28. Exilová česko-slovenská vláda v Londýne a česko-slovenské komunistické vedenie v Moskve

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 16.05.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 544 slov
Počet zobrazení: 1 731
Tlačení: 92
Uložení: 77

28. Exilová česko-slovenská vláda v Londýne a česko-slovenské komunistické vedenie v Moskve

Základnou príčinou zrodu česko-slovenského odboja bol nesúhlas s pomermi po Mníchovskej dohode z roku 1938 a marcových udalostiach 1939. Zánik demokracie, popieranie základných občianskych a ľudských práv a slobôd prinútili slovenských a českých politikov emigrovať. Nešlo však iba o záchranu pred postihom, v demokratickom zriadení v zahraničí videli aj príležitosť získať rozhodujúce veľmoci formujúcej sa  protifašistickej koalície pre spoločný cieľ, ktorým bolo obnovenie česko-slovenského štátu v predmníchovských hraniciach. Spočiatku bola situácia pre domáci odboj nepriaznivá. Veľká Británia a Francúzsko uznávali výsledky Mníchovskej dohody, USA sa aktívne neangažovali v európskej politike a ZSSR našiel cestu dorozumenia s Nemeckom. Napokon zahraničný odboj nemal spočiatku ústrednú organizáciu. V 1939 sa vytvorili štyri centrá zahraničného odboja: Varšava, Paríž, Londýn, Moskva.

Kurz česká koruna (CZK) - Česká republika 

Vo Varšave pôsobili väčšinou bývalí členovia agrárnej strany a oponenti E. Beneša. V Paríži pôsobil bývalí česko-slovenský vyslanec Štefan Osuský a Milan Hodža. Obidvaja presadzovali obnovenie ČSR, v ktorej by Slovensko malo samosprávne postavenie. Š. Osuskému sa podarilo v mene ešte neexistujúcej čs. vlády uzavrieť s francúzskou vládou 3. októbra 1939 zmluvu o organizovaní čs. vojska. Aj napriek tomu Benešova skupina neuznala Osuského prvenstvo v odboji. Ani vytvorenie SNR (od 1940 ČSNR) M. Hodžom neoslabil opozície londýnskej skupiny. Naopak, obsadenie Poľska a Francúzska nemeckou armádou jej pomohlo, pretože zanikli dve centrá, ktoré s ňou nesúhlasili. Beneš získal pevnejšiu pôdu a začal vystupovať ako čs. prezident.

Prevod českej koruny na euro – kurzová kalkulačka 

Exilová česko-slovenská vláda v Londýne

V Londýne pôsobil čs. veľvyslanec JAN MASARYK (syn T. G. Masaryka). Skupina českých emigrantov v Londýne okolo bývalého prezidenta Beneša, sústredená v Československom národnom výbore, chcela dosiahnuť obnovenie centralistického Česko-slovenska bez autonómie Slovenska.

Beneš začal vystupovať ako česko-slovenský prezident. Na odporúčanie Britov sa mu museli podriadiť  Š. OSUSKÝ i M. HODŽA. Bolo to dôležité preto, aby sa navonok ukázala jednota odboja. V júli 1941 uznali česko-slovenskú vládu so sídlom v Londýne Veľká Británia i ZSSR. Jej predsedom bol JAN ŠRÁMEK. Zo Slovákov v nej pôsobili gen. RUDOLF VIEST, JURAJ SLÁVIK, JÁN LICHNER a ŠTEFAN OSUSKÝ.

Beneš spolupracoval a poľskou exilovou vládou v Londýne a súhlasil s vytvorením česko-slovensko-poľskej federácie po  vojne. Keď sa situácia na frontoch zmenila a bolo jasné, že Červená armáda prenikne do strednej Európy, zmenil taktiku. 12. decembra 1943 uzavrel zmluvu o priateľstve, vzájomnej pomoci  povojnovej spolupráci so ZSSR s platnosťou na 20 rokov. Tým sa otvorila cesta sovietizácii budúceho česko-slovenského štátu. Pri rokovaniach s J.I. Stalinom a s V. M. Molotovom sľúbil zladiť česko-slovenskú zahraničnú, vnútornú a hospodársku politiku  so záujmami ZSSR. Smerovalo to k obmedzeniu štátnej suverenity. Dôvodom tohto postupu E. Beneša bola jeho mníchovská trauma. Aby sa už neopakoval Mníchov, budúci česko-slovenský štát mal dostať patróna – ZSSR. 

Česko-slovenské komunistické vedenie v Moskve

V Moskve sa zišli emigranti z radov KSČ pod vedením Klementa Gotwalda, . Táto skupina úplne závisela od taktiky a cieľov J. I. Stalina, ktorý rátal s vývozom socialistickej revolúcie do strednej Európy. Pôvodný zámerom bolo  spojenie ČSR so Sovietskym zväzom - tieto predstavy trvali do 1942.  Heslom sa stalo: „Nová československá republika na princípe rovného s rovným." Nechceli, aby bol odboj vedený zo zahraničia, ale aby sa vytvorili  podmienky pre domáci ľudový odboj proti fašizmu – základy 1. čs. armádneho zboru L. Svobodu.

Zloženie: K. Gottwald, Ján Šverma, Zdeněk Médly (komunisti), náš veľvyslanec v Moskve Zdeněk Fierlinger (sociálny demokrat), Eduard Frisch – slovenské vysielanie. Od začiatku bolo odbojové hnutie napojené na sovietsku armádu. Nemali priame spojenie s domácim územím (do 1943 tu nemali ani jednu vysielačku). 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Kľúčové slová

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#ceskoslovenska exilova vlada

Dejiny Slovenska 20. storočie (Vypracované otázky na skúšku)

Diskusia: 28. Exilová česko-slovenská vláda v Londýne a česko-slovenské komunistické vedenie v Moskve

Pridať nový komentár


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.024