Zahraničný obchod

Zahraničný obchod

Podstata a význam zahraničného obchodu

Pri obchodovaní so zahraničím rozlišujeme:

• zahraničný obchod- týka sa výmeny tovarov jednej krajiny alebo skupiny krajín s ostatnými krajinami sveta (napr.: SR – EÚ, SR – tretie štáty, EÚ – tretie štáty)
• medzinárodný obchod- zahŕňa zahraničný obchod niekoľkých krajín (napr.: NAFTA- severoamerické združenie voľného obchodu (USA, Kanada, Mexico)
• svetový obchod- súhrn zahraničných obchodov všetkých krajín sveta, ktoré sú zapojené do medzinárodnej deľby práce

Podstatou zahraničného obchodu je vývoz produktov, ktoré sa v danej krajine vyrába a má ich dostatok alebo dovoz produktov, ktoré sa v danej krajine nevyrábajú alebo ich má nedostatok.

Predmetom zahraničného obchodu môže byť :

1. tovar, statky
2. služby (cestovný ruch, doprava)
3. práva (licencia, know-how)

Zahraničný obchod má pre národné hospodárstvo veľký význam a to:

1. ekonomický význam

VÝVOZ

• umožňuje špecializáciu krajiny na výrobu a vývoz tých výrobkov na ktoré má podmienky
• zlepšenie pracovných príležitostí v krajine vývozcu
• zvyšovanie výnosov spolu so zvyšovaním objemu výroby čo znamená väčší odbyt pre výrobky
• umožňuje získať devízy

DOVOZ

• zabezpečuje produkty, ktoré sa z rôznych dôvodov v krajine nevyrábajú a tým rozširuje ponuku na domácom trhu
• poskytuje informácie o výrobkoch a službách vyrábaných v zahraničí o nových technológiách (know-how)
• umožňuje porovnávať úroveň vlastnej výroby so zahraničím
• dovoz zvyšuje konkurenciu a tým zabraňuje monopolnému postaveniu výrobcov v domácej ekonomike

1. politický význam
   • upevňuje priateľské vzťahy medzi krajinami
   • zvyšuje vzájomnú závislosť krajín, čo vedie k posilneniu mieru vo svete
2. kultúrny význam

• umožňuje spoznávať spôsob života, kultúru, umenie v iných krajinách a rešpektovať interkultúrne rozdiely medzi nimi.

Zapojenie krajiny do medzinárodnej deľby práce ovplyvňujú:

• vnútorné podmienky
  • prírodné podmienky (klimatické podmienky, nerastné suroviny, vodné a pôdne bohatstvo)
  • historické podmienky (tradícia výroby)
  • demografické podmienky (počet obyvateľstva, štruktúra pracovných síl)
  • technické podmienky (priemyselný potenciál krajiny = vybavenie krajiny kapitálom napr. stroje)
  • ekonomické podmienky (hrubý domáci produkt, veľkosť vnútorného trhu)

• vonkajšie podmienky
  • geografická poloha (pre Slovensko výhodná)
  • vyspelosť ekonomík susedných krajín (Rakúsko)
  • politické a ekonomické vzťahy so susednými krajinami (Nemecko, Česko)
  • medzinárodná politická situácia
  • záujem o dobré vzťahy a hospodársku spoluprácu

Otvorenosť ekonomiky hovorí o zapojenosti krajiny do medzinárodného obchodu.

Ukazovatele:

1. podiel zahraničného obchodu na vytvorenom hrubom domácom produkte, ktorý môžeme vypočítať= obrat ZO / HDP x 100 ; vývoz / HDP x 100; dovoz / HDP x 100
2. podiel zahraničného obchodu na obyvateľa = obrat ZO / počet obyvateľom x 100

Záporné stránky zahraničného obchodu sú:

• Dovážané tovary konkurujú domácim výrobcom (textil z Ázie)
• Závislosť krajiny od určitej oblasti (dovoz ropy len z Ruska)
• Ak je dovoz alebo vývoz zameraný len na jednu krajinu, všetky negatívne javy z jej ekonomiky sa môžu prejaviť aj v krajine, ktorá s ňou obchoduje.

Operácie v zahraničnom obchode

V zahraničnom obchode prebiehajú tieto operácie:

1. podľa smeru tovaru
   • vývoz (export)
   • dovoz (import)
   • reexport ( vývoz dovozu, tranzit)

1. podľa organizácie nákupu alebo predaja

• priamy zahraničný obchod- priamy vývoz, priamy dovoz, priamy reexport
• nepriamy zahraničný obchod- nepriamy vývoz, nepriamy dovoz, nepriamy reexport

Vývoz (export)

• znamená predaj tovaru do zahraničia,
• cieľom je získať peňažné prostriedky, prípadne za ne doviezť iný druh tovaru

Rozlišujeme:

• priamy vývoz- tuzemský výrobca predá svoj tovar zahraničnému odberateľovi bez sprostredkovania (medzi predávajúcim a kupujúcim je priame spojenie) napr.( Slovenský výrobca pánskych klobúkov predá klobúky priamo obchodníkovi v Mexicu)
• nepriamy vývoz- tuzemský výrobca predá svoj výrobok tuzemskému obchodníkovi (sprostredkovateľovi) a ten ho predá do zahraničia. Medzi predávajúcim a kupujúcim je sprostredkovateľ a ten sa stáva vývozcom.

