Osvietenský absolutizmus

Osvietenský absolutizmus

Pojmy osvietenstvo, osvietenský absolutizmus, príčiny reforiem

Osvietenstvo – svetový názor v 18. storočia

– kultúrne a duchovné hnutie

– vznik na konci 17. storočia v Holandsku – Grotius, Spinoza

– Veľká Británia – Locke, Hume, Newton

– Francúzsko – Diderot, Voltaire, D´ Alambert, Rousseau, Montesguie

– Nemecko – Lesing, Kant

– kultúrno-historická epocha zameraná proti feudalizmu a prežitkom stredovekého myslenia

– základom je rozum

– nové poňatie človeka a sveta

– presvedčenie o schopnosti človeka zdokonaľovať sa

– odmietanie historickej podmienenosti

– jednotlivec sa rozhoduje slobodne

– centrom úvah je človek, nie Boh

– zmeny v spoločenskej, sociálnej a hospodárskej sfére

– filozofia sa po 1. krát v dejinách dostáva do opozície voči cirkvi

– viera v šťastie človeka – cieľ osvietenskej výchovy a vzdelania

– povinnosť a právo na vzdelanie

– z myšlienok osvietenstva vychádzala americká a francúzska revolúcia

– základy pre modernú eur. kultúru

– názory vyjadrujú ciele meštianstva

– snaha o vedecké poznanie sveta

– rovnosť pred zákonom, humanizácia práva, sloboda tlače, agrárne reformy, spravodlivý daňový systém

– v umení z osvietenstva vychádzal klasicizmus

– Slovensko – vznik v 1. polovici 18. storočia

– vrchol za Márie Terézie

Najvýznamnejší anglickí a francúzski osvietenci:

– Anglicko – Francis Bacon – základy osvietenstva

– Herbert von Cherbury – kritika cirkvi

– Thomas Hobbes – ang. materializmus, presadzoval absolut. monarchiu

– John Locke, Antony Collins, Isaac Newton

– Francúzsko – Denis Diderot – napísal dielo Encyklopédia

– Jean d´ Alambert – úvod do Encyklopédie

– Charles Louis Montesquieu, Francois Marie Voltaire, Jean Jacques Rousseau, Jean Meslier

Osvietenský absolutizmus – politický systém v 18. storočí

– spája tradície absolutizmu s myšlienkami osvietenstva

– panovník má neobmedzenú moc a presadzuje osvietenské reformy

– jednotný a centrálne organizovaný štát

– podpora vzdelávania

– nový právny poriadok

– systém vlády, kde sa reformy nevyhnutné pre vývoj spoločnosti zavádzajú zhora

– reformy zavádza osvietenský panovník prostredníctvom štátu

– obmedzoval osobnú slobodu jednotlivca kvôli byrokracii

– blaho jednotlivca bolo podriadené záujmom štátu

– definícia absolutistickej monarchie – Jean Bodin – De republica

– presadzovali ho Mária Terézia a Jozef II.

– mal odstrániť feudálne prežitky, ale málokde prekročil feudalizmus

Panovníci a krajiny s myšlienkami osvietenstva:

– Francúzsko, USA – osvietenské myšlienky prešli do revolúcií

– východná Európa – osvietenské myšlienky prešli do osvietenského absolutizmu

– najmä v Prusku, Rusku a Rakúsku

– Prusko – Fridrich II. Veľký – považoval sa za 1. služobníka štátu

– všetko pre ľud

– merkantilizmus, reforma trestného práva, výstavba moderného štátu

– militarizácia

– znovu otvorená Akadémia vied v Berlíne

– 7-ročná vojna, delenie Poľska

– Rusko – Peter Veľký a Katarína II.

– reformy podľa vzoru západných krajín

– šľachticko-absolutistická monarchia s veľkým úrad. aparátom, armádou a oddanou cirkvou

– Rakúsko – Mária Terézia

– Portugalsko – José Emanuel I.

– Španielsko – Karol III.

– Švédsko – Gustáv III.

– Veľká Británia – Juraj III.

