Bankovníctvo

Bankovníctvo

Úloha bánk v trhovej ekonomike, banková sústava

Banková sústava– tvoria ju banky pôsobiace v hospodárstve, štruktúra bankovej sústavy závisí od vyspelosti ekonomiky a môže byť:

1. jednostupňová- centrálna banka vykonáva všetky bankové funkcie

• ak existujú aj iné banky sú špecializované a úplne závislé od rozhodnutia centrálnej banky

1. viacstupňová- počet stupňov závisí od úrovne ekonomiky, najčastejšie je dvojstupňová
   • prvý stupeň tvorí centrálna banka a druhý stupeň sú ostatné obchodné, komerčné banky

V Slovenskej republike je dvojstupňová banková sústava. Tvoria ju:

•  NBS- centrálna banka
•  Obchodné banky– ich činnosti majú obchodno-podnikateľský charakter

Národná banka Slovenska

• nezávislá centrálna banka
• tvorí vrchol bankovej sústavy
• upravuje ju Zákon o Národnej banke Slovenska
• jej postavenie sa zmenilo vstupom Slovenska do EÚ (27 štátov)
• stala sa súčasťou:
  • Európskeho systému centrálnych bánk– ECB + centrálne banky všetkých členov EÚ
  • Eurosystému– ECB + centrálne banky tých štátov, ktoré platia eurom
• Cieľom je udržať menovú stabilitu

Charakteristika NBS

• právnická osoba, so sídlom v Bratislave, nezapisuje sa do Obchodného registra
• v majetkovoprávnych vzťahoch pri nakladaní s vlastným majetkom má postavenie podnikateľa
• najvyšším riadiacim orgánom je Banková rada NBS, na čele je guvernér (Jozef Makuch), ktorý zastupuje NBS navonok
• banková rada má 5 členov (guvernér, 2 viceguvernéri, ostatný členovia)
• svoje úlohy zabezpečuje nezávisle od pokynov iných orgánov
• hlavný cieľ NBS je udržiavanie cenovej stability, čo je tiež hlavným cieľom Eurosystému

Činnosti NBS

• podieľa sa na spoločnej menovej politike– ktorú určuje ECB pre Eurozónu
• vydáva eurobanovky a euromince (emisná úloha)- podľa predpisov platných v eurozóne pre vydávanie eurobankoviek a euromincí
• udržiava devízové rezervy, disponuje s nimi a uskutočňuje devízové operácie– podľa predpisov platných pre Eurosystém
• vykonáva dohľad nad finančným trhom– vydáva a odoberá povolenia na činnosť, dohliada na ich činnosť, ukladá sankcie a vydáva predpisy
• zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných inštitúciách – Medzinárodný menový fond, Svetová banka
• poskytuje vybrané služby verejnosti– napr. posúdenie pravosti bankoviek, výmena slovenských korún za eurá
• je bankou štátu– vykonáva niektoré finančné operácie pre vládu, centrálne ministerstvá orgány samosprávy
  • plní aj poradenskú funkciu voči vláde v oblasti menovej politiky
    • je bankou bánk– vydáva povolenie na vykonávanie bankových činností, vykonáva nad bankami dohľad, odoberá im povolenie na vykonávanie bankových čiností
  • banky si ukladajú v centrálnej banke vklady a centrálna banka im poskytuje úvery na zabezpečenie likvidity
  • uskutočňuje medzibankový platobný styk
  • vykonáva tiež pre banky aj ďalšie funkcie

Centrálna banka je nezastupiteľná v troch oblastiach:

• emisná oblasť– vydávanie bankoviek a mincí
  • podmienky na výmenu poškodených bankoviek + zastúpenie v orgánoch ECB
• oblasť menovej politiky– proces v ktorom centrálna banka reguluje množstvo peňazí v obehu a využíva pri tom nástroje:
  1. povinné minimálne rezervy
  2. úroková sadzba
  3. operácie na voľnom trhu

Povinné minimálne rezervy

• vklady obchodných bánk v centrálnej banke
• banky ich nemôžu používať na komerčné účely
• centrálna banka môže tieto povinné minimálne rezervy buď zvyšovať = obchodné banky majú v centrálnej banke vyššie vklady a tým sa znižuje ich úverová kapacita a aj množstvo peňazí v obehu, alebo znižovať = obchodné banky majú v centrálnej banke menej uložených peňazí a tým ich úverová kapacita sa zvýši, množstvo peňazí v obehu sa tiež zvýši.

