34. Politický systém v ČSR v rokoch 1948-1960

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča babuska (23)
Typ práce: Referát
Dátum: 16.05.2016
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 979 slov
Počet zobrazení: 2 297
Tlačení: 100
Uložení: 103

34. Politický systém v ČSR v rokoch 1948-1960  

Po prevrate štát riadila KSČ a tá bola jednotná a centralizovaná. Politici, ktorí v SNP presadzovali rovnoprávne postavenie Slovenska v novej ČSR boli obvinení z buržoázneho nacionalizmu. Československo bolo ľudovodemokratickou republikou. Občianske práva boli proklamované, no v skutočnosti potlačované. Po nedemokratických voľbách 1948 sa oslabila funkcia vlády a parlamentu (70% poslancov komunisti). KSČ – prísne centralistická strana, jej vedenie rozhodovalo najdôležitejších politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrno-vzdelávacích otázkach. Hlavnou oporou štátnej moci bola armáda, ŠTB a ľudové milície. Nekomunistické strany museli znížiť počty svojich členov. Demokratická strana v podstate zanikla, keď bola pretvorená na kolaborantskú Stranu obrody, ktorá potom so Stranou Slobody 40 rokov predstierala politickú pluralitu. Sociálna demokracia sa zlúčila s KSČ.  

Február 1948 umožnil slovenským komunistom dosiahnuť mocenský zvrat u jesene 1947 do konca. Predsedom SNR sa namiesto J. Lettricha stal komunista K. ŠMIDKE. Všade, v úradoch, podnikoch, na školách, na národných výboroch, v politických organizáciách  komunisti vytvárali „akčné výbory“, ktoré svojvoľne menili vedúcich a prepúšťali nepohodlných. Iba zo SNR vyhnali 30 poslancov zo 100. 

9. mája 1948 schválilo národné zhromaždenie novú ústavu ľudovo-demokratického štátu, ktorá deklarovala "víťazstvo robotníckej triedy" na čele s KSČ. Podľa ústavy zdrojom štátnej moci je pracujúci ľud, ktorý ju vykonáva prostredníctvom zastupiteľských orgánov. Deklarovala: diktatúru proletariátu, demokratický centralizmus, plánované hospodárstvo, marxizmus a leninizmus, vybudovanie socializmu a spoločenské vlastníczvo vo forme štátneho a družstevného vlastníctva. Najvyšším orgánom zákonodarnej moci je Národné zhromaždenie – 1 komorové, malo 300 poslancov, ktorí boli volení na 6 rokov. Najvyšším orgánom výkonnej moci bola vláda. Na Slovensku bol zriadený Zbor povereníkov – orgán výkonnej moci. Ústava bola kompromisom medzi demokratickým poňatím ústavy a začiatkom vlády jednej strany. Obmedzila majetkové práva občanov. Priniesla so sebou asymetrický model usporiadania štátu (SNR + Zbor povereníkov mali slabé právomoci) znárodňovanie, kolektivizáciu. Občana podriadila štátu. Po voľbách 1948 sa v ďalších rokoch uskutočnili obrovské zásahy do zloženia spoločnosti, do vlastníckych vzťahov a do postavenia celých vrstiev spoločnosti. Poštátňovanie pokračovalo veľkým tempom, postupne odňali majiteľom všetky výrobné i nevýrobné podniky i dielne. 

V roztržke medzi Komunistickou stranou ZSSR a Komunistickou stranou Juhoslávie v lete 1948 sa vedenie KSČ priklonilo k sovietskym komunistom. Tým boli pochované nádeje na samostatnejší vývoj v ČSR. Sovietsky vzor sa dogmaticky napodobňoval vo všetkých oblastiach života. Správnu líniu pomáhali presadzovať sovietski poradcovia, ktorí tajne pôsobili v bezpečnosti, armáde, ekonomike a školstve. Zavádzanie sovietskeho modelu bolo násilné a ovplyvnené psychózou hroziacej tretej svetovej vojny medzi dvoma blokmi štátov. Západný blok sa hlásil k politickému pluralizmu a parlamentnej demokracii. Východný blok a hlásil k socialistickej spoločnosti, kde boli vedúcou silou komunistické strany. Toto smerovanie potvrdil IX. Zjazd KSČ v 1949 schválením generálnej výstavby  socializmu.    Pod ňou však komunistickí činitelia chápali ráznejší postup proti svojim nepriateľom v atmosfére zostreného triedneho boja. Komunistický režim používal od začiatku násilie ako bežný nástroj politiky proti čoraz väčším skupinám občanov. Na jar 1949 bol prijatý zákon o jednotných roľníckych družstvách, cieľom bola socializácia dediny. Ihneď po februári 1948 boli zlikvidované legálne organizačné možnosti opozície – strany, spolky, všetky nezávislé a nekomunistické inštitúcie. Vládna úloha komunistickej strany bola uzákonená síce až v ústave z 1960, ale platila plne od roku 1948. 