Pragmatická sankcia: – 1713 – Karol VI

– pragmatický = prakticky využiteľný

– nový nástupnícky poriadok Habsburgovcov

– cieľom je zachovať celistvosť a nedeliteľnosť monarchie

– dal právo vládnuť ženám

Habsburská monarchia: – mala 3 časti

– Rakúske dedičné krajiny

– Korutánsko, Tirolsko, Štajersko, Horné a Dolné Rakúsko

– Krajiny Českej koruny

– Čechy, Morava, Sliezsko

– Krajiny svätoštefanskej koruny

– Uhorsko + Slovensko, Sedmohradsko, Chorvátsko

1714 – vojna o španielske dedičstvo

– Habsburgovci získali Dalmáciu, Neapol, Miláno, Florenciu, Sardíniu, Flandersko a časť Toskánska

– zápas o uznanie Pragmatickej sankcie doma i v zahraničí

– 1740 – po smrti Karola VI. nastúpila na trón Mária Terézia (24-ročná)

– boj o uznanie v Európe, aby si udržala ríšu

– európske štáty vytvorili koalíciu proti nej

– Prusko, Bavorsko, Sasko, Španielsko, Francúzsko

– vojna o „rakúske dedičstvo“

– mier v Aachen v roku 1748

– potvrdil nedeliteľnosť ríše a jej vládu

– Sliezsko však pripadlo Prusku

– 7 ročná vojna – 1756 – 1763

– Mária Terézia proti Prusku o Sliezsko

– neúspech, nezískala späť Sliezsko

– boli potrebné reformy, pretože monarchia bola veľmi slabá

Príčiny reforiem: – prevzala slabú monarchiu

– nevoľníctvo, slabé hospodárstvo

– chcela si udržať mocenské postavenie

– modernizácia ríše

– nemohla konkurovať silnejším štátom

– hrozba útoku zvonku

Populacionizmus – štát je bohatý, ak má veľa obyvateľov

Štátny utilitarizmus – racionálne usporiadaný štát (blaho a bezpečnosť občanov)

1. Reformy Márie Terézie, Jozefa II, vývoj v monarchii pred a po reformách:

Mária Terézia – 1740-80

– prísna katolíčka

– zdedila hospodársky a vojensky slabú monarchiu

– bez reforiem si nemohla udržať moc v Európe

– osvietenský absolutizmus

– uplatňovala nové hospodárske, politické a spoločenské názory

– vychádzala z myšlienok francúzskych osvietencov

– „cieľom má byť blaho a bezpečnosť občanov“

– to môže dosiahnuť len racionálne usporiadaným štátom

– štátny utilitarizmus

– zdrojom bohatstva krajiny je veľký počet obyvateľov

– populacionizmus

Hospodárske reformy:

– zameraná viac na Uhorsko ako na české a rakúske krajiny

– uprednostňovala poľnohospodárstvo – fyziokratizmus

– snahy o posilnenie obchodu a priemyslu – prvky merkantilizmu

– nový daňový systém

– dala spísať všetku pôdu – Tereziánsky kataster

– podľa toho sa určovali dane

– Urbariálny patent – od 1767 do 1848

– upravoval vzťahy medzi šľachtou a poddanými

– určoval povinnosti poddaných a práva zemepánov

– platil do roku 1848, kedy bolo zrušené poddanstvo

– Robotný patent – určoval robotné povinnosti podľa majetku

– nahradila robotu peňažnými dávkami – raabizácia

– podpora manufaktúr, obmedzenie cechov

– pomáhal jej pri tom manžel F. Lotrinský – zakladal manufaktúry

– Kartúnka v Šaštíne (textil), Majolika v Holíči (keramika)

– Halič, Bernolákovo, Banská Bystrica

– jednotné váhy, miery

– pestovali sa rôzne plodiny – zemiaky, kukurica, tabak, ďatelina

– stavba ciest

– brožúrky – osveta – propaganda

– podpora vývozu

– rozvoj baníctva

– 1763 – Banská akadémia v Banskej Štiavnici

– 1. vysoká škola banská na svete

Školské reformy:

– cieľom odstrániť nevzdelanosť, nový školský poriadok

– osvietenské názory – každý má právo na vzdelanie

– povinná školská dochádzka

– zahŕňa jednotlivé typy škôl

• ľudové školy
• triviálne školy – čítať, písať, počítať (pre chudobných)
• latinské školy – príprava na vyššie vzdelanie
• akadémie, univerzity

– 1774 – Ratio educationis – nový školský systém

– obsahoval typy škôl, poriadok, predpisy

Cirkevné reformy:

– silná katolíčka

– patenty proti nekatolíkom

– podriadila cirkev štátu

Reforma súdnictva a štátnej správy:

– snaha zaviesť centralizáciu

– nové úrady, súdy

– formálna rovnosť pred súdmi, zakázala inkvizíciu, zmiernili sa telesné tresty

– rozvoj kultúry a vedy – zmenil sa životný štýl

– v Bratislave sa konali divadelné predstavenia, koncerty (Mozart...)

