Osvietenský absolutizmus

Osvietenský absolutizmus

Osvietenstvo – svetový názor v 18. storočia

- kultúrne a duchovné hnutie

- vznik na konci 17. storočia v Holandsku – Grotius, Spinoza

- Veľká Británia – Locke, Hume, Newton

- Francúzsko – Diderot, Voltaire, D´ Alambert, Rousseau, Montesguie

- Nemecko – Lesing, Kant

- kultúrno-historická epocha zameraná proti feudalizmu a prežitkom stredovekého myslenia

- základom je rozum

- nové poňatie človeka a sveta

- presvedčenie o schopnosti človeka zdokonaľovať sa

- odmietanie historickej podmienenosti

- jednotlivec sa rozhoduje slobodne

- centrom úvah je človek, nie Boh

- zmeny v spoločenskej, sociálnej a hospodárskej sfére

- filozofia sa po 1. krát v dejinách dostáva do opozície voči cirkvi

- viera v šťastie človeka – cieľ osvietenskej výchovy a vzdelania

- povinnosť a právo na vzdelanie

- z myšlienok osvietenstva vychádzala americká a francúzska revolúcia

- základy pre modernú eur. kultúru

- názory vyjadrujú ciele meštianstva

- snaha o vedecké poznanie sveta

- rovnosť pred zákonom, humanizácia práva, sloboda tlače, agrárne reformy, spravodlivý daňový systém

- v umení z osvietenstva vychádzal klasicizmus

- Slovensko – vznik v 1. polovici 18. storočia

- vrchol za Márie Terézie

Najvýznamnejší anglickí a francúzski osvietenci:

- Anglicko - Francis Bacon – základy osvietenstva

- Herbert von Cherbury – kritika cirkvi

- Thomas Hobbes – ang. materializmus, presadzoval absolut. monarchiu

- John Locke, Antony Collins, Isaac Newton

- Francúzsko - Denis Diderot – napísal dielo Encyklopédia 

- Jean d´ Alambert – úvod do Encyklopédie

- Charles Louis Montesquieu, Francois Marie Voltaire, Jean Jacques Rousseau, Jean Meslier

Osvietenský absolutizmus – politický systém v 18. storočí

- spája tradície absolutizmu s myšlienkami osvietenstva

- panovník má neobmedzenú moc a presadzuje osvietenské reformy

- jednotný a centrálne organizovaný štát

- podpora vzdelávania

- nový právny poriadok

- systém vlády, kde sa reformy nevyhnutné pre vývoj spoločnosti zavádzajú zhora

- reformy zavádza osvietenský panovník prostredníctvom štátu

- obmedzoval osobnú slobodu jednotlivca kvôli byrokracii

- blaho jednotlivca bolo podriadené záujmom štátu

- definícia absolutistickej monarchie – Jean Bodin – De republica

- presadzovali ho Mária Terézia a Jozef II.

- mal odstrániť feudálne prežitky, ale málokde prekročil feudalizmus

Panovníci a krajiny s myšlienkami osvietenstva:

- Francúzsko, USA – osvietenské myšlienky prešli do revolúcií

- východná Európa – osvietenské myšlienky prešli do osvietenského absolutizmu

- najmä v Prusku, Rusku a Rakúsku

- Prusko – Fridrich II. Veľký – považoval sa za 1. služobníka štátu

- všetko pre ľud

- merkantilizmus, reforma trestného práva, výstavba moderného štátu

- militarizácia

- znovu otvorená Akadémia vied v Berlíne

- 7-ročná vojna, delenie Poľska

- Rusko – Peter Veľký a Katarína II.

- reformy podľa vzoru západných krajín

- šľachticko-absolutistická monarchia s veľkým úrad. aparátom, armádou a oddanou cirkvou

- Rakúsko – Mária Terézia

- Portugalsko – José Emanuel I.

- Španielsko – Karol III.

- Švédsko – Gustáv III.

- Veľká Británia – Juraj III.

Pragmatická sankcia: - 1713 – Karol VI

- pragmatický = prakticky využiteľný

- nový nástupnícky poriadok Habsburgovcov

- cieľom je zachovať celistvosť a nedeliteľnosť monarchie

- dal právo vládnuť ženám

Habsburská monarchia: - mala 3 časti

- Rakúske dedičné krajiny

- Korutánsko, Tirolsko, Štajersko, Horné a Dolné Rakúsko

- Krajiny Českej koruny

- Čechy, Morava, Sliezsko

- Krajiny svätoštefanskej koruny

- Uhorsko + Slovensko, Sedmohradsko, Chorvátsko

1714 – vojna o španielske dedičstvo

- Habsburgovci získali Dalmáciu, Neapol, Miláno, Florenciu, Sardíniu, Flandersko a časť Toskánska