Úroková sadzba

• sadzba za ktorú poskytuje centrálna banka úvery obchodným bankám
• centrálna banka môže mať túto sadzbu:

1. zvyšovať– obchodná banka nakúpila od centrálnej banky drahšie = od svojich klientov budú požadovať vyššie úroky ( úvery budú drahšie)
   • záujem o úvery bude nižší ak objem peňazí v obehu sa zníži, tým sa zníži aj spotreba (inflácia môže klesnúť)
2. znižovať– obchodná banka nakúpila od centrálnej banky lacnejšie = môžu dávať lacnejšie úvery s nižšími úrokmi, záujem o ne stúpne, zvýši sa spotreba, objem peňazí v obehu stúpne

K najdôležitejším sadzbám patrí:

1. úverová sadzba pre jednodňové tzv. sterilizačné obchody- vklady
2. úverová sadzba pre jednodňové refinančné obchody- úvery
3. úverová sadzba pre dvojtýždňové REPO obchody a REPO tendre

Na konci každého pracovného dňa môže obchodná banka doladiť svoju finančnú situáciu buď:

1. jednodňovým vkladom – ak má voľné finančné prostriedky a chce za ne získať výnos = sterilizačný obchod

Centrálna banka

Obchodná banka

1. ak majú obchodné banky nedostatok prostriedkov môžu požiadať centrálnu banku o úver

Centrálna banka

Obchodná banka

1. dvojtýždňové obchody tzv. REPO obchody predstavujú poskytnutie úveru zabezpečeného cennými papiermi s dohodou o spätnom prevode za vopred dohodnutý úrok

Pozostáva z dvoch transakcií:

• pohotová transakcia = poskytnutie úveru dlžníkovi a prevod cenných papierov

• termínovaná transakcia = splatenie úveru so spätným prevodom cenných papierov

Centrálna banka

Obchodná banka

Výnosy z cenných papierov počas trvania REPO obchodu patria dlžníkovi

1. REPO tender– vykonáva sa hromadnou formou = centrálna banka pripraví oznam v ktorom sú uvedené podmienky tendra (dátum začatia a ukončenia, počet objednávok) jednotlivý účastníci potom podávajú žiadosti o tento tender

Operácie na voľnom trhu

1. nákup a predaj cenných papierov
2. repo obchody

Nákup a predaj cenných papierov

• ak centrálna banka nakupuje od obchodnej banky cenné papiere platí jej za nich a úverové možnosti obchodných bánk sa zvyšujú
• ak centrálna banka obchodným bankám predáva cenné papiere musia jej za nich platiť, ich prostriedky sa odčerpávajú a úverové možnosti sa znižujú

Pri operáciách na voľnom trhu a REPO obchodoch sa najviac používajú štátne pokladničné poukážky–krátkodobé cenné papiere, ktoré slúžia na krytie krátkodobého deficitu rozpočtu., štátne dlhopisy– dlhodobé cenné papiere a slúžia na krytie dlhodobého deficitu štátneho rozpočtu

Dohľad nad ostatnými bankami a finančným trhom

• vykonáva sa pretože predmetom podnikania bánk sú prevažne peniaze vo forme vkladov od obyvateľstva čiže cudzie peniaze čo si vyžaduje prísnu reguláciu
• dohľad sa vykonáva:
  1. ekonomicky- menovými nástrojmi
  2. systémovo- systémový dohľad nad bankami zahŕňa:
     • udeľovanie bankových povolení
       • minimálny peňažný vklad do ZI
       • musí byť preukázaný dôveryhodný pôvod peňažných prostriedkov vložených do ZI aby sa zabránilo prenikaniu nelegálnych peňazí do bankového sektora
       • musí byť predložený obchodný plán na základe ktorého sa posudzuje či je obchodná banka schopná odolať konkurencii
       • u osôb navrhovaných za členov riadiacich a štatutárnych orgánov sa posudzuje:
         1. odborná spôsobilosť– vysokoškolské vzdelanie + 5 rokov praxe
         2. dôveryhodnosť
       • centrálna banka stanovuje pravidlá obozretného podnikanie, ktoré slúžia ako návod na zníženie rizík a ich hlavným cieľom je uskutočňovanie činností s minimálnym rizikom a maximálnym ziskom
       • kontrola bánk

