Cestovný ruch

CESTOVNÝ RUCH

• podstata cestovného ruchu,
• druhy a formy cestovného ruchu,
• subjekt a objekt cestovného ruchu,
• ponuka cestovného ruchu a dopyt po cestovnom ruchu,
• činnosť cestovných kancelárií

Charakteristika a história cestovného ruchu

Cestovný ruch má interdisciplinárny charakter. Je predmetom skúmania rôznych vedných disciplín – ekonómie, geografie, sociológie, psychológie, pedagogiky a pod. Výsledky jednej vednej disciplíny využívajú aj iné vedné disciplíny a tak obohacujú svoje poznanie. Každá vedná disciplína svojím spôsobom definuje cestovný ruch a presnejšie vymedzuje predmet svojho skúmania.

Vo vedeckej literatúre existuje vyše 200 rozličných definícií cestovného ruchu.

Podľa prof. Clauda Kaspara (Základy cestovného ruchu, 1995) je cestovný ruch „súhrn vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z cestovania alebo pobytu osôb, pričom miesto pobytu nie je hlavným ani trvalým miestom bývania a zamestnania“.

Ďalšie definície sú:

Cestovný ruch – súbor činností zameraných na uspokojovanie potrieb súvisiacich s cestovaním a pobytom osôb mimo miesta trvalého bydliska zvyčajne vo voľnom čase s cieľom odpočinúť si, poznávať, sledujúc zdravie, rozptýlenie a zábavu, kultúrne a športové vyžitie, služobné cesty a získavanie komplexného zážitku.

Cestovný ruch – predstavuje ľudské aktivity, ktoré vytvárajú spojenie medzi ľuďmi bez geografických hraníc štátov. Zahrňuje dočasné premiestnenie ľudí do iného regiónu, krajiny alebo na iný kontinent s cieľom uspokojiť ich rozličné potreby.

História cestovania a cestovného ruchu

Už v dávnej minulosti ľudia cestovali z rozličných dôvodov: existenčných, obchodných, zdravotných, kultúrnych, športových, ale aj za zábavou, rozptýlením, oddychom a pod.

Cestovanie bolo spočiatku neorganizované a až postupne nadobúdalo organizovaný charakter súvisiaci s existenciou a činnosťou prvých organizátorovciest vrátane sprievodcov.

Najstarší cestovatelia boli Gréci, Egypťania a Rimania. Prvé historicky dokázané opisy ciest pochádzajú od gréckeho dejepisca Herodota (480-425 p.n.l.), ktorý opisuje krajiny v oblasti Stredozemného mora (Grécko, Egypt, Malú Áziu), ich mestá, pamätihodnosti, kultúrne pamiatky, morálku, spôsob, života, ubytovacie zariadenia a pod.

Z čias panovania rímskeho cisára Diokleciána (280-305) sa zachoval informátor Itinerárium so súpisom vtedajších suchozemských a vodných ciest vrátane uvedenia predpokladaných cestovných výdavkov.

V stredoveku patrilo cestovanie k bontónu najvyšších vrstiev európskej šľachty, synov bohatých mešťanov a kupcov, ktorí sa vydávali na cesty s cieľom pripraviť sa na budúce povolanie v diplomatickej službe alebo v službe na kráľovskom dvore.

Rozvoj priemyslu a dopravy v 19.storočí, najmä v jeho druhej polovici, mal veľký vplyv aj na rozvoj cestovného ruchu. Cestovanie získalo charakter spoločenskej činnosti so všetkými znakmi podnikania.

Začiatky novodobého cestovného ruchu môžeme nájsť v roku 1841, v ktorom sa uskutočnil prvý hromadný výlet 570 účastníkov vlakom z Leicesteru do Loughbourgh pri príležitosti otvorenia železničnej trate z Derby do Ragby v Anglicku. Zorganizoval ho Thomas Cook (1808-1892), ktorý sa považuje za zakladateľa prvej modernej cestovnej kancelárie. Nemecký vydavateľ a kníhkupec Karl Baedeker (1801-1895) má výraznú zásluhu na vydávaní knižných sprievodcov so všetkými potrebnými informáciami (mapami, trasami, údajmi o kultúrnych a historických pamätihodnostiach, obyvateľstve, ubytovacích zariadeniach, doprave, cenách a pod.). Prvého sprievodcu vydal v r. 1827.

