Hospodárstvo a jeho činitele

Hospodárstvo a jeho činitele

• hospodárstvo- súhrn jednotiek a ich činností, ktorých cieľom je uspokojovanie ľudských potrieb

Základné hospodárske jednotky

Domácnosti

• spotrebiteľ (spotrebuje statky a služby podnikov)
• ponúka podnikom prácu

Podniky

• je to základný článok ekonomiky
• využívajú výrobné faktory na výrobu statkov alebo na poskytovanie služieb s cieľom dosiahnuť zisk

Štát

• je špecifická hospodárska jednotka
• od podnikov a domácností dostáva dane a poplatky
• dáva domácnostiam a podnikom dotácie a sociálne dávky

Deľba práce, vývoj

Deľba práce- rozdelenie medzi jednotlivcov alebo skupiny

• prirodzená deľba práce- rozdelenie práce- osobné predpoklady, ženské a mužské práce
• spoločenská deľba práce- je spojená s rozvojom ľudskej spoločnosti
  1. poľnohospodárstvo, pastierstvo
  2. poľnohospodárstvo, pastierstvo, remeslá
  3. poľnohospodárstvo, pastierstvo, remeslá, obchod

Súčasné formy deľby práce

• statky a služby, ktoré uspokojujú potreby sú výsledkom činností rôznych podnikov a rôznych ľudí, ktorí vykonávajú rôznu prácu. V hospodárstve prebiehajú takéto formy deľby práce:

1. špecializácia- je zameranie ľudí alebo podnikov na určitý druh práce
2. kooperácia- je spolupráca niekoľkých osôb alebo skupín zameraná na dosiahnutie rovnakého cieľa
3. vnútropodniková deľba práce- vo vnútri podniku sa čiastkové pracovné úlohy rozčleňujú tak, že ich vykonávajú jednotlivé útvary napr. (závod A- linky, B- sedacie súpravy, C- kancelársky nábytok)

Výhody vnútropodnikovej deľby práce

• práca sa vykonáva rýchlo s rutinou, na zapracovanie je treba málo času

Nevýhody vnútropodnikovej deľby práce

• monotónnosť- strata motivácie a zamestnanec stráca prehľad pretože ovláda iba jeden úkon, ten svoj.

1. medzipodniková deľba práce- znamená že každý podnik sa špecializuje na výrobu určitých statkov alebo poskytovaní služieb

Táto deľba práce môže byť:

1. vnútroodvetvová- chemický priemysel, potravinársky priemysel, strojársky priemysel
2. medziodvetvová- na výrobe sa podieľa viac odvetví

1. národná deľba práce- je to deľba práce, ktorá prebieha v rámci jedného štátu
2. medzinárodná deľba práce- je to deľba práce medzi jednotlivými krajinami, t. j. že každá krajina vyrába také výrobky na ktoré má najlepšie predpoklady

Domáce hospodárstvo- sebestačné, vyrábali len pre seba, zavreté

Naturálna výmena- výmena tovaru za tovar. Členilo sa na:

• výrobne orientované jednotky (podniky)
• spotrebné orientované jednotky (domácnosti)

Obehové hospodárstvo- začali sa používať peniaze ako všeobecný prostriedok

• forma výmeny tovaru- predaj a kúpa

Mestské hospodárstvo- výmena tovaru medzi remeselníkmi a roľníkmi

Národné hospodárstvo- vzniklo spojením viacerých hospodárstiev vnútri jedného štátu

Svetové hospodárstvo- predstavuje spojenie hospodárstiev na celom svete

Peniaze- sú všeobecným prostriedkom výmeny používaným pri nákupe a predaji statkov a služieb

Funkcie peňazí

Peniaze ako prostriedok výmeny- peniazmi platíme, umožňujú a uľahčujú výmenu tovarov

Peniaze ako zúčtovacia jednotka- peniazmi vyjadrujeme ceny ostatných tovarov

Peniaze ako nositeľ hodnoty- peniaze sporíme a používame na nákup tovarov v budúcnosti

Trh a trhový mechanizmus

Trh a jeho funkcie

Trh je miesto kde sa stretávajú predávajúci- ponuka a kupujúci- dopyt aby sa dohodli na kúpe a predaji tovaru za určitú cenu. Ide o stretnutie dopytu a ponuky s cieľom predať a kúpiť.

