Púnske vojny

Púnske vojny

Roku 814 pred Kr. na severnom pobreží Afriky Feničania založili obchodnú kolóniu Kartágo. Veľmi rýchlo sa stalo jedným z najvýznamnejších miest celého stredomorského pobrežia. Mesto malo výhodnú polohu – ležalo približne v polovici dlhého afrického pobrežia. Kartágo spočiatku udržiavalo priateľské styky s Rímom, medzi oboma štátmi boli dokonca uzavreté priateľské zmluvy.

Keď však Rimania ovládali južnú časť Itálie, dostali sa do bezprostredných záujmových sfér Kartága a Sicílii. Vzájomné obchodné a politické súperenie Kartága a Ríma viedlo k púnskym vojnám(Púni je pomenovanie Kartágincov). Kartágo ako mestský štát, zameraný na obchodnú činnosť, hľadalo neustále nové trhy, zdroje surovín i odbytiská. Sicília bola pre Kartágo dôležitá ako potravinová základňa, ale aj ako vojenský oporný bod, odkiaľ bolo možné podnikať ďalšie výpravy do západného i východného Stredomoria.

Prvá púnska vojna (264-241 pred Kr.)

-Príčinou prvej púnskej vojny bol spor medzi Kartágom a Rímom o Sicíliu

-na pevnine (Sicílií prevažovali Rimania

-na mori prevažovali Púni

-Rimania použili proti Púnom ich vlastnú zbraň – loďstvo – svoje lode vybudovali podľa púnskych

-rímske lode sa mohli spojiť cez mostík, ktorý si Rimania na lodiach urobili s inými – Rimania námorná veľmoc

-bitka na Aegatských ostrovoch = Rimania vyhrali – Kartágo stratilo Sicíliu, Sardíniu, Korziku

Druhá púnska vojna (218-202 pred Kr.)

-Hannibal Barkas – púnsky vojvodca

-ako náhradu stratených ostrovov chceli ovládať Hispániu (meď, striebro)

-Hannibal obliehal mesto Saguntum (rímsky spojenec), ktoré neskôr Hannibal dobyl

-Rimania žiadali o vydanie Hannibala – Kartáginci odmietli – Rimania vyhlásili vojnu – Hannibal išiel do Talianska vrchom cez Alpy

-bitka pri Trasmenskom jazere – Hannibal porazil Rimanov

-bitka pri meste Kann – ďalšia porážka Rimanov

-Rimania prepustili väzňov s podmienkou nástupu do vojska

-Publius Cornelius Scipio Major – vyrazil zaútočiť na Kartágo

-bitka pri Zame – Rimania porazili Kartágo

-201 p.n.l. – uzavretá mierová zmluva – tvrdé podmienky pre Kartágo: -vydať vojenské lode a slony

-odovzdať rukojemníkov

-zaviazať sa, že nepovedú žiadne vojny bez súhlasu Ríma

Tretia púnska vojna (149-146 pred Kr.) 

-Kartágo sa začalo brániť pred Numíbiou bez súhlasu Ríma – Rimania dobyli Kartágo – bolo vyplienené a vypálené

Dôsledky :

-Všetky tri púnske vojny Rimania vyhrali. Zo 700 000 obyvateľov údajne zostalo nažive len asi 50 000, ktorých predali do otroctva. Všetci ostatní obyvatelia zahynuli pri obrane rodného mesta. 

-Zničením Kartága Rím zlikvidoval svojho najväčšieho súpera a konkurenta v západnom Stredomorí a rozšíril svoje územie o nové provincie.