Púnske vojny

Púnske vojny

Roku 814 pred Kr. na severnom pobreží Afriky Feničania založili obchodnú kolóniu Kartágo. Veľmi rýchlo sa stalo jedným z najvýznamnejších miest celého stredomorského pobrežia. Mesto malo výhodnú polohu – ležalo približne v polovici dlhého afrického pobrežia. Kartágo spočiatku udržiavalo priateľské styky s Rímom, medzi oboma štátmi boli dokonca uzavreté priateľské zmluvy.

Keď však Rimania ovládali južnú časť Itálie, dostali sa do bezprostredných záujmových sfér Kartága a Sicílii. Vzájomné obchodné a politické súperenie Kartága a Ríma viedlo k púnskym vojnám(Púni je pomenovanie Kartágincov). Kartágo ako mestský štát, zameraný na obchodnú činnosť, hľadalo neustále nové trhy, zdroje surovín i odbytiská. Sicília bola pre Kartágo dôležitá ako potravinová základňa, ale aj ako vojenský oporný bod, odkiaľ bolo možné podnikať ďalšie výpravy do západného i východného Stredomoria.

Prvá púnska vojna (264-241 pred Kr.)

– Príčinou prvej púnskej vojny bol spor medzi Kartágom a Rímom o Sicíliu

– na pevnine (Sicílií prevažovali Rimania

– na mori prevažovali Púni

– Rimania použili proti Púnom ich vlastnú zbraň – loďstvo – svoje lode vybudovali podľa púnskych

– rímske lode sa mohli spojiť cez mostík, ktorý si Rimania na lodiach urobili s inými – Rimania námorná veľmoc

– bitka na Aegatských ostrovoch = Rimania vyhrali – Kartágo stratilo Sicíliu, Sardíniu, Korziku

Druhá púnska vojna (218-202 pred Kr.)

– Hannibal Barkas – púnsky vojvodca

– ako náhradu stratených ostrovov chceli ovládať Hispániu (meď, striebro)

– Hannibal obliehal mesto Saguntum (rímsky spojenec), ktoré neskôr Hannibal dobyl

– Rimania žiadali o vydanie Hannibala – Kartáginci odmietli – Rimania vyhlásili vojnu – Hannibal išiel do Talianska vrchom cez Alpy

– bitka pri Trasmenskom jazere – Hannibal porazil Rimanov

– bitka pri meste Kann – ďalšia porážka Rimanov

– Rimania prepustili väzňov s podmienkou nástupu do vojska

– Publius Cornelius Scipio Major – vyrazil zaútočiť na Kartágo

– bitka pri Zame – Rimania porazili Kartágo

– 201 p.n.l. – uzavretá mierová zmluva – tvrdé podmienky pre Kartágo: -vydať vojenské lode a slony

– odovzdať rukojemníkov

– zaviazať sa, že nepovedú žiadne vojny bez súhlasu Ríma

Tretia púnska vojna (149-146 pred Kr.)

– Kartágo sa začalo brániť pred Numíbiou bez súhlasu Ríma – Rimania dobyli Kartágo – bolo vyplienené a vypálené

Dôsledky

–Všetky tri púnske vojny Rimania vyhrali. Zo 700 000 obyvateľov údajne zostalo nažive len asi 50 000, ktorých predali do otroctva. Všetci ostatní obyvatelia zahynuli pri obrane rodného mesta.

– Zničením Kartága Rím zlikvidoval svojho najväčšieho súpera a konkurenta v západnom Stredomorí a rozšíril svoje územie o nové provincie.