Helenistické Grécko

Helenistické Grécko

Macedónia

na severe Grécka, bez spojenia s morom – veľká nevýhoda (pobrežné štáty: rybolov) vojsko tvorili roľníci: § kopije a meče
§ charakteristický znak oddielov: falangy – obrnená pancierová jednotka

· na čele kráľ Filip II.:
§ viedol výbojnú (expanzívnu) politiku, získal prístup k moru
§ obsadil polostrov Chalkidiké

Zjednotenie Grécka

338 pred n.l. – bitka pri Chaironei – proti sebe Macedónia a ostatné grécke štáty; zvíťazila Macedónia, čím sa začal proces zjednocovania Grécka

Alexander Macedónsky

vyznamenal sa v bitke pri Chaironei, zjednotil grécke štáty viedol výboje smerom na východ s cieľom poraziť Perziu zomrel ako 33-ročný na maláriu

Alexandrova ríša

vytvoril najväčšiu ríšu vtedajšieho sveta zakladal nové mestá (asi 30 z nich nieslo jeho meno, najvýznamnejším egyptská Alexandria)

Helenistické štáty

po Alexandrovej smrti jednotlivé časti ríše spravovali jeho velitelia: § Egypt – Ptolemaiovci
§ Sýria – Seleukovci
§ Macedónia – Antigonos

· Egypt:
§ hlavné mesto – Alexandria
§ pred prístavom veľký maják na ostrove Faros – jeden zo siedmich divov sveta
§ knižnica

· Sýria:
§ nebola jednotná, žili tu rôzne národy na rôznom stupni vývoja

· Macedónia a Grécko:
§ mestské štáty naďalej bojovali proti sebe

· Malá Ázia – kráľovstvo Pergamon:
§ najprv mesto, neskôr kráľovstvo
§ vládcovia Attalovci – súperili s Egyptskou Alexandriou o kultúrne prvenstvo
§ knižnica (1000 zvitkov gréckych autorov)
§ na písanie používali pergamen (očistená koža z kôz a oviec), po čase stvrdol a nedal sa ohýbať, knihy sa už nepísali na zvitky, ale na ploché listy, ktoré sa spájali do kódexov

Zánik helenistických štátov

neustále bojovali 168 pred n.l. – Rimania si podmanili Macedóniu 146 pred n.l. – Rím si podmanil celé Grécko (tzv. provincia Achája) neskôr aj Pergamon (provincia Ázia), Sýriu a Egypt
Helenistická kultúra

gréčtina – rozšírila sa po celom východnom pobreží; jazyk diplomacie, literatúry, filozofie filozofia – hlavnou postavou obyvateľ veľkej ríše, jeho šťastie, spokojnosť, bohatstvo; hľadali sa formy a príčiny šťastného života, ľudia sa nemajú angažovať vo verejnom živote náboženstvo – vplyv orientálnych náboženstiev – nové božstvá umenie – zobrazovalo každodenný život mestá – pravidelný šachovnicový pôdorys, ulice sa pretínajú v pravom uhle, na námestiach paláce panovníkov, knižnice, divadlá,... vedy – knižnice; rozvoj filológie (náuka o jazyku), histórie, matematiky (Archimedes, Euklides)