Diktát na zámená (8. ročník)

Diktát na zámená (8. ročník)

Diktát na zámená č. 1

Najradšej zo všetkých sviatkov mám Vianoce. Vtedy sa v našom byte rozvonia každý kút. Najskôr začneme asi štyri týždne pred vianočnými sviatkami upratovať celý byt. S mojím bratom sme zohraná dvojica. Mama má rada takých pomocníkov. Všetci chceme privítať Vianoce v útulnom prostredí. Navštevujeme aj starých rodičov, ktorí bývajú v susednej dedine. Treba prichystať aj ich domček na slávnostné dni.

Potom nastáva čas pečenia a prípravy rôznych dobrôt. Dlho sa rozhodujeme, ktorý múčnik pripravíme na vianočný stôl. Nebudú chýbať mäkké medovníčky, o akých sa mi sníva už v lete. Potešíme nimi aj ďalších príbuzných. Rozdávame ich pred sviatkami zabalené vo vyzdobených škatuľkách. Každý má veľkú radosť. Vianoce sú však predovšetkým o pokoji v duši a vzájomnej blízkosti členov našej rodiny.

Diktát na zámená č. 2

s tvojimi bratmi, poslali ma naši k vašim, pod mojím oknom, ty neprídeš, my sme najlepší kamaráti, idem s ním, podaj mi to pero, s nimi som sa ešte nestretla, deti (ony) v našej škole, mojím cieľom je, fotka tvojich súrodencov, nožnice (ony) na stole, s ním nepočítaj, už som ti to hovoril, obyvatelia (oni) Nitry, my sme smelí vojaci, beseda o mojich knihách, s našimi psami, s vaším súhlasom, raz ti to poviem, s vašimi synmi, rozprával to našim deťom, k nim už viac nepôjdem, za naším starým otcom, z mojich príbehov, rodičia (oni) neprišli, cesta našich hrdinov, my prídeme

Diktát na zámená č. 3

Na školskom výlete sme sa s našimi spolužiakmi vybrali do historického mesta. Každý z nás dostal mapu, aby sme sa mohli ľahšie orientovať. Učiteľka nás upozornila, že máme držať krok s ňou, aby sa niekto nestratil. Niektorí si hneď začali fotiť všetky pamiatky, ktoré sa pred nimi objavili. Sprievodca nám rozprával príbehy o ľuďoch, ktorí kedysi žili v tomto meste. Zaujímalo to najmä Mirku, pretože podľa jej slov miluje dejiny.

Po prehliadke centra nás čakalo malé občerstvenie. Učiteľka nám ho pripravila sama a priniesla ho v svojej taške. Každý si mohol vziať to, čo mu chutilo najviac. Po obede sme pokračovali ďalej. Niektorí chlapci sa rozhodli prejsť kratšou cestou, no ja som išiel s tými, ktorí si chceli prezrieť aj park. Keď sme sa nakoniec všetci stretli pri autobuse, cítil som, že tento výlet zostane v našich spomienkach ešte dlho.

Diktát na zámená č. 4

Včera sme boli s naším futbalovým tímom na dôležitom zápase. Tréner nám veril a stále nás povzbudzoval, že to zvládneme. Pri rozcvičke som si všimol jedného hráča z druhého družstva. Ten na mňa stále pozeral, akoby čakal, kedy urobím chybu. No ja som sa ním nenechal vyviesť z miery. Chlapci zo nášho tímu si medzi sebou hovorili, že musíme zostať sústredení, ak chceme vyhrať.

Keď rozhodca odpískal začiatok, lopta sa ocitla pri nás. Snažili sme sa ju udržať čo najdlhšie. Po chvíli mi ju prihral môj spoluhráč, no súper ju okamžite získal späť. Počas celého zápasu sme bojovali jeden za druhého. Tréner nás po skončení pochválil, aj keď sme prehrali. Povedal, že on sám je na nás hrdý a že nabudúce im to určite vrátime.

Diktát na zámená č. 5

Počas prázdnin sme navštívili našich priateľov, ktorí bývajú pri jazere. Keď sme k nim prišli, srdečne nás privítali a pozvali do svojho domu. Ich pes sa hneď rozbehol k mne a veselým štekotom sa snažil upútať moju pozornosť. Hneď som mu pohladil hlavu, pretože som vedel, že od neho dostanem veľa lásky.

Po obede nás rodičia nechali ísť k jazeru. Bolo tam mnoho ľudí a niektorí z nich sa už kúpali. My sme sa najskôr prechádzali po brehu, no potom som presvedčil svoju sestru, aby išla so mnou do vody. Bolo to veľmi osviežujúce. Keď sme sa večer vracali späť, ich mama nám pribalila koláč pre zvyšok rodiny. Povedala, že jej veľmi záleží na tom, aby sme si od nich odniesli pekné spomienky.