- zápas o uznanie Pragmatickej sankcie doma i v zahraničí

- 1740 – po smrti Karola VI. nastúpila na trón Mária Terézia (24-ročná)

- boj o uznanie v Európe, aby si udržala ríšu

- európske štáty vytvorili koalíciu proti nej

- Prusko, Bavorsko, Sasko, Španielsko, Francúzsko

- vojna o „rakúske dedičstvo“

- mier v Aachene v roku 1748

- potvrdil nedeliteľnosť ríše a jej vládu

- Sliezsko však pripadlo Prusku

- 7 ročná vojna – 1756 – 1763

- Mária Terézia proti Prusku o Sliezsko

- neúspech, nezískala späť Sliezsko

- boli potrebné reformy, pretože monarchia bola veľmi slabá

Príčiny reforiem: - prevzala slabú monarchiu

- nevoľníctvo, slabé hospodárstvo

- chcela si udržať mocenské postavenie

- modernizácia ríše

- nemohla konkurovať silnejším štátom

- hrozba útoku zvonku

Populacionizmus – štát je bohatý, ak má veľa obyvateľov

Štátny utilitarizmus – racionálne usporiadaný štát (blaho a bezpečnosť občanov)

1. Reformy Márie Terézie, Jozefa II, vývoj v monarchii pred a po reformách:

Mária Terézia – 1740-80

- prísna katolíčka

- zdedila hospodársky a vojensky slabú monarchiu

- bez reforiem si nemohla udržať moc v Európe

- osvietenský absolutizmus

- uplatňovala nové hospodárske, politické a spoločenské názory

- vychádzala z myšlienok francúzskych osvietencov

- „cieľom má byť blaho a bezpečnosť občanov“

- to môže dosiahnuť len racionálne usporiadaným štátom

- štátny utilitarizmus

- zdrojom bohatstva krajiny je veľký počet obyvateľov

- populacionizmus

Hospodárske reformy:

- zameraná viac na Uhorsko ako na české a rakúske krajiny

- uprednostňovala poľnohospodárstvo – fyziokratizmus

- snahy o posilnenie obchodu a priemyslu – prvky merkantilizmu

- nový daňový systém

- dala spísať všetku pôdu – Tereziánsky kataster

- podľa toho sa určovali dane

- Urbariálny patent – od 1767 do 1848

- upravoval vzťahy medzi šľachtou a poddanými

- určoval povinnosti poddaných a práva zemepánov

- platil do roku 1848, kedy bolo zrušené poddanstvo

- Robotný patent – určoval robotné povinnosti podľa majetku

- nahradila robotu peňažnými dávkami – raabizácia

- podpora manufaktúr, obmedzenie cechov

- pomáhal jej pri tom manžel F. Lotrinský - zakladal manufaktúry

- Kartúnka v Šaštíne (textil), Majolika v Holíči (keramika)

- Halič, Bernolákovo, Banská Bystrica

- jednotné váhy, miery

- pestovali sa rôzne plodiny – zemiaky, kukurica, tabak, ďatelina

- stavba ciest

- brožúrky – osveta – propaganda

- podpora vývozu

- rozvoj baníctva

- 1763 – Banská akadémia v Banskej Štiavnici

- 1. vysoká škola banská na svete

Školské reformy:

- cieľom odstrániť nevzdelanosť, nový školský poriadok

- osvietenské názory – každý má právo na vzdelanie

- povinná školská dochádzka

- zahŕňa jednotlivé typy škôl

• ľudové školy
• triviálne školy – čítať, písať, počítať (pre chudobných)
• latinské školy – príprava na vyššie vzdelanie
• akadémie, univerzity

- 1774 – Ratio educationis – nový školský systém

- obsahoval typy škôl, poriadok, predpisy

Cirkevné reformy:

- silná katolíčka

- patenty proti nekatolíkom

- podriadila cirkev štátu

Reforma súdnictva a štátnej správy:

- snaha zaviesť centralizáciu

- nové úrady, súdy

- formálna rovnosť pred súdmi, zakázala inkvizíciu, zmiernili sa telesné tresty

- rozvoj kultúry a vedy – zmenil sa životný štýl

- v Bratislave sa konali divadelné predstavenia, koncerty (Mozart...)