Funkcie trhu

• trh umožňuje kúpu a predaj
• trh ovplyvňuje správanie výrobcov aj spotrebiteľov
• trh poskytuje informácie o potrebách kupujúcich ale aj o možnostiach a ponuke predávajúcich
• trh umožňuje rozdeľovať príjmy obyvateľov a štátu tým, že každý tovar má svoju cenu

Typy trhov

Trh môžeme členiť z rôznych hľadísk:

• územné hľadisko- kde sa uskutočňuje kúpa a predaj
  1. miestny trh- na území mesta (Prešov)
  2. národný trh- spájajú sa miestne trhy v rámci jedného štátu
  3. medzinárodný trh- prekračuje hranice jedného štátu, je výsledkom medzinárodnej deľby práce (trh EÚ)
  4. svetový trh- prepojenie národných trhov všetkých krajín sveta
• vecné hľadisko- podľa predmetu kúpy a predaja

Trh statkov a služieb- je to trh kde sa predávajú a kupujú statky a služby na osobnú spotrebu

Trh výrobných faktorov- je to trh kde sa predávajú a kupujú výrobné faktory

Finančný trh- je to trh, na ktorom sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov a dopyt po takýchto prostriedkoch

• kvalitatívne hľadisko
  1. čiastkový- trh, na ktorom sa predáva a kupuje jede druh tovaru
  2. agregátny- trh na ktorom sa predávajú a kupujú všetky druhy tovarov, trh ako celok
• právne hľadisko
  1. legálny- trh, v súlade s právnym poriadkom štátu
  2. nelegálny- trh s nedovoleným tovarom

Základné ekonomické otázky

1. čo vyrábať- spotrebitelia
   • aké druhy statkov a služieb poskytoval v akých množstvách a kedy?
   • Odpoveď na túto otázku dávajú spotrebitelia podľa toho čo si kúpia a čo nie
   • Rozhodujú sa na základe svojich potrieb a príjmov
   • Výrobcovia vyrábajú také výrobky o ktoré je na trhu záujem lebo len tak ich predajú a budú mať zisk
2. ako vyrábať- konkurenti
   • ide o spôsob ako vyrábať statky a poskytovať služby (použitie technológií, náročnosť na ľudskú prácu a pod.)
   • rozhodujú o tom výrobcovia – konkurenti, pretože z nich sa snaží dosiahnuť čo najvyšší zisk
   • snaží sa znížiť vstupy – náklady
3. pre koho vyrábať- kto bude spotrebiteľom
   • cieľom výroby nie je statky a služby vyrobiť ale ich predať spotrebiteľom, ktorý na kúpu potrebujú peniaze

Typy ekonomík

Tradičná- na základe inštinktov , zvykov a tradícii (spôsoby riešenia základných ekonomických otázok)

Hlavné znaky:

• málo rozvinutý, prekonaný typ ekonomiky

Príkazová- centrálne, rozhoduje štát (spôsoby riešenia základných ekonomických otázok)

Hlavné znaky:

• štátne vlastníctvo, centrálne plánovanie, nedostatková ekonomika, tvorba cien z centra

Trhová- trhovo, rozhoduje trh (spôsoby riešenia základných ekonomických otázok)

Hlavné znaky:

• súkromné vlastníctvo, trhový mechanizmus, voľná tvorba cien a konkurencia

Zmiešaná- rozhoduje trh aj štát (spôsoby riešenia základných ekonomických otázok)

Hlavné znaky:

• trhový mechanizmus, štátne zásahy (riešenie nezamestnanosti, ochrana životného prostredia)

Trhové subjekty

• sú to účastníci trhu, ktorí sa zúčastňujú na výmene, kupujúci a predávajúci a sú to:

1. domácnosti
2. podniky
3. štát

Domácnosti- v roli predávajúcich sú keď predávajú výrobné faktory

• kupujúci- nakupujú statky a služby

Podniky-predávajúci- keď predáva svoje statky a služby

• kupujúci keď nakupuje výrobné faktory

Štát- špecifický trhový subjekt, ktorý vydávaním zákonov a iných predpisov vytvára podmienky na fungovanie trhu. Rieši aj negatívne javy – nezamestnanosť.