– Matej Bel – Bratislavské noviny

– polyhistor

– Notície – historické a zemepisné vedomosti o Novom Uhorsku

– rôzne práce k histórii Uhorska

– Samuel Mikovíni – kartograf a zememerač

– robil podrobnú mapu Uhorska

Jozef II. – 1780-90

– mal ľahší nástup ako Mária Terézia

– prevzal zreformovanú ríšu a nemusel obhajovať svoje nástupnícke práva

– určitý čas bol dokonca aj spoluvládcom Márie Terézie

– vychádzal z názorov francúzskych osvietencov – rozum, sloboda myslenia

– jozefinizmus – obdobie jeho vlády

– špecifická forma vlády

– jeho reformy mali iný charakter, hlbší

– obrovské množstvo patentov, nariadení

– reformy zameriaval na dobro ľudu, ale postupoval despoticky, násilne

– bez ohľadu na tradície a zvyklosti

– nezvolával snemy

Reforma štátnej správy:

– chcel centralizovanú ríšu

– štát je najvyššia hodnota a on je jeho 1. služobník

– zaviedol násilne nemčinu ako úradný jazyk

– obdivoval Fridricha II.

– rozdelil Uhorsko na 10 dištriktov – na čele boli komisári

– na Slovensku – bratislavský, košický, bystrický

– dištrikty rozdelené na okresy

– sčítanie ľudu, číslovanie domov

– neúspešné rozsiahle zdanenie šľachty

Reforma cirkvi:

– 1781- tolerančný patent – zrovnoprávnil náboženstvá

– náboženská sloboda protestantov a pravoslávnych

– kladný vzťah k Židom – zrušil diskriminačné opatrenia proti nim

– zrušil kláštory a kostoly, ktoré sa nevenovali úžitkovým činnostiam

– majetky pripadli štátu, obmedzil cirk. sviatky

– zriadil generálne semináre na výchovu kňazov

Reforma školstva:

– pokračoval v nej

– povinná školská dochádzka

Hospodárske reformy:

– jozefínsky kataster – premeral pôdu a určila sa jej úrodnosť

– podpora priemyslu

– patent o zrušení nevoľníctva (Čechy – 1781, Uhorsko – 1785)

– zrušil osobnú závislosť nevoľníkov

– osobné slobody

– ostali však poddanské povinnosti

– 1789 – urbariálna reforma – znížil dane chudobných, odpor šľachty

– sieť tajnej polície, despotizmus

– reformy obmedzovali šľachtu a cirkev

– Juraj Fándly, Samuel Tešedík, Adam F. Kolár – prívrženci na Slovensku

– niektoré reformy zrušené, lebo na to neboli podmienky

– najťažšie sa presadzovali v Uhorsku

– ohrozená uhorská šľachta

– neskôr aj odpor ľudu

– dôvod – 1788 – vojna s Tureckom

– 1772, 1793, 1795 – delenie Poľska – Rakúsko, Rusko, Prusko

– na konci jeho vlády – francúzska revolúcia

– napätie v monarchii

– musel odvolať všetky reformy

– ostal len Tolerančný patent a Patent o zrušení nevoľníctva

– politická kríza, no i tak nastal kapitalistický vývoj

– snahy o zvrhnutie monarchie v Uhorsku pod vplyvom franc. revolúcie

– sprisahanie

– 1794 – Vystúpenie uhorských a rakúskych jakobínov

– Martinovič, Vrkovský, Smetanovič

– všetkých obesili

– po ňom vládol Leopold II. (1790 – 1792)

Monarchia pred reformami:

Karol VI. – dvor ovládli rakúski dvorania

– pragmatická sankcia – nový nástupnícky poriadok

– mal zabezpečiť celistvosť a nedeliteľnosť ríše

– zaručoval nástupnícke právo žien

– opieral sa o byrokratický aparát – brzdenie reforiem aj osvietenstva

– slabý štát opúšťali spojenci

– 1713-1714 – morová epidémia

– 1714 – vojna o španielske dedičstvo – získal Toskánsko, Sardíniu, Dalmáciu, Miláno, Neapol

– vnútornú aj zahraničnú politiku obmedzil na uznanie pragmatickej sankcie

– neúspešné vojny

– slabá pozícia v Európe

Mária Terézia – prevzala monarchiu v zlom stave

– 1740-48 – vojna o rakúske dedičstvo – o pragmatickú sankciu

– koalícia – Prusko, Bavorsko, Sasko, Španielsko

– stratila Sliezsko

– mier v Aachene – 1748

– 1756-63 – 7-ročná vojna – s Pruskom o Sliezsko

– proti Fridrichovi II. opäť prehrala

– nutná potreba zreformovať monarchiu

Monarchia po reformách:

– moderný štát s centralizovanou správou

– nový daňový systém

– jednotný trestný zákonník

– zvýšená úroveň vzdelania

– obmedzil sa vplyv jezuitov a cirkvi

– reforma verejnej správy

– zavedenie nemčiny – prispelo k jednote

– odpor jednotlivých krajín v monarchii