech.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Dejiny Slovenska 20. storočie (Vypracované otázky na skúšku)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.032