31. Politický vývin na Slovensku v rokoch 1945 až 1948

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 16.05.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 608 slov
Počet zobrazení: 1 490
Tlačení: 76
Uložení: 89

31. Politický vývin na Slovensku v rokoch 1945 až 1948

Zatiaľ čo KSS hlásala triedny boj a opierala sa najmä o robotníkov a chudobných roľníkov, DS sa opierala o stredných roľníkov, mestské strední vrstvy a inteligenciu. V jej vedení boli najmä predstavitelia bývalej agrárnej strany. KSS a DS mali rôzne predstav o budúcnosti Slovenska, no museli spolupracovať. KSS navonok vystupovala ako samostatná strana, v skutočnosti sa čoraz väčšmi podriaďovala pražskému centru. Už v lete 1945 jej vedenie KSČ vytýkalo, že podporuje slovenský separatizmus, preto bol od čela KS dosadený spoľahlivý VILIAM ŠIROKÝ. Vedenie KSS, ktoré sa sformovalo ešte v povstaní, bolo vytlačené z vedúcich pozícií. 

KVP vychádzal z princípu kolektívnej viny Nemcov a Maďarov. Odsun Nemcov bol schválený Postupimskou konferenciou, s odsunom Maďarov západné mocnosti nesúhlasili. Riešilo sa to vzájomnou výmenou obyvateľstva. Nastáva násilná reslovakizácia Maďarov, stratili občianske práva a asi 44 tis. ich bolo násilne deportovaných do českého pohraničia. Maďarom boli občianske práva vrátené v roku 1948.

DS, hlavný zástanca druhej cesty na Slovensku, bola  v ťažkom postavení. Odbúravanie právomocí SNR a Zboru povereníkov, opustenie princípov slovenskej samosprávy v prospech ľavicového centralizmu a ideí proletárskej revolúcie slovenskými komunistami značne oslabilo postavenie Slovenska v republike vôbec. Strana bola iba v štádiu formovania, združovala rozličné sily spojené najmä odporom ku komunizmu. Jej program bol prevažne obranný, pasívny, kým komunisti mali dobre prepracovanú ofenzívnu taktiku , pevný cieľ i vhodné nástroje na uskutočnenie. Demokrati sa spoliehali na ústavnosť, parlament, SNR, zákony a komunisti na mocenské nástroje, ktorými disponovali: právomoci ústrednej vlády, silné pozície v bezpečnosti, vplyv v niektorých masových a vplyvných organizáciách. 

Vedenie KSČ a KSS sa usilovalo oslabiť pozície DS, preto podporovalo vznik novej strany. Tá mala podľa ich plánu podchytiť najmä katolíckych voličov, ktorí sa po zákaze HSĽS ocitli bez politického zastúpenia. V 1945 boli proti nim vydané tvrdé zákony, ako trest Slovenský štát: zobrali im školy, zrušili internáty so správou cirkvi a zrušili im tlač. Demokrati zasa chceli túto skupinu prilákať k sebe. Nakoniec katolícki nespokojenci našli spoločnú reč s demokratmi (dovtedy so silným evanjelickým podielom vo vedení), čo vyjadrili v Aprílovej dohode. Dohoda určila podiel oboch skupín vo vedení DS i pri rozdelení mandátov. Vznikol tak silný občiansky blok, časťou svojho vedenia (JOZEF LETTRICH, MARTIN KVETKO, JÁN URSÍNY) zakotvený v odboji a v SNP, druhou časťou (ANDREJ CVINČEK, MILOŠ BUGÁR, JÁN KEMPNÝ) v tradičnom katolicizme a napokon EMANUEL BÖHM  reprezentoval slovenské hnutie v oblastiach okupovaných Maďarskom počas vojny.  Takto sa v zásade zachoval model dvoch politických strán.

Pred voľbami vznikli ďalšie dve strany: Strana slobody (Šrobár) a Strana práce (Dérer), ale tie už voličov nestačili osloviť. Voliť nemohli príslušníci maďarskej a nemeckej národnostnej menšiny ani občania stíhaní z politických dôvodov.

Parlamentné voľby sa konali 26. mája 1946. Na Slovensku sa skončili víťazstvom DS, ktorá dostala až 62% hlasov. KSS volilo 30% občanov. V Česku zvíťazili komunisti. Príčina víťazstva DS bola v tom, že voliči ju považovali za stranu presadzujúcu tradičnú líniu slovenskej politiky, založenú na spojení kresťanského, sociálneho  a národného prvku. Voľbami dala väčšina Slovákov najavo, že odmieta komunistami vnucovanú víziu socialistickej spoločnosti. Výsledky volieb boli upravené 9:5 v prospech DS. Predsedom SNR sa stal predseda DS JOZEF LETTRICH, predsedom Zboru povereníkov komunista GUSTÁV HUSÁK. 

Za víťazstvo DS vo voľbách roku 1946 Slovensko draho zaplatilo. Predstavitelia KSČ a KSS sa sústredili na to, aby skompromitovali DS. Vhodnou príležitosťou bol proces s bývalým prezidentom Slovenskej republiky Jozefom Tisom. Po úteku do Rakúska bol zadržaný americkou armádou a dopravená do Bratislavy. Počas príprav procesu sľúbilo vedenie DS svojim partnerom z aprílovej dohody, že Tiso bude súdený mierne a nebude odsúdený na smrť. Proces pred národným súdom trval od decembra 1946 do apríla 1947. Bol to dovtedy najväčší politický proces v slovenských dejinách. Súd obžaloval Tisu z účasti na rozbití republiky, z podielu na prenasledovaní Židov, zo zatiahnutia Slovenska do vojny a zo zrady SNP. Komunistické vedenie sa rozhodlo viesť proces až po rozsudok smrti a popravu. Rátalo totiž s tým, že po  poprave slovenskí katolícki voliči prestanú podporovať DS. J. Tisa popravili 18. apríla 1947 v Bratislave, k rozkolu v DS však nedošlo.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#Politické strany na Slovensku #dejepis KVP

Dejiny Slovenska 20. storočie (Vypracované otázky na skúšku)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017