Politický vývin na Slovensku v rokoch 1945 až 1948

Politický vývin na Slovensku v rokoch 1945 – 1948: voľby 1946 a nástup komunizmu

KSS a Demokratická strana

Zatiaľ čo KSS hlásala triedny boj a opierala sa najmä o robotníkov a chudobných roľníkov, DS sa opierala o stredných roľníkov, mestské strední vrstvy a inteligenciu. V jej vedení boli najmä predstavitelia bývalej agrárnej strany. KSS a DS mali rôzne predstav o budúcnosti Slovenska, no museli spolupracovať.

KSS navonok vystupovala ako samostatná strana, v skutočnosti sa čoraz väčšmi podriaďovala pražskému centru. Už v lete 1945 jej vedenie KSČ vytýkalo, že podporuje slovenský separatizmus, preto bol od čela KS dosadený spoľahlivý VILIAM ŠIROKÝ. Vedenie KSS, ktoré sa sformovalo ešte v povstaní, bolo vytlačené z vedúcich pozícií.

Postavenie Nemcov a Maďarov

KVP vychádzal z princípu kolektívnej viny Nemcov a Maďarov. Odsun Nemcov bol schválený Postupimskou konferenciou, s odsunom Maďarov západné mocnosti nesúhlasili. Riešilo sa to vzájomnou výmenou obyvateľstva.

Nastáva násilná reslovakizácia Maďarov, stratili občianske práva a asi 44 tis. ich bolo násilne deportovaných do českého pohraničia. Maďarom boli občianske práva vrátené v roku 1948.

Postavenie Demokratickej strany

DS, hlavný zástanca druhej cesty na Slovensku, bola v ťažkom postavení. Odbúravanie právomocí SNR a Zboru povereníkov, opustenie princípov slovenskej samosprávy v prospech ľavicového centralizmu a ideí proletárskej revolúcie slovenskými komunistami značne oslabilo postavenie Slovenska v republike vôbec.

Strana bola iba v štádiu formovania, združovala rozličné sily spojené najmä odporom ku komunizmu. Jej program bol prevažne obranný, pasívny, kým komunisti mali dobre prepracovanú ofenzívnu taktiku, pevný cieľ i vhodné nástroje na uskutočnenie.

Demokrati sa spoliehali na ústavnosť, parlament, SNR, zákony a komunisti na mocenské nástroje, ktorými disponovali: právomoci ústrednej vlády, silné pozície v bezpečnosti, vplyv v niektorých masových a vplyvných organizáciách.

Aprílová dohoda a vznik občianskeho bloku

Vedenie KSČ a KSS sa usilovalo oslabiť pozície DS, preto podporovalo vznik novej strany. Tá mala podľa ich plánu podchytiť najmä katolíckych voličov, ktorí sa po zákaze HSĽS ocitli bez politického zastúpenia.

V 1945 boli proti nim vydané tvrdé zákony, ako trest Slovenský štát: zobrali im školy, zrušili internáty so správou cirkvi a zrušili im tlač. Demokrati zasa chceli túto skupinu prilákať k sebe.

Nakoniec katolícki nespokojenci našli spoločnú reč s demokratmi (dovtedy so silným evanjelickým podielom vo vedení), čo vyjadrili v Aprílovej dohode. Dohoda určila podiel oboch skupín vo vedení DS i pri rozdelení mandátov.

Vznikol tak silný občiansky blok, časťou svojho vedenia (JOZEF LETTRICH, MARTIN KVETKO, JÁN URSÍNY) zakotvený v odboji a v SNP, druhou časťou (ANDREJ CVINČEK, MILOŠ BUGÁR, JÁN KEMPNÝ) v tradičnom katolicizme a napokon EMANUEL BÖHM reprezentoval slovenské hnutie v oblastiach okupovaných Maďarskom počas vojny. Takto sa v zásade zachoval model dvoch politických strán.

Nové politické strany pred voľbami

Pred voľbami vznikli ďalšie dve strany: Strana slobody (Šrobár) a Strana práce (Dérer), ale tie už voličov nestačili osloviť. Voliť nemohli príslušníci maďarskej a nemeckej národnostnej menšiny ani občania stíhaní z politických dôvodov.

Parlamentné voľby v roku 1946

Parlamentné voľby sa konali 26. mája 1946. Na Slovensku sa skončili víťazstvom DS, ktorá dostala až 62 % hlasov. KSS volilo 30 % občanov. V Česku zvíťazili komunisti.

Príčina víťazstva DS bola v tom, že voliči ju považovali za stranu presadzujúcu tradičnú líniu slovenskej politiky, založenú na spojení kresťanského, sociálneho a národného prvku. Voľbami dala väčšina Slovákov najavo, že odmieta komunistami vnucovanú víziu socialistickej spoločnosti.

Výsledky volieb boli upravené 9:5 v prospech DS. Predsedom SNR sa stal predseda DS JOZEF LETTRICH, predsedom Zboru povereníkov komunista GUSTÁV HUSÁK.

Proces s Jozefom Tisom

Za víťazstvo DS vo voľbách roku 1946 Slovensko draho zaplatilo. Predstavitelia KSČ a KSS sa sústredili na to, aby skompromitovali DS. Vhodnou príležitosťou bol proces s bývalým prezidentom Slovenskej republiky Jozefom Tisom.

Po úteku do Rakúska bol zadržaný americkou armádou a dopravená do Bratislavy. Počas príprav procesu sľúbilo vedenie DS svojim partnerom z aprílovej dohody, že Tiso bude súdený mierne a nebude odsúdený na smrť.

Proces pred národným súdom trval od decembra 1946 do apríla 1947. Bol to dovtedy najväčší politický proces v slovenských dejinách. Súd obžaloval Tisu z účasti na rozbití republiky, z podielu na prenasledovaní Židov, zo zatiahnutia Slovenska do vojny a zo zrady SNP.

Komunistické vedenie sa rozhodlo viesť proces až po rozsudok smrti a popravu. Rátalo totiž s tým, že po poprave slovenskí katolícki voliči prestanú podporovať DS. J. Tisa popravili 18. apríla 1947 v Bratislave, k rozkolu v DS však nedošlo.