Trhový mechanizmus

• sú to vzájomné vzťahy medzi predávajúcimi a kupujúcimi, na základe ktorých sa rozhoduje o použití výrobných zdrojov a o určení ceny množstva predávaných a nakupovaných statkov a služieb
• funguje automaticky a zabezpečuje rovnováhu na trhu
• tvoria ho tri procesy
  • proces tvorby dopytu
  • proces tvorby ponuky
  • proces tvorby ceny

Dopyt

•  vyjadruje správanie sa spotrebiteľov na trhu
•  predstavuje množstvo tovarov, ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť za určitú cenu
•  vyjadruje vzťah medzi cenou a požadovaným množstvom

Krivka dopytu

• Závislosť medzi cenou a požadovaným množstvom
• Odráža správanie spotrebiteľov
• Smerom doprava klesá- hovoríme o zákone klesajúceho dopytu
• Ukazuje aké množstvo tovaru sú ochotní spotrebitelia kúpiť za danú cenu

Zákon klesajúceho dopytu- zvýšenie ceny tovaru (ak sa ostatné veličiny nemenia) spôsobí zníženie požadovaného množstva. Zníženie ceny tovaru spôsobí zvýšenie požadovaného množstva.

Ostatné faktory ktoré ovplyvňujú dopyt sú:

• výška príjmov obyvateľov
• módnosť, reklama= preferencie spotrebiteľov
• ceny substitučných tovarov (zmrzlina – nanuk) – uspokojuje tú istú potrebu
• ceny komplementárnych tovarov- navzájom sa dopĺňajú
• demografické zmeny- zloženie a počet obyvateľov
• ostatné faktory

Dopyt môže byť:

• reálny- tí ktorí si tovar kúpia
• potenciálny- tí ktorí majú o tovar záujem

Podľa počtu kupujúcich:

• individuálny dopyt
• čiastkový dopyt
• agregátny dopyt

Ponuka

• odráža správanie sa predávajúcich
• schopnosť a ochotu predávajúcich predať určité množstvo tovaru za určitú cenu

Krivka ponuky

•  
  • odráža správanie sa predávajúcich
  • rastúca vpravo nahor
  • vyjadruje aké množstvo tovaru sú predávajúci ochotní predať pri danej cene
  • vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom

Zákon rastúcej ponuky- zvýšenie ceny tovaru = zvýšenie ponúkaného množstva. Zníženie ceny tovaru = zníženie ponúkaného množstva

Faktory ovplyvňujúce ponuku:

•  ceny nakupovaných výrobných faktorov
•  ceny alternatívnych výrobkov. Alternatívny výrobok nahrádza iný výrobok a uspokojuje tú istú potrebu
•  počet výrobcov na trhu
•  cena nových výrobných technológií

Podľa počtu predávajúcich môže byť ponuka:

• individuálna- ponuka jedného výrobcu
• čiastková- ponuka jedného výrobku od rôznych výrobcov
• agregátna- súhrn všetkých statkov a služieb, ktoré sú všetci výrobcovia ochotní vyrábať a ponúkať pri rôznych cenách

Cena

• je čiastka (suma) za ktorú sa predávajú a kupujú statky a služby

Na trhu môžu nastať rôzne situácie:

1. trhová rovnováha
   • keď ponúkané množstvo = požadovanému množstvu
   • pri stave trhovej rovnováhy hovoríme o rovnovážnej cene- cena za ktorú sa vymieňajú tovary a služby ak je na trhu rovnováha

Bod E (equilibrum)- vyjadruje rovnovážnu cenu a rovnovážne množstvo. Pri tejto cene sú ochotní výrobcovia vyrábať toľko tovaru koľko sú ochotní kupujúci kúpiť. Takýto stav na trhu je veľmi zriedkavý a krátkodobý.