1. na mieste (v priestoroch bánk)
2. na diaľku– získavanie informácií formou dotazníkov
   • ukladanie informačných povinností obchodným bankám

• banky sú povinné uverejňovať štvrťročne aktualizovať vo svojich prevádzkových priestoroch aj na internete informácie o svojej činnosti, o finančných ukazovateľoch, o štruktúre hlavných akcionárov...
  • ukladanie opatrení na odstránenie nedostatkov činnosti obchodnej banky
• ak centrálna banka zistí nedostatky v činnosti obchodnej banky môže:
  1. uložiť obchodnej banke pokutu
  2. žiadať od obchodnej banky pravidelné hlásenie, osobitné výkazy
  3. žiadať od obchodnej banky vypracovanie ozdravných opatrení

Krajné možnosti alebo najprísnejšie rozhodnutia sú:

1. obmedziť výkon niektorej bankovej činnosti
2. zaviesť nútenú správu, ktorá sa robí pod dohľadom správcu , určuje ho NBS.. činnosť banky sa pri nej nezastavuje. Akcionári majú možnosť predložiť ozdravný plán.
3. odobratie bankového povolenie- ak sa banke nepodarí ozdraviť , centrálna banka jej odoberie povolenie

Obchodné banky

• právnická osoba
• právna forma – a. s.
• má povolenie na prijímanie vkladov a poskytovanie úverov a poskytovanie ďalších služieb
• upravuje ju Zákon o bankách

Na území SR môžu vykonávať svoju činnosť aj pobočky zahraničných bánk = na základe bankového povolenia

Obchodné banky ako akciové spoločnosti musia vytvárať ZI- najmenej 16 596 959 (ak banka vykonáva aj hypotekárne obchody- najmenej 33 193 918)

Vklad = deposit

Základnou činnosťou obchodných bánk je prijímanie vkladov a poskytovanie úverov

Prijímanie vkladov

• vklad – zverenie peňažných prostriedkov vkladateľa banke
• banka sa stáva dlžníkom a vklady vrátane úroku za ich poskytnutie sú pre ňu záväzkom
• zapožičané peniaze spolu s dohodnutým úrokom musí po dohodnutom čase vrátiť vkladateľovi
• úrok je pre banku v tomto prípade nákladom – PASÍVA

Poskytovanie úverov

• úver– dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov bankou klientovi za určitú náhradu – úrok
• banka sa stáva veriteľom a určí svojmu dlžníkovi úrok ako aj cenu úveru
• dlžník má záväzok voči banke a je povinný splatiť dlh spolu s dohodnutým úrokom
• úrok je pre banku v tomto prípade výnosom – AKTÍVA

Pasívne operácie– súvisí s tým, že ich výsledok ovplyvňuje zdroje banky

Aktívne operácie– vyjadruje skutočnosť, že v dôsledku týchto operácii sa mení objem aktív

Obchodná banka na základe povolenie môže vykonávať aj ďalšie činnosti:

• poskytuje platobné služby zúčtovanie
• poskytuje investičné služby
• obchoduje s cennými papiermi, z drahých kovov, s pamätnými mincami
• vydáva cenné papiere
• vykonáva aj zmenárenskú činnosť
• vydáva a spravuje platobné prostriedky (platobné karty, cestovné šeky)
• poskytuje finančný lízing
• môže vykonávať aj hypotekárne obchody
• poskytuje záruky, otvára a potvrdzuje akreditívy
• poskytuje poradenské služby
• zabezpečuje uloženie vecí
• prenajíma bezpečnostné schránky
• poskytuje bankové informácie a iné služby

Činnosť obchodných bánk podlieha dohľadu, ktorý vykonáva NBS. Ak zistí nedostatky uloží banke opatrenia na ich odstránenie. Najprísnejším rozhodnutiami sú zavedenie nútenej správy a odobratie bankového povolenie.