Dovoz (import)

• znamená nákup tovaru v zahraničí.
• Cieľom je zabezpečiť tovar pre domáci trh

Rozlišujeme:

•  priamy dovoz- tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar priamo od zahraničného dodávateľa (Slovenský výrobca bavlnených látok nakupuje v Egypte bavlnu priamo od výrobcu bavlny)
•  nepriamy dovoz- tuzemský výrobca alebo obchodník kúpi tovar od tuzemského sprostredkovateľa (dovozcu, ktorý ho kúpil v zahraničí)

Reexport (vývoz dovozu)

• predstavuje dovoznú a následne vývoznú zahraničnoobchodnú operáciu.
• Označuje sa aj ako vývoz dovozu (opakovaný vývoz dovezeného tovaru) alebo tranzit

Rozlišujeme:

•  priamy reexport- reexportér kúpi tovar v určitej krajine a predá ho do inej krajiny bez toho, aby tovar prešiel cez jeho územie
•  Nepriamy reexport- reexportér kúpi tovar v určitej krajine a dovezie ho na svoje územie a následne ho vyvezie do inej krajiny.

Dôvodom reexportu môžu byť rôzne prekážky napr.( vysoké clá, zákaz dovozu atď) ekonomické dôvody( napr. pri nákupe tovaru vo veľkom množstve zaplatí reexportér nižšiu cenu, lebo dostane množstevný rabat a následne tovar predáva do iných krajín za vyššiu cenu) alebo reexportér využíva dovezený tovar na kompletizáciu svojich výrobkov, a tým rozširuje svoju ponuku.

Iné formy vstupu na zahraničný obchod:

• bez priamych investícii(poskytnutia franšizingovej licencie)
• s priamymi investíciami- zriadenie výrobnej prevádzky v zahraničí formou spoločného podniku čomu sa hovorí JOINT VENTURE = spoločný podnik, forma výrobnej alebo obchodnej činnosti, na ktorej sa zúčastňujú domáci i zahraničný partner.(SLOVAK TELECOM)
• alebo podnik v úplnom vlastníctve zahraničného partnera (KIA)

Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO)

• má na starosti vytváranie spoločných podnikov slovenských firiem so zahraničnými (podporuje rozvoj slovenskej ekonomiky, informuje o hospodárskom prostredí Slovenska, zviditeľňuje našu krajinu pre zahraničných investorov a pomáha rozvíjať investičné projekty.

Štruktúra a vrcholné bilancie zahraničného obchodu

Štruktúra zahraničného obchodu

• v zahraničnom obchode rozlišujeme teritoriálnu a komoditnú štruktúru.
• teritoriálna (územná) štruktúra

Sleduje:

• vývoz podľa krajín, do ktorých smeruje
• dovoz podľa krajín, z ktorých pochádza

• komoditná (tovarová) štruktúra

Sleduje:

• vývoz podľa tovarových skupín
• dovoz podľa tovarových skupín

Tovarová skupina- súbor tovarov, ktorý je zostavený z hľadiska výroby alebo obchodu podľa určitých charakteristík napr. dámske a pánske odevy, železiarsky tovar a iné. V zahraničnom obchode sa nazýva aj komodita.

Vrcholné bilancie v zahraničnom obchode

• bilancovať znamená porovnávať výstupy so vstupmi.
• V zahraničnom obchode vstupy sú dovozy a výstupy vývozy
• Vrcholnými bilanciami v zahraničnom obchode sú obchodná bilancia a platobná bilancia.

Obchodná bilancia

• sleduje hodnotu vývozu a dovozu v peňažných jednotkách za určité obdobie, spravidla za jeden rok
• nesleduje platby
• zostavuje sa podľa jednotlivých krajín a komodít.
• Rozdiel medzi celkovou hodnotou vývozu a dovozu sa nazýva saldo obchodnej bilancie

Obchodná bilancia môže mať:

• Aktívne saldo, ak vývoz > dovoz, saldo je kladne, ide o aktívnu obchodnú bilanciu
• Pasívne saldo, ak vyvoz < dovoz, saldo je záporne, ide o pasívnu obchodnú bilanciu
• Vyrovnané (nulové) saldo, ak vývoz = dovoz, saldo rovná sa nule, ide o vyrovnanú obchodnú bilanciu

Platobná bilancia

• sleduje peňažné príjmy zo zahraničia a peňažné výdavky do zahraničia

Účet platobnej bilancie sa skladá:

• z účtu bežných platieb- platieb za hmotný obchod (vývoz a dovoz výrobkov), platieb za nehmotný obchod (obchod so službami) a prevodu platieb (vyplácanie dividend a úrokov zahraničných spoločnostiam, prevody miezd osôb pracujúcich v zahraničí a i)
• z kapitálového účtu- napríklad dlhodobých investícií

Rozdiel medzi peňažnými príjmami zo zahraničia a peňažnými výdavkami do zahraničia sa nazýva saldo platobnej bilancie.

Platobná bilancia môže mať:

• aktívne saldo, ak príjmy > výdavky, saldo je kladné, ide o aktívnu platobnú bilanciu
• pasívne saldo, ak príjmy < výdavky, saldo je záporné, ide o pasívnu platobnú bilanciu
• vyrovnané saldo, ak príjmy = výdavky, saldo sa rovná nule, ide o vyrovnanú platobnú bilanciu

Štruktúru položiek platobnej bilancie určuje Medzinárodný menový fond. Tak je možné porovnávať účty jednotlivých krajín a posudzovať postavenie danej krajiny v medzinárodnom obchode.

Medzinárodný menový fond- je medzinárodná finančná inštitúcia so sídlom vo Washingtone, ktorej členmi je v súčasnosti takmer 200 krajín sveta.