- Matej Bel – Bratislavské noviny

- polyhistor

- Notície – historické a zemepisné vedomosti o Novom Uhorsku

- rôzne práce k histórii Uhorska

- Samuel Mikovíni – kartograf a zememerač

- robil podrobnú mapu Uhorska

Jozef II. – 1780-90

- mal ľahší nástup ako Mária Terézia

- prevzal zreformovanú ríšu a nemusel obhajovať svoje nástupnícke práva

- určitý čas bol dokonca aj spoluvládcom Márie Terézie

- vychádzal z názorov francúzskych osvietencov – rozum, sloboda myslenia

- jozefinizmus – obdobie jeho vlády

- špecifická forma vlády

- jeho reformy mali iný charakter, hlbší

- obrovské množstvo patentov, nariadení

- reformy zameriaval na dobro ľudu, ale postupoval despoticky, násilne

- bez ohľadu na tradície a zvyklosti

- nezvolával snemy

Reforma štátnej správy:

- chcel centralizovanú ríšu

- štát je najvyššia hodnota a on je jeho 1. služobník

- zaviedol násilne nemčinu ako úradný jazyk

- obdivoval Fridricha II.

- rozdelil Uhorsko na 10 dištriktov – na čele boli komisári

- na Slovensku - bratislavský, košický, bystrický

- dištrikty rozdelené na okresy

- sčítanie ľudu, číslovanie domov

- neúspešné rozsiahle zdanenie šľachty

Reforma cirkvi:

- 1781- tolerančný patent – zrovnoprávnil náboženstvá

- náboženská sloboda protestantov a pravoslávnych

- kladný vzťah k Židom – zrušil diskriminačné opatrenia proti nim

- zrušil kláštory a kostoly, ktoré sa nevenovali úžitkovým činnostiam

- majetky pripadli štátu, obmedzil cirk. sviatky

- zriadil generálne semináre na výchovu kňazov

Reforma školstva:

- pokračoval v nej

- povinná školská dochádzka

Hospodárske reformy:

- jozefínsky kataster – premeral pôdu a určila sa jej úrodnosť

- podpora priemyslu

- patent o zrušení nevoľníctva (Čechy – 1781, Uhorsko – 1785)

- zrušil osobnú závislosť nevoľníkov

- osobné slobody

- ostali však poddanské povinnosti

- 1789 – urbariálna reforma – znížil dane chudobných, odpor šľachty

- sieť tajnej polície, despotizmus

- reformy obmedzovali šľachtu a cirkev

- Juraj Fándly, Samuel Tešedík, Adam F. Kolár – prívrženci na Slovensku

- niektoré reformy zrušené, lebo na to neboli podmienky

- najťažšie sa presadzovali v Uhorsku

- ohrozená uhorská šľachta

- neskôr aj odpor ľudu

- dôvod - 1788 – vojna s Tureckom

- 1772, 1793, 1795 – delenie Poľska – Rakúsko, Rusko, Prusko

- na konci jeho vlády – francúzska revolúcia

- napätie v monarchii

- musel odvolať všetky reformy

- ostal len Tolerančný patent a Patent o zrušení nevoľníctva

- politická kríza, no i tak nastal kapitalistický vývoj

- snahy o zvrhnutie monarchie v Uhorsku pod vplyvom franc. revolúcie

- sprisahanie

- 1794 – Vystúpenie uhorských a rakúskych jakobínov

- Martinovič, Vrkovský, Smetanovič

- všetkých obesili

- po ňom vládol Leopold II. (1790 – 1792)

Monarchia pred reformami:

Karol VI. – dvor ovládli rakúski dvorania

- pragmatická sankcia – nový nástupnícky poriadok

- mal zabezpečiť celistvosť a nedeliteľnosť ríše

- zaručoval nástupnícke právo žien

- opieral sa o byrokratický aparát – brzdenie reforiem aj osvietenstva

- slabý štát opúšťali spojenci

- 1713-1714 – morová epidémia

- 1714 – vojna o španielske dedičstvo – získal Toskánsko, Sardíniu, Dalmáciu, Miláno, Neapol

- vnútornú aj zahraničnú politiku obmedzil na uznanie pragmatickej sankcie

- neúspešné vojny

- slabá pozícia v Európe

Mária Terézia – prevzala monarchiu v zlom stave

- 1740-48 – vojna o rakúske dedičstvo – o pragmatickú sankciu

- koalícia – Prusko, Bavorsko, Sasko, Španielsko

- stratila Sliezsko

- mier v Aachene - 1748

- 1756-63 – 7-ročná vojna – s Pruskom o Sliezsko

- proti Fridrichovi II. opäť prehrala

- nutná potreba zreformovať monarchiu

Monarchia po reformách:

- moderný štát s centralizovanou správou

- nový daňový systém

- jednotný trestný zákonník

- zvýšená úroveň vzdelania

- obmedzil sa vplyv jezuitov a cirkvi

- reforma verejnej správy

- zavedenie nemčiny – prispelo k jednote

- odpor jednotlivých krajín v monarchii