Výrobná činnosť podniku

Výrobná činnosť podniku

Podstata a ciele výrobnej činnosti

Podniky môžeme členiť podľa kritéria podnikového výkonu na: a, ťažobné, b, výrobné c, podniky služieb.

VÝROBA je podniková činnosť, v ktorej sa transformujú výrobné vstupy na výrobné výstupy. Výroba má vecnú, organizačnú a hodnotovú stránku.

Pre výrobu je charakteristický: a, TRANSFORMAČNÝ PROCES

• zdôrazňuje vecnú stránku výroby. Vo výrobe sa menia výrobné vstupy na konkrétny výrobok.

b, KOMBINAČNÝ PROCES

• zdôrazňuje organizačnú stránku výroby. Výroba je kombináciou vstupov, tak aby sme dostali žiadané výstupy / výrobky /.

c, REPRODUKČNÝ PROCES

• vyzdvihuje hodnotovú stránku výroby, ktorú môžeme sledovať prostredníctvom obstarávania finančných zdrojov na činnosť podniku a ich

Výroba je cieľavedomá činnosť z čoho vyplýva určenie základných cieľov výroby:

l, KVANTITATÍVNY CIEĽ VÝROBY

• zhotovenie konkrétnych výrobkov v konkrétnom množstve 2, KVALITATÍVNY CIEĽ VÝROBY

a, produktivita

• označuje ako princíp S danými výrobnými vstupmi dosiahnuť maximum výrobných výstupov.

b, hospodárnosť

• označuje ako PRINCÍP MINIMA. Dané výrobné výstupy dosiahnuť s minimom spotreby výrobných

VÝSTUPY SK VSTUPY SK

PRODUKTIVITA = ------------- HOSPODÁRNOSŤ = --------------- VSTUPY SK VÝSTUPY SK

Členenie výroby

Výrobu môžme členiť z rôznych hľadísk: 1, podľa výrobného programu

a, základná výroba - zameriava sa na výrobky, ktoré predstavujú hlavný výrobný program podniku

b, doplnková výroba - prokukuje výrobky, ktoré nie sú hlavným výrobným

progamom podniku ale súvisia s jeho špecializáciou. Má zabezpečiť lepšie využitie výrobných kapacít, komplexné využitie surovín

c, pridružená výroba - produkuje výrobky, ktoré nepatria do príslušného

výrobného odboru. Nevýrabajú sa na výrobnom zariadení, ktoré slúži hlavnej výrobe ani suroviny ktorá sa používa v hlavnej alebo doplnkovej výrobe, vôbec nesúvisí so špecializáciou podniku.

2, podľa vzťahu k výrobku

a, hlavná výroba - vykonávajú sa operácie na zhotovovaní základného výrobku. Dáva základný charakter výrobnému procesu.

b, pomocná výroba - predstavuje produkciu výrobkov nevyhnutne

potrebných na zabezpečenie chodu hlavného výrobného procesu, ktoré však nevchádzajú do základného výrobku a iba málo kedy opúšťajú podnik

c, vedľajšia výroba - zabezpečuje sa produkcia rôznych druhov energií

potrebných v hlavnej a pomocnej výrobe podľa priebehu výrobných procesov.

3, podľa priebehu výrobných procesov

a, spojitá - prebieha bez časového prerušenia

b, nespojitá - je charakteristická časovými prestávkami vo výrobe. 4, podľa fáz

a, predhotovujúca fáza výroby

• určitým spôsobom sa pripravuje východiskový materiál pre konkrétnu zhotovujúcu fázu.

- 2 -

b, zhotovujúca fáza výroby

• z uraveného materiálu sa vyrába konkrétna säčiastka alebo iná časť

výrobku.

c, dohotovujúca fáza - výsledkom je konečná podoba výrobku 5, členenie podľa hromadnosti

a, hromadná výroba

• za podniky s hromadnou výrobou sa pokladajú tie, v ktorých prevláda výroba jedného alebo malého počtu druhov výrobkov vyrábaných vo veľkom množstve.

b, sériová výroba

• charakteristickým znakom sériovej výroby je, že po určitom čase sa na pracovisku striedajú jednotlivé druhy produkcie / výrobky sa zhotovujú v sériách /. Podľa toho, v akých množstvách sa jednotlivé druhy výrobkov produkujú a ako často sa striedajú rozoznávame:

veľkosériová, stredosériovú a máloseriovú výrobu c, kusová výroba

• vyznačuje sa neopakovateľnosťou jednotlivých druhov výrobkov. Na výrobných pracoviskách sa zhotovuje z každého druhu výrobku iba jeden kus.

