Kontrola, kontrolná činnosť podniku

Kontrola, kontrolná činnosť podniku

Kontrola – je funkciou manažmentu, zameraná na hodnotenie javov a procesov, ktoré v riadenom objekte alebo jeho častiach už prebehli, prebiehajú alebo očakávame, že nastanú.

Výsledky kontroly využívajú manažéri v rozhodovaní v celom procese manažmentu.

Podstata kontroly spočíva v náročnom, kritickom a objektívnom hodnotení kontrolovaných javov.

Kontrola môže plniť túto funkciu za podmienok, keď:

• subjekt (ten, kto vykonáva kontrolu) má dostatok informácii na kontrolovanie javov
• sú známe objektívne kritériá na hodnotenie javov
• subjekt má schopnosť zisťovať príčiny odchýlok od požadovaných stavov a odovzdávať impulzy na dosiahnutie požadovaných stavov

Úlohy kontroly:

• zisťovať skutočný stav riadeného objektu
• porovnávať skutočný stav so štandardom (napr. plánom), zisťovať prípadné odchýlky skutočností od štandardu ako aj príčiny zmeny odchýlok
• vyvodzovať závery a predpokladať návrhy na zmeny výkonov alebo návrh na zmeny štandardov, ktoré už nevyhovujú realite

Vstupná kontrola – sa sústreďuje na kvalitu a dodržiavanie požadovaných parametrov vstupov, ktoré budú vchádzať do transformačných procesov

Priebežná kontrola – sa sústreďuje na hodnotenie priebehu a kvality transformačných procesov, ktorých úlohou je premeniť vstupy na požadované výstupy

Výstupná kontrola – sa sústreďuje na kontrolu kvality, kvantity a ďalších požadovaných parametrov výstupov, ktoré sú výsledkom celého riadeného procesu.

Kontrola z pohľadu času jej uskutočňovania:

1) následná kontrola - zameriava sa na jej dosahované konečné výsledky a uskutočňuje sa po realizácií plánovacích úloh

2) priebežná kontrola- zameriava sa na priebeh operácií pri realizácií plánovacích úloh.

3) preventívna kontrola- zameriava sa na kontrolu východísk, resp. kontrolu pripravenosti riadeného objektu na realizáciu plánovaných úloh.

Proces kontroly:

1) meranie skutočného výkonu - je to prvý krok kontroly 

2) porovnanie skutočného výkonu so štandardom - skutočný stav sa porovnáva so stanovenými kritériami

3) návrh nápravných opatrení a zmien - manažéri hľadajú účinné opatrenia na riešenie odchýlky skutočného stavu od stanoveného štandardu.

Nástroje kontroly:

1) osobné pozorovanie- je činnosť, pri ktorej manažér na základe monitorovania a osobných skúseností získava informácie o prebiehajúcich javoch a procesoch.

2) štatistické správy a účtovné výkazy - poskytujú informácie o minulosti a súčasnosti, ktoré sa týkajú, kontrolovaných procesov, v stručnej a prehľadnej forme.

3) finančno-ekonomické analýzy- hodnotia, aké výsledky sa dosiahli v jednotlivých oblastiach a ako sa využívali zdroje podniku

4) vnútorný audit - predstavuje pravidelné hodnotenie činnosti organizácie pracovníkmi útvaru vnútorného auditu

5) hodnotenia projektov a procesov - sústreďuje sa na podrobné hodnotenia realizácie projektov a priebehu vybraných procesov

Požiadavky na efektívnu kontrolu:

1) včasnosť - kontrola musí včas upozorniť na nežiaduce zmeny vo výkonnosti organizácie a poskytnúť tak manažérom informácie o potrebe uskutočnenia náprav a zmien.

2) objektívnosť - kontrola vyžaduje presné spoľahlivé a objektívne informácie o skutočnom stave a ich porovnávanie s vhodnými a objektívne vymedzenými štandardmi, ktoré sú odvedené od cieľov podniku

3) pružnosť - kontrola má pružne reagovať na zmeny prostredia a týmto zmenám prispôsobovať kritéria hodnotenia, uplatňovať primerané nástroje a predovšetkým formu a spôsob poskytovania informácií na rozhodovanie manažérov

4) účelnosť - kontrola má nielen odhaliť odchýlky, ale aj adresne stanoviť príčiny ich vzniku a navrhuje aj potrebné nápravné opatrenia na ich odstránenie.

5) hospodárnosť - kontrola má plniť všetky uvedené požiadavky ale súčasne sa musí uskutočňovať spôsobom, aby náklady na jej zabezpečenie neprevyšovali účinky, ktoré s realizáciou jej návrhov získavame