Periodizácia praveku, život človeka v dobe kamennej

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 06.03.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 114 slov
Počet zobrazení: 11 425
Tlačení: 481
Uložení: 553
Periodizácia praveku, život človeka v dobe kamennej
Všeobecná charakteristika: Pravekom nazývame najdlhšie obdobie v dejinách ľudstva, ktoré začína objavením sa človeka zhruba pred 50 000 rokmi (možno aj pred 200 000 či 3 miliónmi rokov) a končí vznikom písma a prvých štátnych celkov. Neprebiehal teda začiatok ani koniec praveku v celosvetovom meradle v rovnakom čase, napr. v Egypte skončil okolo r. 3000 pr. Kr., na Slovensku možno až v 7.-9. stor. po Kr. prijatím písma a kresťanstva. Je preňho charakteristický vznik umenia a relatívne jednoduché hospodárstvo s prudkým rozvojom až na jeho konci. Z hľadiska dejín spásy išlo o obdobie zatemnelej mysle a očakávania Mesiáša. Hlavným zdrojom informácií sú hmotné historické pramene, preto ho študuje archeológia. V marxistickej periodizácii je to obdobie beztriednej spoločnosti nazvanej prvotnopospolná spoločensko- ekonomická formácia.

 Celý pravek môžeme rozdeliť na menšie celky podľa rôznych kritérií. Najčastejšími sú ale spôsob získavania potravy (v tom prípade delíme pravek na obdobie prisvojovania si potravy, tzv. koristnícke hospodárstvo, a obdobie výroby potravy, tzv. produktívne hospodárstvo), alebo podľa hlavnej suroviny na výrobu nástrojov (potom sa pravek delí na dobu kamennú, bronzovú a železnú). Najdlhším obdobím praveku je potom doba kamenná, datovaná od objavenia sa človeka až po rok 1900 pr. Kr. Aj doba kamenná sa delí na menšie úseky, z ktorých najdlhším je staršia doba kamenná (paleolit), datovaná od objavenia sa človeka až po rok 10 000 či 8 000 pr. Kr. (starým paleolitom nazývame obdobie od počiatku dejín po rok 250 OOO pr. Kr., stredným paleolitom obdobie neandertálca od r. 250 000 po rok 40 000 pr. Kr. a mladým paleolitom obdobie človeka náboženského od r. 40 000 po r. 8 000 pr. Kr.).

Pre celý paleolit platili tvrdé prírodné podmienky, keď sa s dobami ľadovými (glaciálmi) striedali doby medziľadové (interglaciály). Základnou surovinou pre výrobu nástrojov bolo drevo, organické látky a kameň, ktorý sa ako jediný do našich dní dochoval (preto doba kamenná). Hominidi aj človek sa živili lovom a zberom (prisvojovacie hospodárstvo) a boli nútený za potravou neustále putovať, preto žili v sezónnych táboriskách, kde si stavali chaty z konárov a koží (niekedy sa skrývali v jaskyniach). Okolo r. 40 000 pr. Kr. sa začalo obdobie mladého paleolitu. V oblasti strednej Afriky sa objavil človek dnešného typu (Homo sapiens sapiens) a odtiaľ sa rozšíril po celej Euroázii (kultúra aurignacien). Od prvého okamihu ho sprevádzalo náboženstvo, ktoré je jeho znakom a súčasťou jeho podstaty. Viera v Boha ako prameňa nevyčerpateľnej životnej sily, nádeje a lásky nemohla vzniknúť zo strachu z prírodných síl. Samotné prvé pohreby či úcta k prírodným silám potom nie sú prejavom viery v Boha, ale rituálnymi magickými praktikami. V Európe sa potom v rokoch 28 000 až 20 000 pr. Kr. rozvíjala kultúra lovcov mamutov - ich sídliská boli objavené v Dolných Věstoniciach, v Barci pri Košiciach, v Nitre na Čermáni či Moravanoch nad Váhom. Lovec mamutov si ako udržovateľku rodu (matriarchát) veľmi ctil matku. S touto úctou aj súvisel vznik umenia, keď vyrábal rôzne "venuše" ako symboly plodnosti - najstarším umeleckým predmetom Slovenska je potom venuša z Moravian nad Váhom z doby okolo r. 22 800 pr. Kr. Z konca paleolitu poznáme monumentálne maľby v jaskyniach južného Francúzska (Lascaux) a severného Španielska (Altamira). Tieto maľby slúžili mágii loveckej aj iniciačnej.