Aktívne saldo obchodnej bilancie neznamená automaticky aktívnu platobnú bilanciu krajiny. Platobná bilancia môže byť napriek tomu pasívna, napríklad ak sa vývoz uskutočňuje na základe úverov

Právna úprava a subjekty zahraničného obchodu

• právna úprava zahraničného obchodu je zložitá
• okrem právnych noriem SR upravujú zahraničnoobchodné vzťahy medzinárodné obchodné zmluvy a obchodné dohody

Obchodné zmluvy a obchodné dohody

Obchodné zmluvy- určujú základné pravidlá pre vzájomné hospodárske vzťahy medzi štátmi

Charakteristika obchodných zmlúv:

• uzatvárajú sa na najvyššej úrovni, podpisuje ich hlava štátu
• zvyčajne sa pri nich vyžaduje ratifikácia (udelenie súhlasu vnútroštátneho orgánu príslušného štátu so znením zmluvy)
• môžu byť dvojstranné (bilaterálne) alebo viacstranné (multilaterálne)
• uzatvárajú sa na dlhšie obdobie (2-5, prípadne viac rokov) s možnosťou automatického predĺženia
• upravujú právne, colné a daňové otázky

Obchodné dohody- konkretizujú podmienky vzájomnej výmeny tovarov medzi štátmi. Vychádzajú z obchodných zmlúv, sú dvojstranné a podpisujú ich príslušný ministri.

Charakteristika obchodných dohôd:

• ich súčasťou sú zoznamy tovarov, ktoré môžu vzájomne vyviezť a doviezť, sú označované ako kontingentné ( majú pevne stanovené množstvo)
• sú konkrétnejšie ako obchodné zmluvy
• podpisujú ich príslušní ministri
• upravujú spôsob udeľovania licencií, spôsob platenia
• sú dvojstranné, výnimočne viacstranné

Okrem obchodných zmlúv a obchodných dohôd sa v zahraničnom obchode uplatňujú:

• platobné dohody, ktoré upravujú vzájomný platobný styk
• úverové zmluvy, ktoré upravujú úverové vzťahy medzi štátmi
• dohody o vedeckotechnickej, kultúrnej a inej spolupráci a iné zmluvy

Subjekty zahraničného obchodu

• podľa Obchodného zákonníka môžu vykonávať zahraničnoobchodné operácie fyzické alebo právnické osoby slovenské alebo zahraničné. Zahraničnou osobou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia SR
• mnohé informácie môže poskytnúť Slovenská obchodná a priemyselná komora.
• Priame kontakty možno získať aj na veľtrhoch a výstavách.

Subjektmi zahraničného obchodu môžu byť:

• Obchodné podniky, ktoré sa špecializujú na vykonávanie zahraničného obchodu
• Výrobné podniky, ktoré vykonávajú zahraničnoobchodnú činnosť pre vlastnú potrebu
• Špecializované organizácie so zahraničným kapitálom
• Používatelia tovaru z dovozu, t. j. súkromné osoby, ktoré si dovážajú samé tovar (napr. si kúpia ojazdené auto v zahraničí)
• Obchodní sprostredkovatelia (majú významné miesto v zahraničnom obchode, majú dobré vedomosti o tovare a informácie o príslušnom zahraničnom trhu)

Obchodní sprostredkovatelia- sú samostatní obchodníci, ktorí uskutočňujú obchodné operácie v prospech komitenta (zákazník ktorí dáva príkaz na sprostredkovanie obchodu). Môžu vystupovať v cudzom mene alebo vlastnom mene.

1. v cudzom mene
   • obchodní zástupcovia- majú trvalé obchodné spojenie s komitentom
   • makléri- nemajú trvalé obchodné spojenie s komitentom
2. vo vlastnom mene

• komisionári

Obchodní zástupcovia

• predávajú a nakupujú tovar v cudzom mene na účet komitenta.
• Ich činnosť je upravená v zmluve o obchodnom zastúpení.
• Konajú v mene komitenta a uzatvárajú obchody priamo pre neho.
• Za svoje služby dostávajú províziu.

Práva a povinnosti obchodného zástupcu

Obchodný zástupca je povinný:

• Chrániť záujmy komitenta
• Podávať komitentovi informácie o uzatvorenom obchode
• Sledovať situáciu na trhu a podávať komitentovi informácie o vývoji na trhu a i.

Obchodný zástupca má právo:

• Na províziu za každý obchod, ktorý sprostredkoval
• Na náhradu výdavkov (napr. poštovné, telefonické poplatky a i.)

Makléri- sprostredkúvajú obchody v cudzom mene za dohodnutú odmenu tzv. dohodné.

Makléri môžu byť napríklad:

• Tovaroví- špecializujú sa na nákup a predaj niektorých tovarov napr. kávu, čaj, vlnu
• Burzoví. Sprostredkujú obchody na burzách cenných papierov
• Lodní- sprostredkujú predaj lodného priestoru, uzatváranie charakterov (uzatvorenie zmluvy medzi majiteľom dopravného prostriedku a jeho nájomcom)
• Poisťovací- špecializujú sa na sprostredkovanie poistných zmlúv a i.

Komisionári

• Predávajú a nakupujú tovar vo vlastnom mene na účet komitenta
• Obchodujú na príkaz komitenta
• Nepredaný tovar môžu vrátiť
• Tovar je vo vlastníctve komitenta až do predaja
• Nesú riziko z nepredaného tovaru
• Dostávajú províziu

Vývozná operácia

Vývoz- najdôležitejšia zahraničnoobchodná operácia

Vývozná operácia- predstavuje predaj tovaru do zahraničia

Význam vývozných operácií:

• Podieľajú sa na aktívnej obchodnej bilancii
• Peňažné prostriedky získané vývozom, umožňujú krajine dovoz potrebných výrobkov, služieb a práv.