Nútená správa

Hlavným účelom zavedenia nútenej správy je:

• znemožniť vykonávanie funkcií orgánom banky a vedúcim zamestnancom banky
• zistiť tav, v ktorom sa banka nachádza
• odstrániť najzávažnejšie nedostatky v riadení a činnosti banky
• ochrániť vklady klientov banky
• prijať ozdravný program

Ak sa banku podarí ozdraviť môže opäť vykonávať svoju činnosť. V opačnom prípade jej NBS odoberie bankové povolenie. Prestáva vykonávať bankové činnosti a nastupuje jej likvidácia. Toto rozhodnutie má vždy závažný ekonomický a spoločenský dopad, preto má NBS záujem banku ozdraviť.

Ak chce banka dosiahnuť maximálny zisk a pritom uspokojiť potreby svojich klientov, musí sledovať svoju:

1. solventnosť– schopnosť uhrádzať zo svojich bežných príjmov bežné výdavky
2. likviditu- schopnosť vyplatiť veriteľom vklady kedykoľvek na ich požiadanie
3. rentabilitu- efektívnosť obchodnej činnosti, závisí od dosiahnutého zisku

Pri vykonávaní bankových činností zamestnanci banky musia dodržiavať bankové tajomstvo (nemôžu prezrádzať informácie o stavoch na účtoch, vkladov ...)

Členenie obchodných bánk

• podľa zamerania (podľa rozsahu poskytovaných služieb)
  1. univerzálne– vykonávajú všetky druhy bankových činností
  2. špecializované- zameriavajú sa len na určité bankové činnosti , vybranú geografickú oblasť, vybraných klientov
     • komunálne banky- poskytujú bankové služby orgánom miestnych samosprávnych celkov (obce, mestá)
     • hypotekárne banky- poskytujú dlhodobé úvery zaručené nehnuteľným majetkom
     • devízové banky- vykonávajú devízové operácie
     • záručné banky- poskytujú záruky vybraným klientom
     • depozitné banky- zameriavajú sa na prijímanie a poskytovanie krátkodobých úverov

• obchodné banky podľa vlastníctva
  1. súkromné
  2. verejné
  3. so zmiešaným vlastníctvom

Platobný styk medzi bankami

• medzibankový platobný styk sa na Slovensku uskutočňuje na základe vzájomného zúčtovania cez zúčtovacie centrum, ktorým je NBS
• v centre majú obchodné banke otvorené po jednom nostro účte a prostredníctvom neho sa realizujú všetky platby, sleduje sa na ňom stav peňažných prostriedkov a spracovanie a zúčtovanie platieb prebieha priebežne počas dňa na účtoch vedených NBS
• je plne automatizované a prebieha na princípe FIFO

Orgány NBS

1. predstavenstvo- štatutárny orgán
2. dozorná rada- kontrolný orgán

Činnosti obchodných bánk rozdeľujeme podľa toho ako sa premietajú v súvahe banky, pričom súvaha banky je v porovnaní so súvahou podnikateľských subjektov „obrátená“

• aktíva = úvery – mestám

• obciam
• obyvateľstvu
• iným obchodným bankám
• NBS

= majetok – > hmotný, nehmotný, finančný

Pasívne operácie obchodných bánk

• sú zamerané na získavanie zdrojov, s ktorými banka vykonáva bankovú činnosť
• tieto zdroje tvoria bankové pasíva a skladajú sa:
• z vlastných zdrojov banky (cca 8 % pasív)
• z cudzích zdrojov (92% pasív)

Vlastné zdroje

• prostriedky ktoré do banky vložili jej akcionári

Cudzie zdroje

• vystupuje banka ako dlžník
• získava ich rôznymi spôsobmi
• po uplynutí určenej doby ich musí majiteľovi vrátiť s dohodnutým úrokom

Banka pri získavaní zdrojov využíva 2 faktory

1. výška úroku
2. štruktúra získaných zdrojov

• podľa toho na aký čas má banka zdroje k dispozícii tak rozhodne aj o ich použití

Prevažnú časť cudzích zdrojov obchodnej banky tvoria vklady. Ak banky potrebujú ďalšie peňažné prostriedky okrem vkladov žiadajú o ne formou úveru buď centrálnu banku alebo ostatné komerčné banky.