Diktát na zámená č. 6

Keď som ráno prišiel do školy, hneď som si všimol, že spolužiaci stoja pri nástenke. Pozerali sa na oznam, ktorý tam učiteľka vyvesila ešte včera. Písalo sa v ňom, že nás čaká projekt, na ktorom budeme pracovať v skupinách. Niektorí si už vyberali, s kým budú spolupracovať. Ja som čakal na Petra, lebo s ním sa mi pracuje vždy najlepšie. Keď prišiel, hneď som mu navrhol, aby sme boli v jednom tíme.

Učiteľka nám potom rozdala papiere a vysvetlila, čo od nás očakáva. Každý tím mal vypracovať prezentáciu o mieste, ktoré je pre nich niečím výnimočné. My sme si vybrali les za dedinou, pretože tam trávime veľa času. Počas práce sme si rozdelili úlohy. On hľadal informácie a ja som pripravoval obrázky. Keď sme nakoniec prezentovali, učiteľka nás pochválila a povedala, že na nás môže byť hrdá.

Diktát na zámená č. 7

Včera sme sa stretli so starými rodičmi, ktorí nás pozvali na obed. Babka nám pripravila naše obľúbené jedlá a dedko nám ukazoval fotky z mladosti. Na jednej fotografii bol aj ich dom, ktorý si postavili pred mnohými rokmi. Keď som sa naň pozrel, spomenul som si, ako sme v ňom ako deti prežívali krásne chvíle.

Po obede nás vzali do záhrady. Tam nám ukázali nové stromčeky, o ktoré sa starajú. Povedali, že ich zasadili preto, aby ich raz mohli obdivovať ich vnúčatá. Dedko nám potom daroval malú krabičku. V nej boli predmety, ktoré zbieral celý život. Povedal nám, že teraz patria nám, lebo si ich chce uchovať niekto, kto ich bude vedieť oceniť. Odchádzali sme s pocitom, že si nás veľmi vážia.

Diktát na zámená č. 8

Na začiatku týždňa sme dostali úlohu pripraviť referát. Učiteľka nám vysvetlila, že nechce počuť len suché fakty. Povedala, že máme do práce vložiť aj svoje názory. Niektorým sa to zdalo ťažké, ale ja som sa tešil, pretože rád vyjadrujem svoje myšlienky. Spolužiaci si vyberali rôzne témy podľa toho, čo ich najviac zaujíma.

Ja som sa rozhodol pre tému o horách, pretože ich milujem. Po škole som poprosil otca, aby mi ukázal knihy, ktoré doma máme. Spoločne sme našli veľa dôležitých informácií. Keď som potom čítal svoj referát pred triedou, všetci si ma pozorne vypočuli. Učiteľka mi poďakovala a povedala, že moje slová boli úprimné a presvedčivé.

Diktát na zámená č. 9

Na školskom chodbách sme počuli rozhovor dvoch učiteľov. Hovorili o žiakoch, ktorí sa chystajú na súťaž z matematiky. Povedali, že tí najšikovnejší majú veľkú šancu uspieť. Keď som to počul, spomenul som si na Mateja, ktorý sa učeniu venoval každý deň. Vždy mi hovoril, že chce dokázať sebe aj ostatným, že na to má.

Po vyučovaní ma oslovil a poprosil, aby som mu pomohol s úlohami, ktoré mu robili problémy. Sadli sme si spolu do knižnice a riešili príklady, kým sme ich úplne nepochopili. Keď skončil, poďakoval mi a povedal, že bez mňa by to nezvládol. Ja som mu odpovedal, že on sám urobil najväčší kus práce. Držal som mu palce aj počas samotnej súťaže.

Diktát na zámená č. 10

Na stretnutí školského parlamentu sme rozhodovali o aktivitách na najbližší mesiac. Každý z nás mohol navrhnúť svoju myšlienku. Niektorí chceli usporiadať športový deň, iní navrhli čitateľskú výzvu. Ja som sa pridal k tým, ktorí túžili po dobrovoľníckej akcii. Myslíme si, že pomoc druhým má veľký význam.

Učiteľ, ktorý nás viedol, nás pochválil za to, že chceme urobiť niečo pre komunitu. Povedal, že si cení našu snahu. Keď sme odchádzali zo stretnutia, spolužiaci medzi sebou rozoberali plány. Každý z nich mal iný nápad, ale všetci sme sa zhodli, že spolu dokážeme veľa. Už teraz sa tešíme na to, čo spoločne vytvoríme.