6, podľa stupňa zložitosti

a, jednoduchá výroba - vyrábajú sa jednoduché výrobky z jedného kusa

materiálu napr. tehly

b, zložitá výroba - vyrábajú sa zložiré výrobky z mnohých častí - auto 7, podľa úrovne použitej výrobnej techniky

a, ručná výroba b, strojová výroba

c, aparatúrna výroba d, automatizovaná výroba

Zákonitosti organizácie výroby

1, PROPORCIONÁLNOSŤ

• znamená kvantitatívnu vyváženosť zložiek výrobného procesu 2, PARALELNOSŤ
• zdôrazňuje potrebu súbežného vykonávania výrobných operácií, kde je to možné.

3, RYTMICKOSŤ

• zdôrazňuje potrebu ustálenosti časového intervalu výroby. Znamená rovnomerný a pravidelný priebeh výrobného

4, NEPRETRŽITOSŤ

• znamená úsilie o časové odďaľovanie potreby prerušenia výroby. Znamená taký priebeh, kde sa výroba nezastavuje, nepreruší

Výrobné faktory

Výrobné faktory predstavujú vstupy do výrobného procesu. Výrobné faktory delíme na :

1, dispozitíne - riadiaca činnosť, ľudský pracovný výkon, plánovanie,

rozhodovanie, organizovanie, kontrola 2, elementárne výrobné faktory tvoria:

• ľudský pracovný výkon pri výrobnej a obslužnej činnosti,

investičné prostriedky / IM / a obratové prostriedky / obežný majetok/

ĽUDSKÁ PRÁCA

• vstupuje do výroby ako výrobný faktor, prejavuje sa v dvoch podobách: a, ako dispozitívny výrobný faktor, b, ako elementárny výr. faktor

Úlohou dispozitívnych výrobných faktorov je zabezpečiť organizačnú

stránku výroby.

Podstatu dispozitívnych výrobných faktorov treba chápať takto:

PLÁNOVANIE - určuje ciele činnosti, cesty a prostriedky ako ich dosiahnuť

ORGANIZOVANIE - predstavuje činnosť, ktorou sa organizujú vzťahy medzi elementárnymi výrobnými faktormi tak, aby sa dosiahli ciele výroby určené plánovaním

ROZHODOVANIE - je tou zložkou riadenia, ktorá súvisí s voľbou riešenia

z viacerých alternatív

KONTROLA - kontrolou skúmame, ako sa splnili ciele určené plánovaním, zároveň sa zisťujú príčiny prípadných odchýlok. Príčiny

môžu byť v nereálnosti cieľov, v chybnej organizácii alebo v chybách pri rozhodovaní.

- 3 -

RIADENIE - je nepretržitým procesom prelínania všetkých jeho zložiek: plánovania, organizovania, rozhodovania, kontroly.

elementárne výr.faktory: INVESTIČNÉ PROSTRIEDKY PODNIKU /IM/tvoria:

• hmotné investičné prostriedky / hmotný investičný majetok/
• nehmotné investičné prostriedky / cenné papiere, patenty, licencie /

OBRATOVÉ PROSTRIEDKY PODNIKU: - obežný majetok tvoria:

• hmotné obratové prostriedky / materiál, nedokončené, hotové výrobky/
• nehmotné obratové prostriedky / cenné papiere, peňažná hotovosť /

Výrobný program a plán výroby

Výrobný program je súhrn výrobkov vyjadrený v sortimente a kvalite, na ktorý sa zameriava výrobná činnosť. Je to program podniku, ktorý vychádza z analýzy trhu a určuje jeho výrobné zameranie - VÝROBNÝ PROFIL.

Konkretizáciou výrobného programu v objeme a čase je plán výroba.

Výrobný program súvisí predovšetkým s tvorbou sortimentu výroby :

1, úzky sortiment

• výrobný program podniku obsahuje len niekoľko druhov výrobkov. Zužovanie sortimentu súvisí so špecializáciou výroby.