Formy sústreďovania cudzieho kapitálu

Vklady

• medzi vklady v užšom zmysle patria vklady na požiadanie, úsporné vklady a termínované vklady

Vklady na požiadanie

• sú krátkodobé vklady klientov na ich bežných účtoch v banke
• nazývajú sa aj vklady na videnie, vista vklady alebo denné peniaze
• klient s nimi môže voľne disponovať a ich stav sa môže denne meniť
• sú pre banku najmenej stabilným zdrojom – z hľadiska likvidity predstavujú pere ňu veľké riziko
• vopred nevie, kedy a koľko peňazí na účty pribudne a kedy a o koľko peňazí sa stav na účtoch zníži – preto musí mať vysoké rezervy peňazí, ktoré môže v prípade potreby použiť na vyplatenie klientom
• pri spravovaní účtov má vysoké náklady, preto poskytuje na tieto vklady najnižšie úrokové sadzby

Podľa toho, kto ukladá peňažné prostriedky na bežný účet, rozlišujeme napríklad:

• vklady podnikateľských subjektov a organizácií

Ide o bežný účet, ktorý môže byť:

1. s úverovým rámcom– to znamená, že na účte môže byť aj záporný zostatok (do výšky dohodnutého limitu)
2. bez úverového rámca– to znamená, že na účte musí byť kladný zostatok

• vklady obyvateľstva– ide o bežný účet, ktorý môže mať podobu sporožírového účtu, osobného účtu, kontokorentného účtu...
• vklady vlády a miestnych orgánov- vznikajú v priebehu rozpočtového roka v prípade, ak sú príjmy štátneho rozpočtu alebo miestnych rozpočtov väčšie ako ich výdavky
• vklady bánk v iných bankách– súvisia s technikou vykonávania platobného styku a zúčtovania medzi bankami, so zachovaním likvidity a pod.

Úsporné vklady

• sú peniaze uložené v banke prevažne fyzickými osobami na dlhšiu dobu
• klient si ich ukladá napríklad za účelom sporenia
• nemôže ich využiť v platobnom styku
• pre banku sú stabilnejším cudzím zdrojom, preto poskytuje klientom vyššiu úrokovú sadzu ako pri vkladoch na požiadanie
• úsporné vklady môžu byť v banke uložené na viacerých druhoch účtoch

Druhy účtov pri úsporných vkladoch

• vkladové účty– slúžia na ukladanie peňazí za účelom neskoršej spotreby
  • dokladom o uložení peňazí v banke môže byť vkladná knižka – je formou potvrdenia o vklade
  • banky otvárajú aj vkladové účty, ku ktorým nevydávajú vkladnú knižku
• Účty majetkového sporenia– na nich sa ukladajú vklady určené na dlhodobé investovanie do cenných papierov
• Účty stavebného sporenia– vkladateľ sporí počet rokov v špecializovanej sporiteľni

• ak nahromadí určenú výšku vkladu má nárok na získanie štátnej prémie a poskytnutie stavebného úveru za výhodných podmienok
• Účty poistného sporenia– predstavujú kombináciu úsporného vkladu a životného poistenia
  • vkladateľ ukladá pravidelné sumy (určitý počet rokov)
  • vklad je čiastočne úročený, čiastočne sa vytára poistný fond, z ktorého sa v prípade potreby použijú peňažné prostriedky
  • po uplynutí stanovenej doby sa vklad vypláca vkladateľovi vrátane úrokov