Má tri fázy:

• prípravná fáza- cieľom je zistenie možností predaja do zahraničia a výsledkom je výber krajiny do ktorej sa vývoz uskutoční

 Má niekoľko činností:

• Získanie všeobecných informácií a prieskum trhu- o krajine, o konkurencii, o dovoze a clách, robí sa prieskum trhu z hľadiska územného, komoditného a cenový prieskum
• Akvizícia- jej cieľom je získať nové trhy a nových zákazníkov buď nepriamo (veľtrhy, výstavy, katalógy) alebo priamo (osobné návštevy, obchodné rokovania)
• Dopyt zo zahraničia- je to výsledok úspešnej akvizície a je to iniciatíva zahraničného partnera, ktorý chce získať dodávateľa
• Predbežná kalkulácia- predbežné stanovenie ceny, kde sú zahrnuté nie len výrobné náklady, ale aj poistné preprava a pod.
• Ponuka – je to kladná odpoveď vývozcu na dopyt
• môže byť záväzná alebo nezáväzná
• prípadne vyžiadaná alebo nevyžiadaná
• mala by obsahovať prílohy, vzorky, katalógy, cenníky
• kontraktačná fáza- cieľom je prijatie a potvrdenie objednávky a uzatvorenie kúpnej zmluvy
• realizačná fáza- cieľom je dodanie tovaru spolu s dokladmi, prijatie a zostavenie výslednej kalkulácie

Patria sem tieto činnosti:

1. dodanie tovaru, vystavenie a dodanie dokladov- vývozca dodá tovar a vyhotoví potrebné doklady (prepravné doklady, poistné doklady, certifikát o pôvode, vývoznú faktúru)
2. prijatie platby- podľa dohodnutých platobných podmienok
3. výsledná kalkulácia- vývozca porovná skutočné náklady na vývoz s plánovanými a zistí výsledok (zisk alebo strata)

Dovozná operácia

• predstavuje nákup tovaru zo zahraničia

Význam dovozných operácií:

• rozširujú ponuku na vnútornom trhu
• zabezpečujú tovary, v ktorých nie je krajina sebestačná

Má tri fázy:

• prípravná fáza
  • rozbor potreby dovozu
  • vyhľadanie možných dodávateľov
  • zaslanie dopytu zahraničným dodávateľom
  • vyhodnotenie ponúk

• kontraktačná fáza
• zaslanie objednávky dodávateľom
• uzatvorenie kúpnej zmluvy
• realizačná fáza
• prevzatie dodávky
• zaplatenie úhrady za dodaný tovar
• výsledná kalkulácia

Kúpna zmluva v zahraničnom obchode

• súhlasný prejav vôle medzi predávajúcim a kupujúcim o výmene hnuteľnej veci za peniaze

Povinnosti predávajúceho a kupujúceho:

Predávajúci

• musí dodať tovar
• odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú
• umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo na tovar

Kupujúci

• prevziať dodaný tovar podľa zmluvy
• zaplatiť za tovar

Podmienky vzniku kúpnej zmluvy

• spôsobilosť zmluvných strán na uzatvorenie kúpnej zmluvy
• právny dôvod uzatvorenia kúpnej zmluvy
• prípustný (dovolený) obsah kúpnej zmluvy
• možnosť plnenia kúpnej zmluvy
• súhlasný prejav vôle, sloboda a vážnosť
• určitosť a zrozumiteľnosť

V zahraničnom obchode sa kúpne zmluvy uzatvárajú najčastejšie písomne. Návrh na jej uzatvorenie môže podať kupujúci alebo predávajúci.

Priebeh kúpnej zmluvy

1. fáza- vznik kúpnej zmluvy (návrh, prijatie, uzatvorenie kúpnej zmluvy)
2. fáza- plnenie kúpnej zmluvy

Formy kúpnej zmluvy v zahraničnom obchode

• kontrakt- predtlačený dokument, v ktorom sú uvedené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy
• uzávierkový list- používa sa pri aukciách, obsahuje podrobnejšiu úpravu podmienok obchodu
• záverečná nóta- zjednodušená forma kontraktu, obsahuje podstatné náležitosti zmluvy a odvoláva sa na všeobecné obchodné podmienky

Obsah kúpnej zmluvy

Kúpna zmluva v tuzemsku

• určenie zmluvných strán predávajúci a kupujúci (názov, sídlo, IČO...)
• Predmet kúpnej zmluvy- druh a kvalita, zastupiteľný a nezastupiteľný tovar, triedy, obchodné známky, vzorky, normy, typy, prehliadky, opis, vyobrazenie
• Množstvo- v MJ, presne alebo približne, netto, brutto, tarra
• Cena- pevná, pohyblivá- rabaty, skontro
• Balenie- druh a spôsob balenia
• Platobné podmienky- miesto, spôsob platenia a doba splatnosti
• dodacia lehota
• dodacie podmienky

Kúpna zmluva v zahraničnom obchode

• – II –
• – II – + uzancie- osvedčenie o pôvode tovaru napríklad Olomoucké syrečky, Skalický trdelník
• – II – + špeciálne jednotky: balíky, bušle, galóny
• Bonifikácia- zľava pri poškodení , mena- menný kurz
• – II – SIGNO- návod na zaobchádzanie s tovarom počas prepravy vzhľadom na jeho vlastnosti
• – II – mena- platobné nástroje= SWIFT , dokladom je akreditív, dokumentárne inkaso
• Do 8 dní- promptný obchod viac ako 8 dní dodávkový

• presne napr. 22. 02. 2012
• začiatok obdobia 1. 10 dní
• v polovici mesiaca od 10- 20 dní
• koncom mesiaca od 20-30
• ihneď potraviny do 2 dní
• stroje do 10 dní
• ostatné do 5 dní
  • dodacie podmienky-
• čas plnenia dodávky
• miesto prechodu rizík
• prechod nákladov a rizík

V zahraničnom obchode je veľmi dôležité určiť, ktorý okamih je rozhodujúci pre prechod nákladov a rizík z predávajúceho na kupujúceho. Používajú sa pri tom medzinárodné pravidlá doložky, ktoré sa volajú INCOTERMS 2000.