Tzv. socialistická demokracia sa mala prejaviť  rozhodujúcou účasťou  pracujúcich na moci. V skutočnosti o moci rozhodovala komunistická strana, ktorá sa označovala za ich vedúcu silu. Určovala líniu v hospodárstve, kultúre, domácej i zahraničnej politike. Rozhodujúcu funkciu v strane mal predseda, ktorým až do 1953 bol K: GOTTWALD, no celý stranícky aparát fakticky riadil generálny tajomník  KSČ RUDOLF SLÁNSKY. Na čele KSČ stálo kolektívne vedenie – predsedníctvo volené zjazdom. Parlament prijímal zákony a vláda uznesenia, všetko však bolo vopred prerokované v straníckom centre. Každého, kto zastával nejakú funkciu (ministra, poslanca, riaditeľa podniku) musela vopred schváliť strana. NA vedúce miesta uprednostňovali ľudí, ktorí mali stranícku legitimáciu a správny triedny pôvod, hoci nemuseli byť lepšími odborníkmi ako nestraníci. Mládež sa musela organizovať v masových organizáciách riadených stranou -  do 15 rokov v Pionierskej organizácii, od 15 do 26 rokov  v Československom zväze mládeže. Zamestnanci sa museli organizovať v revolučnom odborovom hnutí (ROH). Vedúca úloha strany sa uznávala aj v Národnom fronte združujúcom občianske a záujmové organizácie a politické  strany, ktoré existovali iba formálne. O vedúcich politikoch týchto strán aj o ich členskej základni rozhodovalo komunistické stranícke vedenie. Na Slovensku to bola Strana Slobody a Strana slovenskej obrody. 

Za cenu obrovských ľudských i materiálnych obetí sa mal naplniť cieľ komunistickej diktatúry – socialistická spoločnosť. V 1953 po smrti Stalina a Gottwalda sa vedenie KSČ ocitlo v neistote. V Poľsku a v NDR sa ľudia chopili zbraní proti režimu. Iskra nepokojov však do ČSR neprekročila. Za nového prezidenta bol zvolený ANTONÍN ZˇAPOTOCKÝ. Vedenie straníckeho  aparátu prevzal ANTONÍN NOVOTNÝ. Zatiaľ čo Zápotocký sa usiloval zvýšiť dôveru obyvateľstva v politiku KSČ obmedzovaním mocensko-byrokratických aktivít, Novotný naopak kládol dôraz na upevnenie jednoty KSČ, zdôrazňoval jej kontrolnú funkciu a posilnenie aparátu. Moskovské komunistické vedenie dalo za pravdu Novotnému a Zápotockého skritizovalo za pestovanie kultu prezidenta a stavanie sa nad orgány strany. Postoj Moskvy posilnil pozície A. Novotného, ktorý sa postupne zbavil svojich politických súperov a jeho prívrženci obsadili aj vedúce stranícke funkcie na Slovensku. Tak sa na Slovensku presadili v ÚV KSS Karel Bacílek a Pavol David. Naopak, procesy sa konali ďalej, i keď v menšej miere. 

V roku 1954 prešiel podstatnou zmenou zastupiteľský systém. Vo voľbách do národných výborov sa zaviedla priama voľba. Stranícke orgány vynaložili obrovské presvedčovacie a donucovacie úsilie, aby sa udržala najvyššia účasť vo voľbách.

O pevnom začlenení ČSR do sovietskeho bloku svedčilo pristúpenie k Varšavskej zmluve v máji 1955, ktorá bola formálnym deklarovaním už i tak existujúcich prepojení medzi armádami týchto krajín. 

Na začiatku roka 1956 sa vedenie KSČ nazdávalo, že má situáciu pevne pod kontrolou a nemusí robiť žiadne zmeny v politickej línii. S takýmito pocitmi odchádzali funkcionári KSČ na čele s A. Zápotockým, V. Širokým a A. Novotným do Moskvy, kde sa vo februári 1956 zišiel XX: zjazd Komunistickej strany ZSSR. Na zjazde odznel tajný referát Nikitu Chruščova,  ktorý  odsúdil kult osobnosti J.V. Stalina a zločiny spojené s jeho osobou. Počas krátkeho uvoľnenia a presadili niektoré zmeny, ktoré sa však nedotkli základov systému. Znížil sa vplyv sovietskych poradcov. Obmedzila sa mocenská pozícia Štátnej bezpečnosti.  

ČSR nezažilo v 1956 to čo Maďarsko a Poľsko, naopak ostáva dogmatickou komunistickou krajinou. Od jesene 1956 nastúpilo vedenie KSČ tvrdý kurz namierený proti triednym a ideologickým nepriateľom. Jeho oporou bol prvý tajomník ÚV KSČ A. Novotný, ktorý sa po Zápotockého smrti stal prezidentom. Začala sa nová vlna politických procesov.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9)

Dejiny Slovenska 20. storočie (Vypracované otázky na skúšku)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020