1. trhová nerovnováha- je to typický stav pre trhovú ekonomiku, keď ponúkané množstvo sa nerovná požadovanému množstvu

1. ponúkané množstvo sa nerovná požadovanému množstvu
   • na trhu je vysoká cena
   • výrobcovia vyrábajú veľa, spotrebitelia tovar nekupujú - prebytok tovaru na trhu
   • výrobcovia sú nútení cenu znížiť
   • niektorí prestanú za nízku cenu vyrábať (nižší zisk) = zníženie ponúkaného množstva
   • nižšia cena vyvolá záujem spotrebiteľov, zvýši sa požadované množstvo a na trhu vzniká dočasne trhová rovnováha
2. ponúkané množstvo je menšie ako požadované množstvo

• trhová cena je nízka
• spotrebitelia (chcú) kupujú veľa, ale výrobcovia nemajú o výrobu tovaru za nízku cenu záujem
• vznikne nedostatok určitých druhov tovaru = zvýšenie ceny
• výrobcovia sú ochotní za vyššiu cenu vyrábať viac výrobkov
• vyššia cena = vyššie zisky pre výrobcov
• vzrastie ponúkané množstvo a výsledkom je dočasná trhová rovnováha na trhu

Trhová cena- vyjadruje aktuálny vzťah ponúkaného množstva a požadovaného množstva.

• keď je cena príliš nízka, požadované množstvo prevyšuje ponúkané množstvo a na trhu je nedostatok tovaru
• keď je cena príliš vysoká, ponúkané množstvo prevyšuje požadované množstvo a na trhu je prebytok tovaru.

Konkurencia

• ak sa na trhu stretnú výrobcovia alebo predajcovia toho istého alebo podobného tovaru musia vynaložiť väčšie úsilie na získanie zákazníka hovoríme že si konkurujú
• trhová konkurencia je základnou podmienkou fungovania trhového mechanizmu

Trhová konkurencia- je proces v ktorom sa stretávajú rôzne trhové subjekty a každý z nich má rôzne ekonomické záujmy. Každý z nich chce získať trhovú výhodu.

• podľa toho medzi kým konkurencia prebieha (podľa trhových subjektov) poznáme konkurenciu:
  1. konkurencia na strane ponuky- medzi výrobcami alebo medzi predávajúcimi. Každý z nich chce mať najvyšší zisk na úkor konkurentov
  2. konkurencia na strane dopytu- medzi spotrebiteľmi. Každý z nich chce najvýhodnejšie nakúpiť bezohľadu na ostatných
  3. konkurencia medzi dopytom a ponukou- predávajúci chcú predať čo najdrahšie, kupujúci kúpiť čo najlacnejšie. Na základe tejto konkurencie vzniká rovnovážna cena.
• podľa prostriedkov ktoré sa používajú pri konkurencii na strane ponuky
  1. cenová konkurencia- predávajúci znižujú ceny tovarov, ich cieľom je ovládnuť trh, získať si spotrebiteľov aj keď budú mať nižšie zisky.
  2. Necenová konkurencia- výhody sa získavajú inak ako cenou. Spotrebitelia sa lákajú na kvality, obaly, reklamu, doplnkové služby a podobne

Ekonomická teória pozná aj:

1. dokonalú konkurenciu
2. nedokonalú konkurenciu

Dokonalá konkurencia

1.  
   • ideálna konkurencia, v ekonomike neexistuje reálne, predpoklady, veľký počet výrobcov
   • všetci vyrábajú rovnaký výrobok
   • rovnaký prístup k informáciám
   • veľký počet výrobcov a spotrebiteľov znamená že nikto nemôže ovplyvniť cenu

Nedokonalá konkurencia má tri formy:

• monopolistická konkurencia- predstavuje trh jedného výrobku, ktorý vyrábajú mnohí výrobcovia
• na trhu je veľa predávajúcich ale ich výrobky sa navzájom od seba mierne odlišujú (maloobchodný predaj potravín)
• oligopol („niekoľko“ predávajúcich)- iba niekoľko predávajúcich predáva tie isté výrobky. Majú značnú ekonomickú silu. Bránia vstup ďalších predávajúcich na trh
• monopol- vyjadruje situáciu, keď v odvetví zostáva jediný výrobca určitého výrobku, ktorý získava absolútnu moc nad spotrebiteľom

Podnik a jeho činnosti

Charakteristika podniku a jeho znaky

Podnik je základnou hospodárskou jednotkou v národnom hospodárstve. Využíva výrobné faktory (vstupy) na výrobu statkov a poskytovanie služieb (výstupov), ktoré sú určené na predaj a slúžia na uspokojovanie potrieb.

Podnik tvoria 3 zložky

• osobné- zamestnávatelia a zamestnanci podniku
• hmotné- fyzický kapitál (budovy, stroje, prístroje, materiál, pôda)
• nehmotné- nehmotné statky (ochranná známka, patenty, licencie, ekonomický softvér, obchodné meno, povesť podniku)

Aby mohol podnik samostatne rozhodovať musí mať:

1. ekonomickú samostatnosť
   • sloboda v podnikaní a úplná zodpovednosť za výsledky hospodárenia
   • určí predmet činnosti
   • zvolí si svoje meno
   • rozhoduje o právnej forme
   • zvolí si svoje sídlo
   • rozhoduje sa odkiaľ získa prostriedky na podnikanie
   • samostatne rozhoduje o tom, aké útvary zriadi
   • rozhoduje o tom, ako bude hospodáriť s majetkom
   • rozhoduje, kto budú jeho dodávatelia a na akom trhu bude predávať svoj tovar
   • rozhoduje, koľko a akých zamestnancov zamestná
   • rozhoduje ako bude propagovať svoje výrobky
   • rozhoduje o množstve a cenách svojich výrobkoch

Štát nezasahuje priamo do činnosti podnikov len vytvára podmienky na ich fungovanie (prijímanie zákonov), ktoré určuje pravidlá podnikania

1. právna subjektivita podniku

• podnik má právo samostatne a vo vlastnom mene vstupovať do právnych vzťahov s inými subjektmi.
• Preberá na seba záväzky a sám nesie aj zodpovednosť za ich platenie
• podnik uzatvára zmluvy so zamestnancami, dodávateľmi odberateľmi vstupuje do sporov, podáva žiadosť o poskytnutie úveru

Vzťahy podniku s okolím môžu byť:

1. hmotné- dodávky materiálu
2. finančné- platby
3. informačné- zákony, predpisy

Funkcie podniku

• ekonomická- výroba statkov a poskytovanie služieb
  • zásobovacia funkcia- obstaranie materiálu na výrobu
  • výrobná funkcia- premena materiálu na výrobky
  • odbytová funkcia- predaj hotových výrobkov
  • personálna funkcia- plánovanie a výber zamestnancov
  • finančná funkcia- obstaranie finančných prostriedkov
  • vedecko-technická funkcia- výskum a vývoj výrobkov
• mimoekonomická- nesúvisí priamo s hospodárskou činnosťou podniku
• sociálna funkcia- vytváranie pracovných podmienok pre zamestnancov
• bezpečnostná funkcia – dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
• ekologická funkcia- výstavba čističiek odpadových vôd
• kultúrno-spoločenská funkcia- organizovanie kultúrnych akcií pre zamestnancov
• vzdelávacia funkcia- organizovanie školení, kurzov a pod...