Pojmom bedeker sa aj v súčasnosti často označuje cestovná príručka – cestovný (knižný) sprievodca.

V 50-tych až 70-tych rokoch 19.storočia tvorili väčšinu zahraničných turistov cestujúcich po Európe Angličania. Vďaka lodnej doprave začali však Európu navštevovať čoraz viac Američanov. Rozvoju cestovného ruchu napomáhal aj vznik ďalších cestovných kancelárií, turistických klubov a asociácií.

Na prelome 19. a 20. storočia došlo k ďalšiemu rozvoju dopravy. Okrem železníc sa stali módnymi plavby luxusnými parníkmi poskytujúcimi zábavu a pohodlie. Napriek tomu práve železnice, ktoré boli lacnejšie, rýchlejšie a poskytovali istý komfort cestovania, prispeli k tomu, že sa cestovný ruch stal javom, zasahujúcim široké vrstvy obyvateľstva. Neskorší nástup leteckej dopravy zase zvýšil mobilitu obyvateľstva.

V 20. storočí dosiahol cestovný ruch vysoký stupeň rozvoja, stal sa súčasťou spotreby a životného štýlu obyvateľov najmä ekonomicky vyspelých štátov. V súčasnosti tvorí cestovný ruch ucelený systém, ktorý budeme ďalej skúmať ako ekonomický, sociálny a ekologický jav.

Druhy a formy cestovného ruchu

Cestovný ruch môžeme deliť z viacerých hľadísk. Ak sa za kritérium jeho delenia berie motivácia jeho účastníkov, t.j. cieľ, účel, pre ktorý cestujú a prechodne zotrvávajú na cudzom mieste, hovoríme o druhoch cestovného ruchu (Gúčik, M.: Cestovný ruch pre hotelové a obchodné akadémie, 2001).Druhy cestovného ruchu však v praxi nevystupujú v čistej podobe, ale sa vzájomne dopĺňajú, pričom jeden druh je zvyčajne dominantný. Napríklad kúpeľný cestovný ruch sa najčastejšie kombinuje s kultúrnym a zdravotným cestovným ruchom, rekreačný so športovým, zdravotným a kultúrnym cestovným ruchom, kongresový s kultúrnym cestovným ruchom a pod.

Druhy cestovného ruchu

- členenie na základe motivácie účastníka

1.Rekreačný CR

Pasívny, ale aj aktívny odpočinok vo vhodnom prírodnom prostredí(prechádzky, športová činnosť, poznávanie prírody a pamiatok).Má podobu individuálnej alebo rodinnej rekreácie, organizovanej účastníkmi vo vlastných zariadeniach(chata, chalupa)alebo hromadnou formou v rôznych rekreačných zariadeniach.

1. Športový a dobrodružný CR

Pobyt vo vhodnom prírodnom prostredí spojený s vykonávaním rozličných športových činností(napr. Turistika – paragliding, snowboarding, rafting a pod.).

1. Kultúrny CR

Zahŕňa vzdelávanie, poznávanie, učenie – návšteva múzeí, galérií, kultúrnych pamiatok, archeologických nálezísk, hudobných, divadelných a filmových festivalov, výstav a náboženských podujatí.

4.Kúpeľný a zdravotný CR

Zdravotno-preventívne a liečebné činnosti pod odborným dohľadom v kúpeľných miestach, ale aj v rekreačných strediskách.

5.Obchodný(kongresový)CR

Ide o súhrnný názov pre obchodné rokovania, kongresy, veľtrhy a výstavy. Na rozdiel od ostatných druhov cestovného ruchu sa uskutočňuje v pracovnom čase.

Ak sa za kritérium delenia cestovného ruchu vezmú rôzne príčiny, ktoré ho ovplyvňujú, a dôsledky, ktoré prináša, hovoríme o formách cestovného ruchu (Gúčik, M.: Cestovný ruch pre hotelové a obchodné akadémie,2001).Formy umožňujú bližšie určiť podstatu cestovného ruchu z hľadiska potrieb a očakávaní účastníkov. Formy aj druhy cestovného ruchu sa neustále vyvíjajú, vznikajú nové a závisia najmä od dopytu jeho účastníkov.

