Vznik kresťanstva

Vznik kresťanstva

Kresťanstvo vzniklo vo východorímskej provincii Judea. Autorom kresťanstva je Ježiš Kristus, ktorý je považovaný za historickú osobu. Po Ježišovej smrti sa jeho učeníci, na čele s Petrom, stali šíriteľmi kresťanstva. Kresťanstvo sa hneď rozšírilo do Sýrie, Severnej Afriky, Malej Ázie, potom do Európy. V Konštantínopole, Kartágu, Alexandrii, Antiochii vznikli cirkevné zbory na čele s patriarchami. V západnej časti Rímskej ríše sa stal centrom kresťanstva Rím na čele s rímskym biskupom. Od polovice 5. storočia sa nazýva pápež (od slova papas= otec). Pápež mal prioritné postavenie.

Rímska ríša tvrdo potlačovala kresťanské náboženstvo, kresťania boli cieľavedome prenasledovaní, niekoľko tisíc zomrelo mučeníckou smrťou. Okolo roku 150 vznikli prvé katakomby v Ríme– v nich kresťania tajne vykonávali obrady, krstili, sobášili, a hlavne pochovávali. Kresťanstvo bolo v ilegalite až kým cisár Konštantín I.

Veľký v roku 313 Milánskym ediktom povolil kresťanské náboženstvo v Rímskej ríši. Cirkvi priznal verejno-štátnu právnu subjektivitu a nariadil vrátenie všetkých cirkevných majetkov zhabaných počas prenasledovania kresťanov. Biskupi získali právo rozhodovať v súdnych sporoch veriacich v ríši. Biskupi sa svojím postavením dostali na úroveň vysokých štátnych úradníkov. Milánskym ediktom Konštantín I. Veľký zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami v Rímskej ríši. V roku 321 vyhlásil kresťanskú nedeľu za sviatok a deň pracovného voľna.

Podstata kresťanstva:

– viera v jedného Boha, v ktorom sú tri božské osoby – otec, syn a duch. Ježiš Kristus zomrel na kríži, aby vykúpil naše hriechy. Na konci sveta príde naspäť na Zem – posledný súd.

– zjavené náboženstvo (vzniklo prakticky zo židovstva)

– Starý a hlavne Nový zákon – 4 evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš, Ján) + Skutky apoštolov + listy sv. Pavla. Tieto spisy vysvetľujú pravé učenie Ježiša Krista, opisujú počiatky Cirkvi a predpovedajú jej slávne zakončenie.
-10 Božích prikázaní, 5 cirkevných prikázaní

presná hierarchia:

– pápež – nástupca Petra, hlava Cirkvi, určený z vôle Božej, sídli vo Vatikáne, je to viditeľná hlava Cirkvi (neviditeľná je Ježiš)

– kardináli – volia pápeža a sú jeho poradcami, pôsobia po celom svete a informujú pápeža o potrebách Cirkvi

– biskupi – nástupcovia apoštolov, zodpovední za miestne Cirkvi, pápež ich zvoláva na koncily

– kňazi – v stálom kontakte s veriacim ľudom, kážu v kostoloch

– rehoľníci a rehoľníčky – z vernosti evanjeliu sa zriekajú sveta a venujú sa modlitbe, dobrovoľne prijímajú chudobu, poslušne idú tam, kam ich pošlú predstavení, venujú sa charitatívnej činnosti a vzdelávaniu (učitelia náboženstva)

Význam: – vo veľkej miere ovplyvnilo históriu ľudstva (križiacke výpravy, hon na kacírov, ...)

– najrozšírenejšie náboženstvo sveta