2, široký sortiment

• výrobný program zahŕňa veľký počet rôznych druhov výrobkov. Rozširovanie sortimentu sa obyčajne spája s diverzifikáciou výrobkov

/ podnik zaraďuje do svojho pôvodného sortimentu nové výrobky aby nestratil zákazníkov /.

3, hlboký sortiment

• hovorí o tom, v koľkých variantoch sa jednotlivé druhy výrobkov vyrábajú. Prehlbovanie sortimentu súvisí s variáciou výrobkov.

4, plochý sortiment

• vo výrobnom programe je z jednotlivých druhov výrobkov len jeden variant.

S plánom výroby sa spája predovšetkým objem výroby, ktorý možno vyjadriť rôzne:

1, naturálne jednotky - používajú sa najmä pri úzkom sortimente

2, peňažné jednotky - hovoríme o hodnotovom vyjadrení, používajú sa pri

širokom sortimente

3, jednotky pracnosti

• ide o vyjadrenie objemu výroby v jednotkách práce najčastejšie v normohodinách. Používa sa menej ako peňažné a naturálne

Výrobná kapacita a jej využitie

Výrobná kapacita podniku je maximálna výrobná schopnosť za dané obdobie. Výrobnú kapacitu označujeme aj pojmom potenciálny výkon alebo výrobný potenciál. Výrobnú kapacitu určuje:

• technické zariadenie, pracovná sila, budovy a

Niekedy určuje potenciálny výkon aj výrobná plocha. Každý podnik pracuje s určitou kapacitnou rezervou. Zámerne nevyužíva maximálny potenciálny výkon, aby mal priestor na pružné reagovanie na zmenu podmienok na trhu.

VÝROBNÁ KAPACITA SA URČUJE AKO: 1, VÝSTUPNÁ VELIČINA

• výrobná kapacita automobilky je 500 000 áut ročne to znamená, že sa určuje potenciálny objem výroby.

2, VSTUPNÁ VELIČINA

• je to potenciálna schopnosť spracovaať určité množstvo vstupnej suroviny. napr. výrobná kapacita rafinérie je daná schopnosťou spracovať ročne 5 mil. ton

Výrobná kapacita závisí:

l, od využiteľného časového fondu 2, od kapacitnej normy

- 4 -

Pri výpočte využiteľného časového fondu /VČF/ sa vychádza z kalendárneho fondu času. Odrátaním dní pracovného pokoja / soboty, nedele, štátom uznané sviatky / celozávodnej dovolenky dosiahneme nominálny časový fond /NČF/. Jeho znížením o čas potrebný na opravy a prestroje sa vypočíta využiteľný časový fond.

Kapacitná norma sa môže vyjadriť ako kapacitná norma času a kapacitná norma množstva. Na základe údajov o využiteľnom časovom fonde a kapacitnej normy sa výrobná kapacita určitého zariadenia vypočíta:

1, ako podiel využiteľného časového fondu a kapacitnej normy času

VK = VČF : KNČ

2, ako súčin využiteľného časového fondu a kapacitnej normy množstva

VK = VČF . KNM

Využitie výrobnej kapacity VVK zisžujeme porovnaním skutočnej výroby s výrobnou kapacitou a udáva sa v percentách.

SKUTOČNÁ VÝROBA

VVK = ---------------------- . 100 = %

VK

Výrobok, úplný výrobok

Výrobok je výstupom výrobného procesu. Môže mať charakter:

a, finálnych výrobkov - tie sa už ďalej nespracúvajú, ale sú schopné uspokojovať nejakú konečnú potrebu napr. osobný automobil

b, polovýrobku - sú výrobkami len z hľadiska daného výrobného podniku a

prechádzajú na spracovanie do iného podniku, kde plnia funkciu materiálového vstupu.

Každý výrobok má určité základné znaky, ktorými uspokojuje konkrétne

potreby / rozmer, objem, farba, kvalita /. Ak parametre výrobku nezodpovedajú stanoveným požiadavkám tak hovoríme o NEPODARKU.

Ak je výrobok predmetom kúpy a predaja, stáva sa na trhu tovarom.