Formy cestovného ruchu

-členenie na základe faktorov, ktoré ho ovplyvňujú:

1. Podľa pôvodu účastníkov(z geografického hľadiska)-domáci, zahraničný, regionálny, medzinárodný.

2. Podľa počtu účastníkov- individuálny, kolektívny (klubový),masový, rodinný

3. Podľa veku účastníkov- mládežnícky, seniorský.

4. Podľa dĺžky pobytu (účasti)-výletný, krátkodobý víkendový.

5. Podľa ročných období- sezónny (letný, zimný),mimosezónny, celoročný.

6. Podľa spôsobu organizovania- individuálna cesta, organizovaný zájazd.

7. Podľa prevažujúcich miest pobytu- mestský, prímestský, vidiecky, horský ,prímorský.

8. Podľa vplyvu na platobnú bilanciu štátu:

- aktívny CR- príchod zahraničných účastníkov do krajiny znamená prílev peňazí do tejto krajiny;

- pasívny CR- vycestovanie občanov do zahraničia znamená odlev peňazí z krajiny, z ktorej občania pochádzajú.

Subjekt a objekt cestovného ruchu

Do procesu cestovného ruchu, ako neustále sa rozvíjajúceho a otvoreného systému, vstupujú:

1.Účastníci cestovného ruchu (návštevníci, turisti, výletníci, hostia a pod.) Predstavujú dopyt po službách cestovného ruchu. Označujeme ich spoločným pojmom subjekt cestovného ruchu. Z ekonomického hľadiska je subjektom CR každý, kto uspokojuje svoje potreby počas cestovania a pobytu mimo miesta trvalého bydliska tým, že spotrebúva statky cestovného ruchu(tovary a služby).

2.Podniky, inštitúcie cestovného ruchu, cieľové miesto atď.

Pripravujú, ponúkajú a realizujú produkt cestovného ruchu a sú nositeľmi ponuky. Označujeme ich spoločným pojmom objekt cestovného ruchu.

Účastníci cestovného ruchu cestujú na miesto svojho prechodného pobytu cieľové miesto, kde im ponúkajú služby podniky a inštitúcie cestovného ruchu.

Cieľové miesto (stredisko CR) – určitý územný celok, ktorý má vytvorené vhodné prírodné, kultúrne a materiálne podmienky pre rozvoj cestovného ruchu.

Na cestovný ruch ako systém vplýva okolie- vonkajšie prostredie, ktoré tvorí:

1. Ekonomické prostredie

Je charakterizované takými prvkami, ako je ekonomický rast krajiny(HDP),výška nezamestnanosti, miera inflácie, stabilita meny, úroková miera a pod.

2. Sociálne prostredie

Pracovné podmienky občanov- pracovná doba, nárok na zákonnú platenú dovolenku, sociálne zabezpečenie pre nezamestnaných občanov, dôchodcov, rodiny s viacerými deťmi a pod.

3. Technicko-technologické prostredie

Dopravné podmienky(autostrády, diaľnice, letiská),rozvoj informačných technológií(elektronické rezervovanie služieb, internet a jeho využitie v CR),rozvoj nových technológií, ktoré umožňujú zníženie počtu pracovníkov, šetrenie energií a pod.

4. Politické prostredie

Cestovný ruch je závislý od politiky štátu a od spoločenského prostredia. Štát vytvára podmienky pre rozvoj CR- štátne orgány, právne normy, stratégie jeho rozvoja. Bezpečnosť a mier na svete je najdôležitejšia politická podmienka.

5. Ekologické prostredie

Cestovný ruch závisí od atraktívnosti prirodzeného prostredia a narušenie krajiny vedie k narušeniu CR.V súčasnosti sa zdôrazňuje tzv. „stratégia trvalo udržateľného rozvoja“, ktorej cieľom je udržať kvalitu života na Zemi, vyhnúť sa trvalému ohrozovaniu životného prostredia a zachovať nepretržité využívanie prírodných zdrojov. Vplyv CR na životné prostredie sa môže znížiť, ak z neho odstránime masovosť(ekologický cestovný ruch).