Typy podnikov

• podľa vlastníctva
  1. súkromné- majú presne určeného vlastníka, tvoria základ trhovej ekonomiky
  2. verejné-štátne- vlastníkom je štát (uskutočňuje podnikanie s majetkom štátu vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť)
• samosprávne- vlastníkom je obec alebo kraj, najčastejšie poskytujú všeobecne prospešné služby
• zmiešané- časť majetku vlastní štát a časť súkromná osoba
• podľa zdrojov financovania
  1. rozpočtové organizácie
     • vykonávajú činnosti potrebné na fungovanie hospodárstva i celého štátu
     • nemajú vlastné príjmy- dostávajú prostriedky z príslušného rozpočtu
     • zriaďované v oblasti školstva a zdravotníctva
  2. príspevkové organizácie
• majú zo svojej činnosti príjmy
• výdavky sú vyššie ako príjmy- dostávajú príspevky z príslušného rozpočtu
• sú vytvárané napr. v oblasti kultúry a masovokomunikačných prostriedkov
• podniky podľa charakteru výkonov
  1. výrobné podniky
• ťažobné podniky
• poľnohospodárske podniky
• energetické podniky
• stavebné podniky
• strojárske podniky
• podniky vyrábajúce spotrebné statky
  1. podniky služieb
• obchodné podniky
• banky a poisťovne
• dopravné podniky
• stravovacie a ubytovacie podniky
• cestovné kancelárie
• ostatné podniky služieb
• podľa veľkosti
  1. mikropodniky- zamestnávajú od 0-9 zamestnancov (remeslá, obchod)
  2. malé podniky- od 49 zamestnancov (remeslá, obchod, priemysel)
  3. stredné podniky- od 249 zamestnancov + spracovateľský priemysel
  4. veľké podniky- 250- viac zamestnancov
• najdôležitejší typ podnikov
• spracovanie surovín- výroba polovýrobkov – výroba hotových surovín
• strojárstvo, hutníctvo, energetická ťažba
• podľa právnej formy podnikania
  1. podnik jednotlivca- podnikanie fyzických osôb hlavne živnostníkov, ktorí podnikajú podľa živnostenského zákona lebo ktoré podnikajú podľa osobitných predpisov (tlmočníci)
  2. obchodné spoločnosti- právnické osoby, ktoré podnikajú podľa obchodného zákonníka – s. r. o., a. s., v. o. s., k. s.
  3. družstvá- vytvárajú sa s cieľom podnikať alebo zabezpečovať iné potreby svojich členov
  4. osobité formy- tiché spoločenstvo, združenie osôb na spoločné podnikanie

Charakteristika podnikového transformačného procesu

Transformačný proces predstavuje činnosti zamerané na premenu vstupov na výstupy

Fázy transformačného procesu:

1. obstarávanie vstupov
2. vytváranie podnikových výkonov
3. odbyt (predaj statkov a služieb)

Transformačný proces by mal prebiehať efektívne, čo sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi:

• maximalizácia výstupov- s určenými vstupmi chcem dosiahnuť maximálne výstupy
• minimalizácia vstupov- určené výstupy chceme dosiahnuť s minimálnymi vstupmi
• optimalizácia vstupov a výstupov- dosiahnutý výstup má byť primeraný uloženým vstupom

Podnikové výrobné faktory

• predstavujú vstupy, pomocou ktorých prebieha podnikový transformačný proces. Môžu byť:

1. elementárne
   • sú rozhodujúce pre transformačný proces a patria sem výkonné pracovné sily, majetok
2. dispozitívne

• zabezpečujú riadenie podnikového transformačného procesu
• organizujú celú činnosť a kombinujú elementárne výrobné faktory tak, aby boli čo najlepšie využité a splnili ciele podniku
• riadenie, plánovanie, organizovanie, rozhodovanie, vedenie ľudí, kontrola

Činnosti podniku

Investovanie, zásobovanie

Investovanie- premena peňazí na dlhodobý majetok. Rozhodovanie o investovaní kapitálu do dlhodobého majetku je náročné pretože investície ktoré do toho majetku vložíme slúžia podniku viac rokov preto sa dopredu plánuje obstaranie dlhodobého majetku- investičné plánovanie.