• Doložky pre akýkoľvek spôsob prepravy
  • EXW- Ex Works- zo závodu
  • FCA- Free Carier- vyplatené dopravcovi
  • CPT- Cariage Paid To- preprava platená do
  • CIP- Carriage and Indsurance Paid To- Preprava a poistenie platené do
  • DAT- Delivered at Terminal- s dodaním do terminálu
  • DAP- Delivered at place- S dodaním na určené miesto
  • DDP- Delivered Duty Paid- s dodaním clo platené
• Doložky pre námornú a vnútrozemskú vodnú prepravu
• FAS- Free along side ship- vyplatené k boku lode
• FOB- Free on Board- vyplatené na loď
• CIF- Cost, insurance and freight- náklady, poistenie a dopravné platené
• CFR- Cost and Freight- náklady a prepravné

EXW- EX WORKS- zo závodu *

• predávajúci dodá tovar vtedy, keď ho dá k dispozícii kupujúcemu vo svojom objekte (napr. sklade)
• predstavuje minimum povinností pre predávajúceho keď dokonca nenakladá tovar a nevybavuje colné formality

FCA- Free Carier- Vyplatené dopravcovi

• v porovnaní s EX WORKS predávajúci navyše vybavuje colné a ďalšie formality
• na základe zvoleného miesta dodania je tovar dodaný
  1. ak je miestom dodania objekt predávajúceho, keď predávajúci tovar naloží na dopravný prostriedok kupujúceho
  2. pri inom mieste dodania, keď je tovar daný k dispozícii dopravcovi (prípadne inej osobe) nevyložený na dopravnom prostriedku

CPT- Carriage Paid To- Preprava platená do

• predávajúci vyberá dopravcu a hradí náklady spojené s prepravou tovaru až do miesta určenia
• vybavuje exportné formality
• riziko prechádza na kupujúceho v momente odovzdania tovaru prvému dopravcovi

CIP- Carriage and Insurance Paid To- Preprava a poistenie platené do

• rovnaká ako CPT avšak predávajúci má navyše povinnosť zabezpečiť a uhradiť poistenie
• doložku je vhodné použiť na moderný kontajnerový typ dopravy.

DAT- Delivered at Terminal- S dodaním do terminálu

• predávajúci dodá tovar k dispozícii kupujúcemu v terminály v dohodnutom prístave alebo mieste určenia
• vybavuje tiež vývozné, colné a ďalšie formality

DAP- Delivered at Place- S dodaním na určené miesto

• predávajúci dodá tovar vtedy, keď ho dá k dispozícii kupujúcemu na prichádzajúcom dopravnom prostriedku v mieste určenia pripravený na vykládku, tiež vybavuje vývozné a colné formality

DDP- Delivered Duty Paid- S dodaním clo platené *

• predstavuje maximum povinností pre predávajúceho, ktorý je povinný zabezpečiť dovozné, colné a ďalšie formality vrátane dovozných daní a DPH
• predávajúci tovar nevykladá, ale znáša náklady a riziká až do určeného miesta v krajine dovozcu
• tovar je dodaný vtedy, keď je daný k dispozícii kupujúcemu, colne prerokovaný na dovoz, nevyložený na dopravnom prostriedku

FAS- Free along side ship- Vyplatené k boku lode

• dodanie tovaru k boku lode určenej kupujúcim v dohodnutom prístave odoslania
• vývozné odbavenie vybavuje- predávajúci
• dovozné odbavenie vybavuje- kupujúci

FOB- Free on Board- vyplatené na loď *

• predávajúci splní svoje povinnosti v okamihu prechodu tovaru na palubu lode čo sa určuje za bod dodania
• predávajúci odbavuje príslušné vývozné formality
• kupujúci odbavuje príslušné dovozné formality a vyberá loď
• nakládka a vykládka je zabezpečovaná klasickým spôsobom pomocou žeriavu

CFR- Cost and Freight- náklady a prepravné *

• predávajúci dodá tovar na palubu lode, riziko prechádza keď je tovar na palube
• predávajúci musí zabezpečiť vývozné colné konanie, uzavrieť prepravnú zmluvu a zaplatiť prepravné
• táto doložka je charakteristická tým, že riziko a náklady prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho v rôznych miestach

CIF- Cost, insurance and freight- náklady, poistenie a prepravné

• to isté ako CFR len navyše predávajúci vybavuje poistenie v prospech kupujúceho voči riziku straty alebo poškodenia tovaru počas prepravy s minimálnym krytím.

Doložky presne stanovujú

• miesto, kde prechádzajú náklady a riziká z predávajúceho na kupujúceho, kam je povinný predávajúci dodať tovar na vlastné náklady
• miesto, kde prechádzajú riziká, čiže nebezpečenstvá možného poškodenia tovaru z predávajúceho na kupujúceho
• kto je zodpovedný za obstaranie prepravy, dokladov, prípadne poistenia
• kto je zodpovedný za obstaranie dovozných a vývozných formalít (úhrada cla, získanie licencie...)