Trh cestovného ruchu a jeho osobitosti

Trh predstavuje ekonomické prostredie, kde sa konfrontuje ponuka s dopytom, zohľadňujú sa potreby zákazníkov a tiež sa konfrontuje cena s kúpnou silou. Cieľom existencie trhu CR je na jednej strane uspokojovanie potrieb a želaní a na druhej strane dosahovanie prosperity producentov služieb.

Špecifiká trhu CR:

• Realizujú sa tu predovšetkým služby a sekundárne aj tovary.
• Hlavnú časť tovarov a služieb ponúkajú špecializovaní producenti a realizujú sa výlučne na trhu CR a časť tovarov a služieb sa realizuje na tovarovom trhu a tento uspokojuje potreby aj iných účastníkov.
• Trh CR je ovplyvňovaný mnohými mimoekonomickými faktormi – prírodné a antropogénne podmienky pre rozvoj CR, technická vybavenosť územia.
• Vytváranie podmienok pre fungovanie trhu CR je vysoko finančne náročné a je to dlhodobý proces.
• Dochádza tu k prepojeniu národných ekonomík, t.z., že dochádza k medzinárodnej spolupráci.
• Osobitosti vyplývajú aj z osobitostí ponuky a dopytu.

Ponuka a dopyt v cestovnom ruchu

V trhovom hospodárstve riadia trh ponuka a dopyt.

Ponuka v cestovnom ruchu závisí od potrieb účastníka cestovného ruchu. Keďže potreby účastníkov sú rôznorodé, rôznorodá musí byť aj ponuka. Môžeme ju rozdeliť na dve skupiny.

1.Primárna ponuka cestovného ruchu

Je to potenciál daný prírodnými podmienkami alebo vytvorený človekom. Primárna ponuka nie je rovnomerne rozmiestnená v krajine a má rozličný stupeň atraktívnosti z hľadiska CR. Môže mať miestny, celoštátny, alebo až medzinárodný význam. Patria sem najmä:

• prírodné podmienky (geografická poloha, klíma, flóra, fauna, jaskyne, minerálne pramene, vodné toky atď.),
• kultúrno-historické podmienky (architektonické pamiatky, umelecko-výtvarné diela, hmotný a duchovný folklór, archeologické náleziská a zbierky, rodiská a pôsobiská významných osobností, kultúrno-osvetové zariadenia),
• organizované podujatia, ktoré majú kultúrny, športový, politicko-spoločenský a obchodný charakter (hudobné festivaly, jarmoky a pod.).

2.Sekundárna ponuka cestovného ruchu

Vytvára podmienky na využívanie primárnej ponuky a prispôsobuje sa jej. Je prostriedkom na dosiahnutie cieľa cestovania. Zaraďujeme do nej najmä:

• ubytovacie, stravovacie a zábavné zariadenia;
• sprostredkovateľské zariadenia (cestovné kancelárske, cestovné agentúry, združenia cestovného ruchu);
• všeobecnú infraštruktúru (napr. dopravu, zdravotnícke služby, políciu a záchrannú službu), miestnu infraštruktúru (obchody, opravovne, holičstvo, kaderníctvo, zásobovanie energiou a vodou, odstraňovanie odpadu a pod.)
• infraštruktúru cestovného ruchu (dopravné zariadenia pre cestovný ruch: lyžiarske vleky, pozemné lanovky, visuté lanovky, turistické chodníky a cesty; kúpaliská, zjazdovky, kongresové a rokovacie strediská, sprievodcovské a informačné služby a mnohé ďalšie).

Účastník cestovného ruchu pri uspokojovaní svojich potrieb využíva nielen jednu službu, ale celý balík služieb ( ubytovanie, stravovanie, doplnkové služby atď.).

Dopyt v cestovnom ruchu predstavuje subjekt- účastník cestovného ruchu, ktorý túži uspokojiť svoje potreby súvisiace s cestovaním a pobytom mimo miesta trvalého bydliska.

Je potrebné rozlišovať pojmy potreba a dopyt.

Potreba je pocit nedostatku, niečo, čo sa nám žiada uspokojiť. Potreby rozlišujeme životne nevyhnutné, ktoré treba uspokojovať každý deň, napr. potreby výživy, bývania, odievania, hygieny, a menej nevyhnutné, napr. kultúrne potreby a potreby uspokojované v cestovnom ruchu.

