33. Komunistický štátny prevrat v roku 1948

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 16.05.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 656 slov
Počet zobrazení: 4 248
Tlačení: 216
Uložení: 226

33. Komunistický štátny prevrat v roku 1948 

Situácia v krajine bola napätá už od jesene 1947. KSČ dostala pri založení Informačného byra komunistických a robotníckych strán inštrukcie, aby zanechala prílišný parlamentarizmus a uskutočňovala politiku dvoch proti sebe stojacich blokov – „pokrokového“, vedeného ZSSR a „reakčného“ vedeného USA. Komunisti vedeli, že majú podporu Stalina, preto pomocou demagógie zapájali do svojich plánov širokú verejnosť. Chceli presadiť radikálne hospodárske reformy, znárodnenie tovární nad 50 zamestnancov a rozdelenie pôdy nad 50 hektárov. Pod kontrolou mali aj bezpečnostné zložky. Spoločnosť sa pripravovala na nové parlamentné voľby. Po trpkých skúsenostiach slovenskej Demokratickej strany z jesene 1947 vytriezveli aj české občianske strany.

Bezprostredným podnetom vládnej krízy boli personálne zmeny na veliteľských miestach zboru národnej bezpečnosti v Prahe realizované komunistami. 13. februára 1948 sa pri hlasovaní väčšina vo vláde postavila proti odvolaniu ôsmich obvodných veliteľov bezpečnosti z Prahy. Predstavitelia nekomunistických strán reagovali podaním demisie vo vláde. Demisiu podali ministri dvoch českých strán – lidovej a národnosocialistickej – a slovenskej Demokratickej strany. Tak chceli predísť vládnej kríze, ktorú plánovali komunisti, a urýchliť vypísanie nových parlamentných volieb. Predpokladali, že prezident Beneš demisiu neprijme a tým prinúti komunistov akceptovať ich požiadavky. Ministri z občianskych strán sa spoliehali na podporu prezidenta Beneša a sociálnych demokratov. Dňa 20. februára 1948 podali demisiu 12 ministri z 26, teda menšina, keďže sociálnodemokratickí ministri sa k nim nepripojili. Na Slovensku predseda zboru povereníkov G. HUSÁK protiprávne odvolal povereníkov z DS pod zámienkou, že ich ministri v pražskej vláde podali demisiu. Pozície komunistov vo vláde ostali neotrasené. Predseda vlády K. Gotwald a vedenie KSČ využili skutočnosť, že demisiu podala menšina ministrov. Naliehali na prezidenta Beneša, aby demisiu prijal a vymenoval novú vládu. Vo všetkých inštitúciách a spolkoch vznikali akčné výbory zložené z komunistov a ich sympatizantov. Začali „očistu verejného a politického života“, ktorá postihla desaťtisíce osôb. Dôležité mestá obsadili ozbrojené pohotovostné jednotky Zboru národnej bezpečnosti privolané z pohraničia. Komunisti začali organizovať na svoju podporu masové demonštrácie. Súčasne začali protiprávne vznikať ozbrojené ľudové milície. Zložené z ozbrojených robotníkov. 24. februára 1948 sa konal hodinový generálny štrajk na podporu komunistov, ktorí žiadali doplniť vládu o nových ministrov zo svojich radov. Beneš nakoniec podľahol nátlaku a 25. februára 1948 demisiu ministrov z troch občianskych strán prijal a vymenoval novú vládu podľa návrhu Gottwalda. 

Vyriešenie vládnej krízy bolo ústavné. Komunistický štátny prevrat sa uskutočnil bez väčších protestov. Stalo sa to predovšetkým vďaka nedemokratickému systému, ktorý potlačil a umlčal vážnejších odporcov. Nekomunistické strany sa príliš spoliehali  na demokratické tradície štátu a parlamentné formy boja. Verejnú podporu im prejavila iba časť pražských vysokoškolákov. Väčšina verejnosti si neuvedomovala, že nejde iba o zmenu vlády, ale o zmenu spoločenského systému. Pre úplné prevzatie moci komunistami bola priaznivá aj situácia v medzinárodnej politike, kde sa už jasne vyprofilovali dva proti sebe stojace bloky. Novou vládou nastolil komunisti v Česko-Slovensku komunistickú diktatúru a potvrdili prechod štátu do sovietskeho bloku. Národný front sa stal inštitúciou presadzujúcou politiku KSČ. 

Po februárových udalostiach sa v živote občanov navonok toho veľa nezmenilo, pretože komunistická strana sa ešte necítila dostatočne silná na to, by ovládla celú spoločnosť. Potreboval čas, aby si upevnila získané pozície a moc. Doma i v zahraničí bolo potrebné ukázať, že občania súhlasia so štátnym prevratom. Tomuto cieľu slúžila nová ústava a parlamentné voľby. 9. mája 1948 bola vydaná nová ústava, ktorá položila základy totalitného režimu. Ústava vyhlásila politické víťazstvo robotníckej triedy a odhodlanie budovať nový režim – ľudovú demokraciu, ktorá zabezpečí cestu k socializmu. Hovorila o socialistickom vlastníctva a plánovanom hospodárstve, povoľovala súkromné podniky s 50 zamestnancami a súkromnú držby pôdy do 50 ha, no už o niekoľko mesiacov sa táto zásada porušila. Prezident Beneš odmietol podpísať novú ústavu, vzdal sa funkcie a odišiel do ústrania. Jeho protest však vyznel do prázdna. Novým prezidentom sa stal KLEMENT GOTTWALD, a predsedom vlády ANTONÍN ZÁPOTOCKÝ.

Parlamentné voľby sa konali 30. mája 1948 a už neboli slobodné. Voliči s mohli rozhodnúť, či budú hlasovať za jednotnú kandidátku Národného frontu, zostavenú komunistickou stranou, alebo vhodia do urny biely lístok. Nemci, Maďari a politickí väzni volebné právo nemali, politická opozícia sa nepripúšťala. Voľby 1948 splnili očakávania, ktoré do nich vkladalo vedenie komunistickej strany. Podľa oficiálnych výsledkov volilo na Slovensku jednotnú kandidátku 85%, v Česku 87% voličov. Výsledky volieb boli sfalšované v prospech jednotnej kandidátky. Teraz už KSČ mihla uskutočniť pokus o vytvorenie socialistickej a neskôr beztriednej komunistickej spoločnosti. 

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Dejiny Slovenska 20. storočie (Vypracované otázky na skúšku)



Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.040 s.
Zavrieť reklamu