Oplatí sa študentom pracovať?

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 07.10.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 716 slov
Počet zobrazení: 1 486
Tlačení: 108
Uložení: 124

Oplatí sa študentom pracovať? 

Ste študentom a rozmýšľate či pracovať popri dennom štúdiu? V tomto videu sa pozrieme na to koľko na dania a odvodoch zaplatíte.

Samozrejme vysokoškolské štúdium na Slovensku má množstvo výhod, dostanete ISIC s ktorým máte zľavy od oblečenia cez kozmetiku, až po MHD či všakovaké pamiatky. Študujete na dennej forme štúdia zadarmo na celkom lacných intrákoch. Podobné výhody existujú aj v prípade daní a odvodov vtedy, keď sa rozhodnete popri štúdiu pracovať, čo mimochodom určite odporúčam.

Nie je študent ako študent

V prvom rade si musíme ujasniť pojem študent. V tomto videu budeme mať na mysli študentov, ktorí dovŕšili vek 18 rokov a ďalej pokračujú v štúdiu. Keďže v prípade mladistvých, čo sú študenti, ktorí už majú 15 rokov a skončenú povinnú školskú dochádzku, je zamestnávanie z právneho hľadiska trocha náročnejšie.

Ako študent máte v zásade skoro rovnaké možnosti ako absolvent. Zamestnávateľ vás môže zamestnať na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu o pracovnej činnosti. Okrem toho môže študentov zamestnať na dohodu o brigádnickej práci študenta.

Prvé dva typy zamestnávania sú v prípade študentov využívané len zriedka. A to jednoducho kvôli daniam a odvodom. Zamestnávateľ na odvodoch zaplatí celkovo 35,2% z ceny práce a vy ako študent 13,4%, a to ešte nespomíname preddavky na daň z príjmov vo výške 19%. Keby ste boli ako študent zamestnaný na trvalý pracovný pomer, tak z ceny práce 676 eur čo je 500 eur hrubej mzdy, vám ostane 420,62 eur. Okrem toho zamestnávateľ by vám musel poskytovať dovolenku alebo zabezpečiť stravu a ostatné benefity, ktoré sa štandardne pri trvalom pracovnom pomere poskytujú.

Podobné daňovo odvodové zaťaženie je aj pri dohode o pracovnej činnosti. Rozdielom je to, že práca môže byť vykonávaná najviac na 10 hodín týždenne a celkovo na 350 hodín ročne. Z ceny práce zaplatí zamestnávateľ a zamestnanec pri pravidelnom príjme rovnaké percento ako pri TPP. Pri nepravidelnom príjme zaplatí zamestnávateľ 32,8% a zamestnanec 11%. A to preto, že zamestnávateľ a zamestnanec neplatia 1,4 percenta nemocenské poistenie a 1% na poistenie v nezamestnanosti. Samozrejme aj tu musíme počítať s preddavkom na daň z príjmov vo výške 19%.

Dohoda o brigádnickej práci je najvýhodnejšia

Najvýhodnejšie pre študenta, a aj pre zamestnávateľa, vychádza dohoda o brigádnickej práci študentov. Študent môže pracovať na tento typ dohody do veku 26 rokov počas štúdia. A v priemere môže odpracovať najviac 20 hodín týždenne. Výhodou je, že si študent môže uplatniť odvodovú výnimku do 200 eur. V praxi to znamená, že platí len 7% v rámci dôchodkového poistenia zo sumy, ktorá prevyšuje 200 eur. To je výhodné aj pre zamestnávateľa, a to v prípade, že je odmena nižšia ako 200 eur. Vtedy platí v rámci odvodov len 1,05% (garančné poistenie, 0,25% a úrazové poistenie 0,8%) z odmeny. Zdravotné odvody sa v prípade dohody o brigádnickej práci neplatia, pretože ich platí za študentov štát. Nad sumu 200 eur zaplatí celkovo zamestnávateľ 22,8%. Pri hrubej mzde 500 eur vám ostane cca 457 eur a celková cena práce bude 570,50 eur.

Pri doktorandoch je situácia trošku špecifickejšia. Oni počas štúdia a vyučovania dostávajú peniaze, presnejšie štipendium. Toto štipendium je úplne očistené, to znamená, že neplatia z neho sociálne ani zdravotné odvody a ani daň. Tak ako aj pri ostatných študentoch, zdravotné poistenie platí štát. Nevýhodou je, že v prípade, keď chcú pracovať, tak kvôli veku môžu na dohodu o brigádnickej práci študenta pracovať len do veku 26 rokov. To znamená, že môžu pracovať len na dohodu či trvalý pracovný úväzok. Často to v tomto prípade platí aj pri ostatných benefitoch, kde je vekové obmedzenie do 26 rokov, čo je pre doktorandov nevýhoda.

Nemajú nárok na dávky zo sociálneho systému

Inou otázkou je podnikanie. Napríklad keby si študent bez ohľadu na to, či je študentom prvého, druhého či tretieho stupňa štúdia založí živnosť, tak funguje štandardne ako každý iný živnostník, avšak výnimkou je to, že si neplatí zdravotné odvody, pretože tie platí za študenta štát. To znamená, že minimálne odvody sa na študentov nevzťahujú. Prakticky budú platiť odvody až od tretieho roku podnikania, keďže v roku založenia živnosti a ani rok za ním minimálne odvody platiť nemusia. V treťom roku im budú vypočítané na základe daňového priznania spred dvoch rokov.

Rovnako pri štúdiu na vysokej škole bez ohľadu na stupeň štúdia nemá nárok študent na žiadne dávky zo sociálnej poisťovne. Jednoducho preto, že počas štúdia nie je sociálne poistený. V preklade to znamená, že študentky nedostanú žiadnu materskú, len rovno rodičovský príspevok. A rovnako všeobecne študenti nemajú nárok na nemocenské či dávku v nezamestnanosti. A okrem toho sa im obdobie štúdia neráta do dôchodku. Výnimkou je, keď študenti pracujú alebo si platia dobrovoľne poistenie.

Zdroj: Ekonomialudskourecou.sk
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Video: Oplatí sa študentom pracovať?



Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.038 s.
Zavrieť reklamu