Dopyt vzniká, keď účastník cestovného ruchu prejaví záujem o produkt cestovného ruchu ako kupujúci. Na dopyt po cestovnom ruchu vplýva množstvo činiteľov – potreby, motívy účastníka, jeho ekonomická situácia (príjmy, dostatok voľného času, ceny produktov, kvalita životného prostredia atď.

Služby cestovných kancelárii

Cestovné kancelárie sú podniky cestovného ruchu, ktorých činnosť do veľkej miery ovplyvňuje rozvoj CR a pomáha uspokojiť potreby najmä účastníkov organizovaného CR. Podmienky podnikania cestovných kancelárii na Slovensku upravuje Zákon č. 281/2001Z.z o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr v znení zmien a doplnkov(Zákon č. 186/2006Z.z.).

Podľa tohto zákona je kancelária „podnikateľ ktorý na základe živnostenského oprávnenia organizuje, ponúka a predáva zájazdy, a uzatvára zmluvu o obstaraní zájazdu“

Hlavnou činnosťou cestovnej kancelárie je:

1. Sprostredkovanie služieb a iných zariadení – Dopravných, ubytovacích, stravovacích; kultúrnych, športových a iných podujatí;
2. Poskytovanie vlastných služieb – organizovanie zájazdov a pobytov, ich predaj inej cestovnej kancelárií alebo agentúre, informačné a poradenské služby, sprievodcovské služby a animácia, organizovanie výletov, kongresových podujatí, poľovníckej turistiky a pod.;
3. Predaj vecí súvisiacich s cestovným ruchom – najmä vstupeniek, turistických máp, turistickej literatúry, cestovných poriadkov, suvenírov a prospektov.

Cestovné kancelárie môžeme klasifikovať z rôznych hľadísk. Najčastejšie však podľa predmetu činnosti, jej rozsahu a štruktúry, formy vlastníctva, veľkosti, prípadne podľa ďalších kritérií.

Z hľadiska predmetu činnosti ide o:

1. organizátorov cestovného ruchu – touroperátorov (Tour Operatory, Reiseveranstaler), ktorí kontrahujú (nakupujú, zabezpečujú) služby CR od jednotlivých dodávateľov, navzájom ich kombinujú, tvoria balíky služieb, publikujú ich v katalógoch a predávajú buď vo vlastnej predajnej sieti, alebo prostredníctvom siete sprostredkovateľov;
2. sprostredkovateľov cestovného ruchu – cestovné agentúry (Retailers, Travel Agents, Travel Agency, Reisevermittler), ktoré sa okrem predaja produktu touroperátora obyčajne špecializujú aj na sprostredkovanie jednotlivých druhov služieb (napr. Dopravných ubytovacích).

Z hľadiska obsahu svojej činnosti a svojho hlavného zamerania sa môžu cestovné kancelárie ďalej špecializovať napr. na domáci alebo na zahraničný CR. V zahraničnom CR na aktívny – predaj domácich pobytov zahraničným klientom – alebo pasívny – predaj pobytov v zahraničí domácim občanom; na mládežnícky CR a pod.

Cestovné kancelárie často uzatvárajú zmluvy s cestovnými agentúrami, ktoré pôsobia ako predajcovia jednotlivých služieb cestovného ruchu (zájazdy, ubytovanie, letenky a pod.)

Cestovné agentúry zájazdy neorganizujú. Organizujú ich len cestovné kancelárie (touroperátori).Ak klient uzavrie zmluvu s cestovnou agentúrou o zájazde, je v nej vždy uvedené, ktorá cestovná kancelária zájazd organizuje.

Dôležitou povinnosťou cestovnej kancelárie z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa (klienta) je, aby bola poistená proti úpadku. Predmetom poistenia je suma zaplatená za zájazd. Týmto poistením vzniká zákazníkovi cestovnej kancelárie právo na poistné plnenie (úhradu nákladov od poisťovne) v prípadoch, keď cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku neposkytne zákazníkovi rozsah služieb, ktoré si zaplatil (napr. nedopraví ho zo zahraničia domov, nevráti mu zaplatený preddavok, ak sa zájazd neuskutočnil).