Investície- zdroje vynaložené na obstaranie, modernizáciu a rekonštrukciu dlhodobého majetku

Zásobovanie

• činnosti, ktorými si podnik zabezpečuje jednotlivé druhy zásob
• so zásobovaním súvisia nasledujúci činnosti:
• nákup
  • pri nákupe je rozhodujúce vybrať dodávateľa zásob
  • môžeme to urobiť na základe kritérií (spoľahlivosť, cena materiálu, vzdialenosť dodávateľa, platobné a dodacie podmienky)
  • množstvo zásob má byť optimálne (aby bola zabezpečená plynulá výroba)
• preprava
• pri preprave je dôležité rozhodnúť kto prepraví materiál (vlastná preprava, dodávateľ, prepravca) a aký spôsob sa použije
• pri preprave sa tovar nesmie poškodiť
• skladovanie
• nakúpené zásoby uskladňujeme v sklade materiálu pričom pri ich prijatí sa urobí vstupná kontrola
• zásoby v sklade uložíme na určené miesto aby sa nepoškodili
• zásoby sa vydávajú do spotreby podľa požiadaviek výroby
• základné doklady pri skladovaní sú:
• skladová karta
• príjemka
• výdajka

Financovanie podniku

• aby mohol podnik uskutočňovať svoju činnosť musí mať dostatok finančných prostriedkov = kapitál
• kapitál- finančné zdroje pomocou ktorých podnik získava majetok
• proces získavania kapitálu sa nazýva financovanie
• podľa toho odkiaľ podnik získava kapitál poznáme:

1. vlastný kapitál- patrí majiteľovi podniku a predstavuje vlastné zdroje
2. cudzí kapitál- dlh podniku, ktorý musí splatiť = cudzie zdroje

Podľa toho akým spôsobom podnik získava zdroje môžu byť

1. interné- zdroje získané vlastnou podnikateľskou činnosťou (zisk, odpisy, predaj nepotrebného majetku)
2. externé- nie sú výsledkom podnikania a podnik ich získava mimo podniku (úvery, vklady, vlastníctvo)

Riadenie podniku

• zložitý proces
• v modernej ekonomike sa označuje aj pojmom manažment
• znamená usmerňovanie podnikových činností

Základné funkcie riadenia:

• plánovanie- zameranie na určenie cieľov a prostriedkov ako tie ciele dosiahnuť
• organizovanie- kombinovanie elementárnych výrobných faktorov tak, aby sa dosiahol určený cieľ
• vedenie ľudí- spôsob práce s ľuďmi a ich usmernenie , aby sa splnil cieľ
• kontrola- zisťujeme či bol splnený plánovaný cieľ, či nevznikli odchýlky od plánu, ak áno dávajú sa návrhy ako ich odstrániť
• rozhodovanie- prelínajú sa všetky predchádzajúce činnosti, ich voľbu riešenia z viacerých možností podľa určených kritérií.

Ekonomická stránka činnosti podniku

Ciele podniku

Cieľ- budúci stav, ktorý chce podnik dosiahnuť

• hlavným cieľom väčšiny podnikov je dosahovať zisk

Zisk- hlavný ukazovateľ úrovne hospodárenia a je zdrojom prostriedkov, ktoré podnik potrebuje na ďalší vývoj

Dosahovanie zisku nie je jediným cieľom podniku, ale je to hlavný cieľ. Dosiahne ho pomocou:

• Základných cieľov- týkajú sa jednotlivých činností podniku napr. zásobovania, výroby, financovania
• Pomocné ciele- týkajú sa napr. reklamnej kampane, starostlivosť o zákazníkov, príprava výroby

Splnenie základných aj pomocných cieľov ovplyvňujú finančné ciele podniku

Najdôležitejšie sú:

• Schopnosť hradiť záväzky (platobná schopnosť)
• Rentabilita- schopnosť čo najlepšie zhodnotiť vložené vstupy. Schopnosť vyrobiť z jednej jednotky vstupu čo najviac jednotiek zisku.

Cieľom podniku je hospodáriť čo najlepšie. Úroveň hospodárenia posudzujeme efektívnosťou. Efektívnosť= výstupy/vstupy*100. Hmotnú stránku činnosti podniku posudzujeme aké vstupy (VF) sa použili pri výrobe a aké výstupy (statky a služby) sa vytvorili. Ekonomická stránka sleduje hodnotu vstupov= náklady a hodnotu výstupov = výnosy

Náklady

• predstavujú v peniazoch spotrebu výrobných faktorov vynaložených na výrobu statkov a poskytnutie služieb.