Termínované vklady

• sú vklady pri ktorých sa klient dobrovoľne zaviaže po určitý čas nedisponovať s uloženými peniazmi
• banka prijíma vklad na presne určenú dobu
• je to pre banku najstabilnejší zdroj preto je aj vyššia úroková sadzba
• čím je dlhšia doba uloženia tým je úrok vyšší
• prolongácia- doba vkladu sa predĺži automaticky alebo na žiadosť klienta. Závisí od podmienok dohodnutých v zmluve
• ak sa poruší doba – klient vyberie peniaze skôr banka uplatní penále

Výber termínovaného vkladu môže mať rôzne formy

• v dohodnutom termíne splatnosti– klient sa zaväzuje vybrať vklad po uplynutí dohodnutej lehoty (napr. o mesiac, o 3 mesiace od uloženia)
• dohodnutou výpovednou lehotou– klient musí v dohodnutej výpovednej lehote vopred nahlásiť výber napr.(30 dní pred plánovaným výberom)
• kombináciu predchádzajúcich možností- napríklad klient môže vybrať vklad najskôr o rok ale musí výber oznámiť 30 dní pred splatnosťou

Ďalšou formou vkladov sú vklady v širšom zmysle, kde patria vklady v užšom zmysle + 3 typy dlhových cenných papierov:

• vkladové listy
• hypotekárne záložné listy
• bankové obligácie (dlhopisy)

Všetky typy týchto cenných papierov majú približne rovnaký princíp fungovania, keď ich majitelia ich odkúpia od banky s cieľom zhodnotenia vložených finančných prostriedkov a banka, ktorá je v pozícii dlžníka po dohodnutej dobe vráti menovitú hodnotu a dohodnutý výnos

Fond ochrany vkladov

• klienti ktorí ukladajú svoje peniaze v banke podstupujú riziko že banka nebude schopná ich vyplatiť
• na zníženie rizika pre fyzické osoby existuje Zákon o ochrane vkladov, ktorý sa týka neanonymných vkladov (meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, trvalé bydlisko)
• aby boli tieto vklady ochránené bol zriadený Fond ochrany vkladov
• prispievajú doňho banky vrátane pobočiek zahraničných bánk povinným vkladom
• v prípade, že banka nie je schopná vyplatiť vklady dostanú z fondu náhradu do limitu určeného v zákone

Ak obchodná banke nepostačujú cudzie zdroje ktoré získala vo forme vkladov môže získať ďalšie zdroje vo forme:

1. úverov a pôžičiek od iných obchodných bánk– napr. reeskont zmenky, vklady obchodných bánk v iných bankách a pod.
2. úverom od NBS

Aktívne operácie obchodných bánk

Aktívne operácie zahŕňajú činnosti v dôsledku ktorých sa mení objem aktív a banka tu vystupuje ako veriteľ.

Tieto operácie nadväzujú na pasívne obchodné operácie. Banka pri aktívnych operáciách využíva získané peniaze na podnikanie

Patria sem:

• úverové operácie
• investičné činnosti banky– moderné aktívne operácie – investovanie do CP, nehnuteľností a obchodovanie s nimi

Úverové operácie obchodných bánk

• pri nich banka poskytuje rôzne druhy úverov – dočasne požičiava peniaze za dohodnutú cenu ktorou je úrok

Princípy poskytovania úveru

• zmluvný princíp– úver je poskytnutý na základe zmluvy o úvere
  • upravuje ju Obchodný zákonník,
  • sú v nej všetky podmienky za ktorých sa úver poskytuje aj spláca,
  • musí byť vystavená písomne
• princíp účelovosti– banka skúma účel na ktorý sa poskytuje úver
• tento účel je uvedený aj v zmluve
• nazýva sa tiež aj účelový úver
• ak účel nie je stanovený – bezúčelový úver
• princíp návratnosti– banka pri poskytovaní úveru podstupuje riziko, že klient nebude schopný úver splácať preto posudzuje bonitu klienta: u občana je to jeho príjem a sociálna situácia
• pri podnikateľských subjektoch analyzuje banka finančné hospodárenie – zdroje a štruktúru majetku
• princíp zabezpečenia úveru– aj keď sa klient javí ako bonitný pri uzatváraní zmluvy nemusí to znamenať, že bude schopný úver splácať (strata práce, krach firmy...) preto banka znižuje riziko nesplácania úveru jeho zabezpečením = ručením
• zabezpečenie úveru môže byť rôzne:
  1. ručením majetkom
  2. osobným ručením
  3. zárukou inej banky
• princíp termínovanosti– krátkodobé úvery do 1 roka
• strednodobé úvery do 5 rokov
• dlhodobé nad 5 rokov
• princíp zúročiteľnosti– za poskytnutý úver musí dlžník platiť úrok je to cena úveru = vypočíta sa z dlžnej sumy pomocou úrokovej sadzby