Okolo r. 10 000 pr. Kr. došlo k veľkým klimatickým zmenám - začalo globálne oteplovanie, ľadovce sa začali roztápať a ustupovať na sever, v oblasti bohatej Sahary sa začala rozširovať púšť. Toto obdobie sa nazýva stredná doba kamenná čiže mezolit (8000 až 5000 pr. Kr.). V strednej Európe vtedy bolo veľmi teplo. Človek žil na brehoch jazier a riek, bohatých na ryby (rybolov dokládajú nálezy udíc) a v hustých lesoch lovil zver, keď používal rôzne zbrane vrátane luku a bumerangu. Udomácnil si aj prvé zviera - psa.
 V oblasti Blízkeho východu táto klimatická zmena spôsobila obrovskú potravinovú katastrofu, k obžive už nestačil zber, ale človek si potraviny musel privyrábať - koristnícke hospodárstvo sa začalo meniť na produktívne. Tento proces je charakteristický pre mladšiu dobu kamennú zvanú neolit (na Blízkom východe datácia od 8000 do 5000 pr. Kr., v Európe od 5000 do 3000 pr. Kr.). Vo vhodných miestach Blízkeho východu (v krajinách tzv. Úrodného poľmesiaca), tam kde bolo dostatok slnka a vody, vzniklo prvé výrobné hospodárstvo - poľnohospodárstvo, ktorého proces vzniku sa niekedy nazýva agrárnou revolúciou (obrábanie pôdy aj chov dobytka).

Toto poľnohospodárstvo pretváralo panenskú prírodu na kultúrnu krajinu. Všetky práce si vyžadovali dokonalejšie nástroje, ktoré boli vyrábané z organických látok aj hladeného kameňa. Z bohatých dedín tu vznikli aj prvé mestá s vysokými hradbami, napr. Jericho. V týchto mestách sa okrem keramiky nachádzali aj prvé domy z nepálených tehál a v hroboch okrem kostených šperkov aj predmety z malachitu. Progresívnosť novej hospodárskej sústavy sa prejavila v novej populačnej explózii a obyvateľstvo Blízkeho východu bolo nútené sa zasa sťahovať - posúvalo sa na JZ (do Egypta), na V (do Indie) aj na SZ do Európy. Došlo tak k neolitizácii Európy, v ktorej sa prví neolitickí kolonisti objavili v 7.-6. tis. pr. Kr. (juhoslovanské sídlisko Lepenski Vir). V Európe sa neolitici usídlovali na úrodných sprašiach, bývali v dlhých zrubových domoch, obliekali sa do textilných odevov a vyrábali keramiku, ktorá sa stala základom ich archeologického delenia. Prvá neolitická kultúra v strednej Európe sa nazýva k. s lineárnou keramikou (5000-4000 pr. Kr.), ktorej sídlisko bolo objavené aj v Nitre na Štúrovej ulici a pohrebisko v Mlynárciach a na Priemyselnej ulici. Táto kultúra bola potom vystriedaná kultúrou lengyelskou datovanou medzi roky 4000-3000 pr. Kr. Tá je známa sídliskom v Lužiankach, alebo opevnenými dedinami Svodín či Nitriansky Hrádok - Šurany, odkiaľ poznáme hlinenú venušu zobrazenú na našich dvojkorunáčkach. Význam matky (matriarchát opäť znamená odvodzovanie rodu po matkinej línii) naďalej trvá - pretrváva kult Veľkej matky, darkyne života a plodivej sily zeme. Rastie ale aj význam muža, starejšiny rodu. Neolitici verili v posmrtný život a začali poprvýkrát v dejinách ľudstva svojich mŕtvych pravidelne pochovávať, keď im do hrobov dávali veľa milodarov.

Časom začal človek na výrobu šperkov používať aj prvé kovy, ktoré v prírode našiel v rýdzom stave - zlato a meď. Toto obdobie sa nazýva neskorá doba kamenná či medená (eneolit či chalkolit) a je datované na Blízkom východe medzi rokmi 5000-3000 pr. Kr., u nás asi od r. 3500 do r. 1900 pr. Kr. Meď a zlato sa nielen ryžovali, ale aj ťažili baníckym spôsobom (u nás napr. v Španej Doline - Pieskach). Okrem pokroku v metalurgii došlo aj k pokroku v poľnohospodárstve, keď sa zaviedlo drevené oradlo, zvierací záprah a bol udomácnený kôň. Remeslo sa začalo špecializovať a rástol význam muža - matriarchálna spoločnosť sa zmenila na patriarchálnu - na Blízkom východe tento proces vyústil do vzniku štátu. U nás bol ale hlboký pravek (kultúry tiszapolgárska, kanelovaná a šnúrová, ktorá už patrí prvým Indoeurópanom v našich dejinách).
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.1)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021