Staroveký Egypt

Staroveký Egypt

– vysvetli význam starovekého Egypta

Starovekí Egypťania boli prvou naozaj vyspelou civilizáciou na svete. Mali svoje vlastné písmo, fungujúci štátny aparát na čele s faraónom. Poznali geometriu čiže vedeli vypočítať obsah a objem plochy. Poznali aj pí = 3.16. Ich kalendár mal už 365 dní. Poznali anatómiu ľudského tela. Dnes práve vďaka Egypťanom a ich odkazu môžme dozvedieť niečo viac o živote v staroveku.

– analyzuj sociálnu štruktúru spoločnosti

Sociálna štruktúra obyvateľstva v Egypte sa rozdeľuje na štyri skupiny.

1. faraón a jeho rodina, poprípade správca
2. pisári, vojvodcovia, kňazi, úradníci, šľachta, vezír
3. remeselníci, obchodníci, roľníci (slobodné obyvateľstvo)
4. otroci ä zadlžení ľudia, zajatci z vojny)

– chronologicky analyzuj členenie dejín Egypta a charakterizuj vládu najvýznamnejších panovníkov

1. Stará ríša

Prvé dynastie sídlili v meste Cinev

Džóser – nechal si postaviť najstaršiu pyramídu

Cheops, Chefren, Mykerinos – postavili pyramídy pri Gíze

1. Stredná ríša

Sídlili v meste Véset (Téby)

– na začiatku nepokoje a vzbury, ktoré trvali asi 150 rokov

Senvosret III. – obnovil výbojné vojny na J aV a aj obchodné styky so sýrsko-palestísnkymi mestami, odkiaľ sa dovážalo cédrové drevo

Hyksósovia – kočovné kmene, ktoré prišli s novými zbraňami(šable, luky), rozpad krajiny na niekoľko častí

1. Nová ríša

Thutmos III. – ovládol Palestínu, jeho matka bola najvýznamnejšia panovníčka Hatšepsovet

Amenhotep IV. – manželka Nefertiti, zmenil si meno na Achnaton aby zlomil moc kňazov boha Amona začal uctievať kult boha Atona

Tutanchaton – zmenil si meno na Tutanchámon a vrátil späť kult boha Amona, preslávil sa tým, že objavili jeho neporušnú hrobku (Howard Carter)

Ramesse II. – zobral si chetitskú princeznú, bitka pri Kádeši – prvá mierová zmluva

1. Neskorá ríša

Na Egypt zaútočili morské národy. Krajina sa rozpadla na niekoľko častí. Egypt dobyl Alexander Macedónsky, vládla tu Dynastia Ptolemayovcov (Kleopatra) až kým ho Gaius Octavius pričlenil k Rímskej ríši.

-zaraď a opíš významné egyptské architektonické pamiatky

Pyramídy v Gíze – stará ríša (Cheops, Chefren a Mykerinos)

Sfinga v Gíze – stará ríša (Rachef)

Skalný chrám v Dér el – Bahri – nová ríša (Hatšepsovet)

Údolie kráľov – hrobky faraónov

Chrám v Karnaku

Ábu Simbel

- vysvetli proces mumifikácie

1. Prirodzená (vysušenie v púšti najmä pre chudobných)
2. Umelá – starí Egypťania museli najskôr z tela veľmi rýchlo vybrať orgány. Vnútornosti boli odkladané do ozdobných rituálnych nádob (kanopa).

V tele mohli zostať iba dva životne dôležité orgány a to srdce a obličky. Každá kanopská nádoba mala svoju podobu. Prvá, v ktorej bola uložená pečeň, má podobu Imseta. Druhá kanopská nádoba mala podobu Kebehsenufa so sokolou hlavou a boli v nej uložené črevá. Tretia mala podobu paviána Hapiho a boli v nej pľúca a vo štvrtej s podobou šakala Duamutefa bol uložený žalúdok. Telo vypchali myrhou a ak nedržalo tvar, pridali niekoľko mieškov s pieskom. Telo sa nechávalo sušiť približne 60 až 70 dní. Posledný úkon mumifikácie je obaľovanie mŕtveho pruhmi plátna. Faraóni boli uložený zvyčajne v troch sarkofágoch a z toho ten posledný bol vyrobený z masívneho kameňa.