Príklad) Banka poskytla pánovi XY úver vo výške 4 000 € lehota splatnosti je 180 dní, úroková sadzba 6%.

4000 * 6%= 240 / 2 = 120

Pri výbere úveru je nutné brať do úvahy RPMN = Ročná percentuálna miera nákladov – predstavuje celkové náklady spojené s úverom

• úroková sadzba nevyjadruje často presne cenu úveru lebo klient platí banke iné poplatky spojené s úverom (poplatky za vedenie úverového účtu, poplatky za poistenie úveru, za vybavenie úveru....)

RPMN– číslo vyjadrené v %, ktoré umožňuje spotrebiteľovi jednoduché porovnanie úverov a pôžičiek medzi rôznymi bankami

• klient by si mal vybrať tú banku ktorá za rovnakých podmienok (rovnaká čiastka a doba splatnosti úveru) poskytne najnižšiu RPMN
• RPMN je splátková spoločnosť (banka) povinná uvádzať pri spotrebiteľských úveroch, ale aj pri hypotekárnych úveroch, – táto informácia musí byť poskytnutá už pri ponuke úveru

Postup pri poskytovaní úveru

1. vstupný pohovor

• žiadateľ o úver– predloží svoje požiadavky
• zástupca banky– získava základné informácie o žiadateľovi, oboznamuje ho s podmienkami poskytnutia úveru a oznamuje mu aké doklady má predložiť

1. žiadosť o poskytnutie úveru

• klient podá písomnú žiadosť o úver
• žiadosť o úver obsahuje:
• základnú identifikáciu klienta
• údaje o právnych majetkových a finančných pomeroch klienta
• požadovaný druh úveru
• výšku požadovaného úveru a menu
• navrhovaný spôsob a predpokladané termíny čerpania a splácania úveru
• údaje o čerpaných úveroch a kontaktoch s inými bankami

Prílohy k žiadosti o úver

• doklady o právnej spôsobilosti žiadateľa– spoločenská zmluva, zakladateľská listina, osvedčenie o živnostenskom oprávnení, občiansky preukazom výpis z obchodného registra
• doklady o ekonomickej spôsobilosti žiadateľa– súvaha, výkaz ziskov a strát, prehľad peňažných tokov, potvrdenie o príjme žiadateľa, priznanie k dani z príjmov
• podnikateľský zámer
• podnikateľský plán
• doklady súvisiace s navrhovaným spôsobom ručenia

1. úverová analýza

• zameriava sa na preverenie schopnosti klienta a splatiť záväzky voči banke
• jej cieľom je zhodnotiť riziká spojené s poskytnutím úveru
• banka posudzuje dôveryhodnosť klienta, jeho hospodársku situáciu

1. uzavretie zmluvy o úvere a čerpanie úveru

• zamestnanec banky vypracuje návrh na poskytnutie úveru – na základe neho uzatvorí banka s klientom zmluvu o úvere, ktorá musí mať písomnú formu a upravuje ju Obchodný zákonník
• po uzatvorení zmluvy môže nastať čerpanie úveru podľa dohodnutých podmienok

1. kontrola dodržiavania podmienok úverovej zmluvy

• banka priebežne kontroluje dodržiavanie podmienok úverovej zmluvy a finančnom hospodárení dlžníka (ide o tzv. monitoring)
• o hospodárení vedie písomné záznamy
• cieľom kontroly je sledovať riadne splácanie úveru a prijať opatrenia v prípade ohrozenia jeho splatenia