V závislosti od prechodu rizík a nákladov člením doložky na

1. jednobodové- prechod nákladov a rizík nastáva v jednom bode čiže na tom istom mieste
2. dvojbodové- prechod nákladov a rizík nastáva na rôznych miestach (predávajúci síce platí hlavnú prepravu z ktorú však nenesie riziká)

Miesto prechodu rizík leží bližšie k predávajúcemu miesto prechodu nákladov bližšie ku kupujúcemu.

Miesto splnenia je miesto prechodu rizík.

Poruchy v plnení kúpnej zmluvy

Najčastejšie poruchy v plnení kúpnej zmluvy

• nedodržanie druhu alebo kvality kúpnej zmluvy
• nedodržanie množstva tovaru
• nedodržanie dodacej lehoty
• neprevzatie tovaru bez uvedenia dôvodu
• nezaplatenie za tovar včas alebo vôbec
• chyby v dokladoch

Každú poruchu v plnení kúpnej zmluvy je potrebné reklamovať.

Reklamácia v zahraničnom obchode je písomné oznámenie, o tom, že nebol splnený záväzok.

Reklamačná lehota- termín, v ktorom treba uplatniť reklamáciu. Je v jednotlivých krajinách rôzna.

Chyby môžu byť: - zjavné- reklamujeme hneď

• skryté- reklamujeme ich v daných lehotách

Reklamáciu treba oznámiť písomne, bezodkladne a je možné navrhnúť aj spôsob riešenia. Druhá strana môže reklamáciu uznať alebo odmietnuť.

Zahraničnoobchodná politika

• je súhrn prostriedkov, zásad a opatrení, ktorými štát ovplyvňuje výmenu tovaru so zahraničím
• od 1. mája 2004 sa SR stala súčasťou EÚ zmenilo sa jej postavenie v obchodovaní s členskými štátmi. Tie sa rozdelili na :

1. členské štáty- tie ktoré sú členmi EÚ
   • EÚ je colná únia, to znamená, že sa uplatňujú rovnaké colné sadzby a spoločné pravidlá voči tretím štátom. V obchode medzi členskými štátmi sa neuplatňujú cla ani iné obmedzenia
   • Obchodovanie Spoločenstva s tretími štátmi upravujú právne normy :
     1. colný kódex- vzťahuje sa na pohyb tovaru medzi úniou a tretími štátmi
     2. v SR platí Colný zákon- upravuje pohyb tovaru medzi úniou a tretími štátmi

1. tretie štáty- štáty, ktoré nie sú členmi EÚ

Intrakomunitárny obchod- sa uskutočňuje medzi členskými štátmi EÚ

• medzi členskými štátmi EÚ platí:
  1. odoslanie tovaru
  2. prijatie tovaru

Intrastat - od 1. 1. 1993 bol na území EÚ vytvorený jednotný trh čím sa zrušili hranice medzi členskými štátmi a colné kontroly na nich. Slovensko so vstupom do EÚ sa stalo súčasťou jednotného trhu. Na získanie údajov o pohybe tovaru v rámci EÚ sa vytvoril Intrastat systém- zbiera údaje potrebné na zostavenie štatistiky obchodu medzi členskými štátmi EÚ priamo od príjemcov a odosielateľov tovaru.

V SR sa využíva Intrastat –SK- štatistické zisťovanie uskutočňované v SR, ktoré umožňuje zbierať, spracúvať a poskytovať údaje o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi EÚ.

• údaje získané z Intrastatu slúžia napríklad na zostavenie štatistiky ZO pri sledovaní vývoja trhu EÚ, využívajú sa na prieskum trhu.
• Pri zostavovaní štatistiky o globálnom obchodovaní

Spravodajská povinnosť

• majú tzv. spravodajské jednotky čo sú FO alebo PO registrované ako platitelia DPH na Slovensku, ktorí prijímajú alebo odosielajú tovar v rámci EÚ

Ak v danom období prijali alebo odoslali tovar, ktorého celková hodnota je vyššia alebo rovná ako prah oslobodenia vzniká im povinnosť predkladať hlásenia buď o prijatí alebo o odoslaní tovaru to znamená, že majú spravodajskú povinnosť

Prah- určená hranica na základe ktorej je stanovená spravodajská povinnosť a jej rozsah. Prah oslobodenia sa označuje aj ako asimilačný prah.

Zjednodušená spravodajská povinnosť

Extrakomunitárny obchod- uskutočňuje sa medzi Spoločenstvom tretími štátmi (vývoz, alebo dovoz tovaru)

Extrastat systém- štatistika obchodovania Spoločenstva a jeho členských štátov s nečlenskými štátmi

Colný sadzobník a opatrenia EÚ

• systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colných sadzieb
• mení sa každý rok
• má 4 stĺpce:
• číselný znak (8-miestny)
• opis tovaru
• colná sadzba
• merné jednotky(kg, l, hl)

TARIC- integrovaný sadzobník Spoločenstva, predstavuje elektronickú databázu, ktorá vzniká spojením colného sadzobníka a opatreniami EÚ (zákaz dovozu, kvóta a pod), ktoré používa EÚ pri obchodovaní s tretími štátmi. Ide o 10-miestne číselné označenia tovarov. (posledné dve číslice)

Opatrenia EÚ

TARIFNÉ

• sú vyjadrené tarifnou sadzbou

Napr. a) colná sadzba voči tretím krajinám

1. b) tarifné zníženie

- EÚ komisia zníži alebo zvýši všeobecné colné sadzby na výrobky na určité časové obdobie

NETARIFNÉ

• sú vyjadrené iným spôsobom ako sadzbou

Napr. a) netarifné kvóty- určujú vstup výrobkov z určitých krajín do voľného obehu alebo ich

Charakteristika a druhy ciel

Clo- platba, vyberaná štátom z dovážaného alebo vyvážaného tovaru

• základný nástroj na ovplyvňovanie zahraničnoobchodných činností

Funkcie cla:

• fiškálna funkcia- clo je príjmom do štátneho rozpočtu

Štátny rozpočet- centralizovaný peňažný fond štátu. 25% z hodnoty vybraného cla sa odvádza do rozpočtu SR a 75% do rozpočtu EÚ.