Výdavok- úbytok peňažných prostriedkov

Náklad- vzniká v okamihu spotreby výrobných faktorov

1. Členenie nákladov podľa druhu

• základné členenie- „ čo sa spotrebovalo?“
• spotreba materiálu, energie, mzdové náklady, úroky, opravy, údržba

1. Náklady podľa kalkulácie

1. priame- môžeme ich určiť na jednotku výkonu (kus, meter, liter) priamo (jeden meter látky na jedny nohavice)
2. nepriame- nemôžeme ich určiť presne na jednotku výkonu sú väčšinou spoločné pre viac druhov výkonov pre viac druhov výkonov (mzda manažéra)

1. Náklady podľa závislosti od objemu výkonov

1. fixné- ich výška nezávisí od výšky výkonov. Vznikajú nezávisle od toho či sa vyrába alebo nie
2. variabilné- ich výška závisí od objemu výkonov a pri zmene objemu výkonov sa mení

celkové náklady= fixné + variabilné náklady

1. Náklady podľa charakteru činnosti

1. Náklady na bežnú činnosť
   • náklady na hospodársku činnosť- súvisia s hlavnou podnikovou činnosťou (spotreba materiálu, odpisy, mzdové náklady)
   • náklady na finančnú činnosť- súvisia s pohybom peňazí
2. Náklady na mimoriadnu činnosť- vznikajú z dôvodu mimoriadnych udalostí (škody pri živelnej pohrome)

Výnosy

• realizované (predané) výkony vyjadrené v peniazoch
• vo výnosoch sa do podniku vracajú náklady, ktoré sme vynaložili na výrobu.
• výnosy bývajú vyššie ako náklady
• hlavnou časťou sú tržby

Tržby vznikajú predajom statkov a služieb, alebo iného druhu majetku

Členenie výnosov

• podľa spôsobu predaja výkonov

1. tržby- pri predaji výrobkov mimo podniku (svojim odberateľom)
2. vnútroorganizačné výnosy- vznikajú pri odovzdaní výkonov medzi jednotlivými útvarmi podniku
3. ostatné výnosy- ak predávame nepotrebný majetok

Každá tržba je výnosom, ale nie každý výnos je tržbou

• Výnosy podľa charakteru činnosti

1. výnosy z hospodárskej činnosti
   • výnosy z hospodárskej činnosti- súvisia s hlavnou podnikovou činnosťou (tržby za vlastné výkony)
   • výnosy z finančnej činnosti- súvisia s pohybom peňazí (tržby z predaja cenných papierov, prijaté úroky)
2. Výnosy z mimoriadnej činnosti – vznikajú z dôvodu mimoriadnych udalostí

Spôsoby zvyšovania výnosov

1. zvyšovanie objemu výkonov
2. zvyšovanie cien výkonov
3. vyrábať to, čo žiada zákazník

Stanovenie ceny

Cena= náklady + zisk

Poznáme dva prístupy k tvorbe cien

1. nákladový- cena kryje náklady na výrobu
2. marketingový- cena sa stanovuje na základe ponuky a dopytu na trhu a podľa cien konkurencie

Tržby vypočítame ak poznáme cenu výrobku a množstvo predaných výrobkov

Tržby za predaj = predané množstvo výrobkov / služby * cena za jednotku

Výsledok hospodárenia

• je výsledok činnosti podniku dosiahnutý za určité obdobie
• výsledok hospodárenia zistíme porovnaním nákladov a výnosov
  • ak náklady sú nižšie ako výnosy výsledkom hospodárenia je zisk = kladný výsledok hospodárenia zvyšuje finančné zdroje
  • ak náklady sú vyššie ako výnosy výsledkom hospodárenia je strata = záporný výsledok hospodárenia znižuje finančné zdroje

Zisk rozdeľujeme na

1. hrubý

• rozdiel medzi V- N
• z hrubého zisku sa po úprave platí daň

1. čistý

• hrubý zisk – daň = čistý zisk
• ostáva v podniku a môže sa použiť na rôzne účely