• obchodno-politická funkcia- clo je hlavným prostriedkom obchodnej politiky štátu

obchodná politika- súhrn opatrení a zásad v oblasti ciel, daní a poplatkov

• protekcionistická (ochranná)- cieľom je ochrana domáceho trhu pred zahraničnou konkurenciou
• liberálna (voľná)- cieľom je podporovanie konkurencie na domácom trhu

• cenotvorná funkcia- clo je súčasťou ceny pri predaji tovaru. Zvyšuje predajnú cenu

Clo sa člení z rôznych hľadísk:

• druhy cla z obchodno-politického hľadiska

1. autonómne clo – určené samostatným rozhodnutím štátu a platí voči všetkým krajinám
2. zmluvné clo- platí voči štátom s ktorými má EÚ uzatvorenú dohodu, ktorá obsahuje doložku najvyšších výhod

• druhy cla podľa účelu

1. dovozné clo- vzťahuje sa na dovážaný tovar, zvyšuje jeho cenu a chráni domácich výrobcov
   • tento druh cla je najviac využívaný
2. vývozné- vzťahuje sa na vyvážaný tovar, čím zvyšuje cenu a znižuje konkurencieschopnosť v zahraničí

• štát ho stanovuje vtedy, ak má záujem aby tovar ostal na domácom trhu

1. antidampingové clo- úlohou je chrániť domácich výrobcov proti dovozu tovaru za dampingové ceny = nižšie ako ceny toho istého tovaru v krajine výrobcu
2. vyrovnávacie clo- ak bol vývozcovi v jeho krajine poskytnutý príspevok (dotácia od štátu) potom takýto tovar má nižšiu cenu ako na domácom trhu. Na ochranu domácich výrobcov môže byť použité vyrovnávacie clo
3. preferenčné clo- cieľom je zvýhodniť určitú krajinu používaním zvýhodnených (preferenčných) colných sadzieb na základe dohody
4. odvetné clo- stanovuje sa ako odveta voči štátu, ktorá sťažuje dovoz tovaru do svojej krajiny = diskriminuje druhú krajinu

• stupňovanie odvetných ciel môže viesť k obchodnej vojne medzi krajinami

1. doplnkové clo- ukladá sa napr. na poľnohospodárske produkty

• druhy ciel podľa spôsobu výpočtu

1. špecifické clo- je vyjadrené hodnotou za jednotku množstva 100€ za 1 tonu tovaru
   • nevýhodou je, že rovnako zaťažuje kvalitný i nekvalitný tovar
   • využíva sa menej
2. valorické (hodnotové) clo- vypočíta sa ako percentuálny podiel colnej hodnoty tovaru

• využíva sa najviac

1. kombinované clo- kombinácia špecifického a valorického

Colné režimy

• normy, ktoré upravujú prepravu tovaru cez colnú hranicu

Colná hranica- je štátna hranica SR s tretím štátom

Tovar spoločenstva- úplne získaný alebo vyrobený na území Spoločenstva prípadne prepustený na územie Spoločenstva kde sa má trvalo ponechať

Colný dohľad- činnosť colných orgánov, ktoré dodržiavajú colné a iné predpisy

• voľný obeh- ak sa tovar prepustí do voľného obehu, považuje sa za tovar Spoločenstva a ostáva trvalo na jeho území
• Tranzit- ide o prepravu tovaru pod colným dohľadom od colného úradu odoslania (napr. SR) k colnému úradu určenia (napr. Švajčiarsko)
• Colné uskladňovanie- nakúpený tovar z tretích štátov sa uloží do colného skladu, kde nepodlieha clu ani iným opatreniam, je pod colným dohľadom
  • Kým je v sklade považuje sa za zahraničný tovar a dovozca môže nepoužitý tovar vyviesť späť

Colný úrad vedie evidenciu koľko tovaru je v sklade a koľko sa prepustilo do voľného obehu. Dovozca platí colný dlh z toho tovaru, ktorý je prepúšťaný do voľného obehu.

Colné sklady môžu byť:

• Verejné
• Súkromné
• za uskladnenie tovaru v colnom sklade sa platí poplatok majiteľovi

• aktívny zušľachťovací styk- tovar dovezený z tretích štátov do Spoločenstva podlieha spracovaniu (z látka sa ušijú nohavice na Slovensku)
• tovar v tomto prípade nepodlieha dovoznému clu po zušľachtení sa výrobky vyvezú naspäť alebo sa môžu prepustiť do voľného obehu
• je výhodný pretože podporuje vytváranie pracovných miest a prepracovanie tovaru platí zahraničný dodávateľ
• Pasívny zušľachťovací styk- umožňuje aby sa tovar Spoločenstva dočasne vyviezol do tretieho štátu za účelom spracovania
• Zušľachtené výrobky sa dovezú späť na územie Spoločenstva a sú prepustené do voľného obehu s čiastočným alebo úplným oslobodením od cla
• Za spracovanie v zahraničnom obchode sa musí platiť
• Prepracovanie pod colným dohľadom- tovar z tretieho štátu sa spracuje na území Spoločenstva, zmenia sa jeho vlastnosti alebo stav
• Spracúvaný tovar nepodlieha dovoznému clu a obchodnopolitickým opatreniam
• Po spracovaní sa zmení sadzobné zatriedenie prepracovaných výrobkov
• Pri tomto režime sa predpokladá, že tovar bude prepustený do voľného obehu (pri aktívnom zušľachťovacom styku nemusí byť prepustený do voľného obehu)
• Colný dlh sa vymeria z nového (zmeneného) zatriedenia prepracovaného výrobku (napr. drevo = nábytok)
• Dočasné použitie- tovar z tretej krajiny sa dovezie na územie Spoločenstva a je čiastočne alebo úplne oslobodený od dovozného cla a obchodnopolitických opatrení
• Dočasne sa použije na území Spoločenstva a po určitom čase sa vyvezie v nezmenenom stave späť
• Časť tovaru sa môže prepustiť aj do voľného obehu
• vývoz- umožňuje, aby tovar Spoločenstva opustil územie Spoločenstva a bol vyvezený do tretieho štátu, s cieľom, trvale ho tam ponechať

Colné konanie

• je činnosť, ktorej účelom je rozhodnúť, či sa tovar prepustí do navrhovaného colného režimu, za akých podmienok, alebo sa mu pridelí navrhované colne schválené určenie.
• Colne schválené určenie vyjadruje, čo možno s tovarom robiť, keď prekročí colnú hranicu. Môžu nastať viaceré prípady:
• Prepustenie do colného režimu
• Umiestnenie tovaru do slobodného pásma alebo slobodného skladu
• Tovar sa vyvezie späť
• Tovar je zničený po colným dohľadom (pri zistení nedovoleného dovozu cigariet alebo drog)
• Tovar sa prenechá v prospech Spoločenstva (tovar sa nezničí, ale ponúka sa štátnym organizáciám, alebo sa môže predať na základe vyhlášky o predaji, ktorá býva umiestnená na colných úradoch)

Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia.

Colné vyhlásenie- prejav vôle deklaranta, ktorým navrhuje prepustiť tovar do príslušného colného režimu

Colné vyhlásenie podáva deklarant. Môže sa nechať zastupovať špeditérom

Deklarant- osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo osoba, v mene ktorej sa colné vyhlásenie podáva. Zodpovedá sa splnenie povinností uložených v colnom konaní.

Colné vyhlásenie môže urobiť každý, kto môže podľa colných predpisov predložiť tovar, na ktorý sa vyhlásenie vzťahuje. Každý subjekt si môže určiť pre colné konanie svojho zástupcu. Zastúpenie môže byť:

1. priame- ak zástupca koná v mene a v prospech inej osoby
2. nepriame- ak zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet inej osoby

Colné vyhlásenie sa môže podávať viacerými spôsobmi:

• Písomné colné vyhlásenie- podáva sa na tlačive „Jednotný colný doklad“ (JCD)
• Ústne colné vyhlásenie- používa sa vo vymenovaných prípadoch napr. pri tovare neobchodného charakteru, pri tovare zanedbateľnej hodnoty a pod.
• Vyhlásenie prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov- prostredníctvom nosičov n prenos dát. Ide o nastupujúci trend v tejto oblasti
• Vyhlásenie iným (konkludentným) úkonom- týmto úkonom držiteľ tovaru prejaví vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného režimu (napr. na letiskách, v prístavoch sa používa rozdielne farebné značenie pruhov)

Výsledok colného konanie je rozhodnutie v colnom konaní, ktoré colný orgán oznámi, či tovar bude alebo nebude prepustený do navrhovaného colného režimu.

Postup pri colnom konaní

1. pri vývoze tovaru do tretích štátov
   • vystavenie colného vyhlásenia deklarantom
   • predloženie colného vyhlásenia (napr. na JCD) a požadovaných dokladov colnému úradu
   • vykonanie colnej kontroly colnými orgánmi (vonkajšej a vnútornej kontroly)
   • uzatvorenie dopravného prostriedku colnou uzáverou (plombou), pri kusových zásielkach uzatvorenie jednotlivých kusov
   • prepustenie tovaru na vývoz
   • potvrdenie výstupu tovaru do tretieho štátu colným úradom v colnom vyhlásení

1. pri dovoze tovaru z tretích štátov

• vystavenie colného vyhlásenia deklarantom
• predloženie návrhu na colné konanie deklarantom a predloženie požadovaných dokladov
• uskutočnenie colnej kontroly
• zistenie colnej hodnoty, pôvodu tovaru a jeho nomenklatúrneho zatriedenia do Spoločného colného sadzobníka
• vymeranie colného dlhu

Postup a spôsob výpočtu colného dlhu

Colný dlh tvorí:

• clo (prípadne iné sadzby tarifných opatrení)
• spotrebné dane
• daň z pridanej hodnoty

Výpočet cla:

• nomenklatúrnej zatriedenie tovaru pod príslušnú podpoložku colného sadzobníka
• vyhľadanie príslušnej colnej sadzby
• výpočet cla

Základom na vymeranie cla je colná hodnota tovaru.

Tvoria ju tieto položky:

• vlastná cena tovaru
• dovozné a doplňujúce poplatky
• výdavky na uskladňovanie a manipuláciu s tovarom
• poistné
• úroky

Napr. pri použití valorickej colnej sadzby sa clo vypočíta:

Clo= colná hodnota / 100 * colná sadzba podľa Spoločného colného sadzobníka.

Clo sa vypočíta tak že tovar sa najprv zatriedi do colného sadzobníka, vyhľadá sa k nemu príslušná sadzba a podľa nej sa vypočíta clo.