Hospodárstvo a jeho činitele

Hospodárstvo a jeho činitele

• hospodárstvo- súhrn jednotiek a ich činností, ktorých cieľom je uspokojovanie ľudských potrieb

Základné hospodárske jednotky

Domácnosti

• spotrebiteľ (spotrebuje statky a služby podnikov)
• ponúka podnikom prácu

Podniky

• je to základný článok ekonomiky
• využívajú výrobné faktory na výrobu statkov alebo na poskytovanie služieb s cieľom dosiahnuť zisk

Štát

• je špecifická hospodárska jednotka
• od podnikov a domácností dostáva dane a poplatky
• dáva domácnostiam a podnikom dotácie a sociálne dávky

Deľba práce, vývoj

Deľba práce– rozdelenie medzi jednotlivcov alebo skupiny

• prirodzená deľba práce– rozdelenie práce- osobné predpoklady, ženské a mužské práce
• spoločenská deľba práce– je spojená s rozvojom ľudskej spoločnosti
  1. poľnohospodárstvo, pastierstvo
  2. poľnohospodárstvo, pastierstvo, remeslá
  3. poľnohospodárstvo, pastierstvo, remeslá, obchod

Súčasné formy deľby práce

• statky a služby, ktoré uspokojujú potreby sú výsledkom činností rôznych podnikov a rôznych ľudí, ktorí vykonávajú rôznu prácu. V hospodárstve prebiehajú takéto formy deľby práce:

1. špecializácia- je zameranie ľudí alebo podnikov na určitý druh práce
2. kooperácia- je spolupráca niekoľkých osôb alebo skupín zameraná na dosiahnutie rovnakého cieľa
3. vnútropodniková deľba práce- vo vnútri podniku sa čiastkové pracovné úlohy rozčleňujú tak, že ich vykonávajú jednotlivé útvary napr. (závod A- linky, B- sedacie súpravy, C- kancelársky nábytok)

Výhody vnútropodnikovej deľby práce

• práca sa vykonáva rýchlo s rutinou, na zapracovanie je treba málo času

Nevýhody vnútropodnikovej deľby práce

• monotónnosť- strata motivácie a zamestnanec stráca prehľad pretože ovláda iba jeden úkon, ten svoj.

1. medzipodniková deľba práce- znamená že každý podnik sa špecializuje na výrobu určitých statkov alebo poskytovaní služieb

Táto deľba práce môže byť:

1. vnútroodvetvová– chemický priemysel, potravinársky priemysel, strojársky priemysel
2. medziodvetvová- na výrobe sa podieľa viac odvetví

1. národná deľba práce- je to deľba práce, ktorá prebieha v rámci jedného štátu
2. medzinárodná deľba práce– je to deľba práce medzi jednotlivými krajinami, t. j. že každá krajina vyrába také výrobky na ktoré má najlepšie predpoklady

Domáce hospodárstvo– sebestačné, vyrábali len pre seba, zavreté

Naturálna výmena- výmena tovaru za tovar. Členilo sa na:

• výrobne orientované jednotky (podniky)
• spotrebné orientované jednotky (domácnosti)

Obehové hospodárstvo– začali sa používať peniaze ako všeobecný prostriedok

• forma výmeny tovaru- predaj a kúpa

Mestské hospodárstvo– výmena tovaru medzi remeselníkmi a roľníkmi

Národné hospodárstvo– vzniklo spojením viacerých hospodárstiev vnútri jedného štátu

Svetové hospodárstvo– predstavuje spojenie hospodárstiev na celom svete

Peniaze– sú všeobecným prostriedkom výmeny používaným pri nákupe a predaji statkov a služieb

Funkcie peňazí

Peniaze ako prostriedok výmeny– peniazmi platíme, umožňujú a uľahčujú výmenu tovarov

Peniaze ako zúčtovacia jednotka– peniazmi vyjadrujeme ceny ostatných tovarov

Peniaze ako nositeľ hodnoty– peniaze sporíme a používame na nákup tovarov v budúcnosti

Trh a trhový mechanizmus

Trh a jeho funkcie

Trh je miesto kde sa stretávajú predávajúci- ponuka a kupujúci- dopyt aby sa dohodli na kúpe a predaji tovaru za určitú cenu. Ide o stretnutie dopytu a ponuky s cieľom predať a kúpiť.

Funkcie trhu

• trh umožňuje kúpu a predaj
• trh ovplyvňuje správanie výrobcov aj spotrebiteľov
• trh poskytuje informácie o potrebách kupujúcich ale aj o možnostiach a ponuke predávajúcich
• trh umožňuje rozdeľovať príjmy obyvateľov a štátu tým, že každý tovar má svoju cenu

Typy trhov

Trh môžeme členiť z rôznych hľadísk:

• územné hľadisko- kde sa uskutočňuje kúpa a predaj
  1. miestny trh– na území mesta (Prešov)
  2. národný trh- spájajú sa miestne trhy v rámci jedného štátu
  3. medzinárodný trh– prekračuje hranice jedného štátu, je výsledkom medzinárodnej deľby práce (trh EÚ)
  4. svetový trh– prepojenie národných trhov všetkých krajín sveta
• vecné hľadisko– podľa predmetu kúpy a predaja

Trh statkov a služieb– je to trh kde sa predávajú a kupujú statky a služby na osobnú spotrebu

Trh výrobných faktorov– je to trh kde sa predávajú a kupujú výrobné faktory

Finančný trh- je to trh, na ktorom sa stretáva ponuka voľných finančných prostriedkov a dopyt po takýchto prostriedkoch

• kvalitatívne hľadisko
  1. čiastkový– trh, na ktorom sa predáva a kupuje jede druh tovaru
  2. agregátny– trh na ktorom sa predávajú a kupujú všetky druhy tovarov, trh ako celok
• právne hľadisko
  1. legálny– trh, v súlade s právnym poriadkom štátu
  2. nelegálny– trh s nedovoleným tovarom

Základné ekonomické otázky

1. čo vyrábať- spotrebitelia
   • aké druhy statkov a služieb poskytoval v akých množstvách a kedy?
   • Odpoveď na túto otázku dávajú spotrebitelia podľa toho čo si kúpia a čo nie
   • Rozhodujú sa na základe svojich potrieb a príjmov
   • Výrobcovia vyrábajú také výrobky o ktoré je na trhu záujem lebo len tak ich predajú a budú mať zisk
2. ako vyrábať- konkurenti
   • ide o spôsob ako vyrábať statky a poskytovať služby (použitie technológií, náročnosť na ľudskú prácu a pod.)
   • rozhodujú o tom výrobcovia – konkurenti, pretože z nich sa snaží dosiahnuť čo najvyšší zisk
   • snaží sa znížiť vstupy – náklady
3. pre koho vyrábať– kto bude spotrebiteľom
   • cieľom výroby nie je statky a služby vyrobiť ale ich predať spotrebiteľom, ktorý na kúpu potrebujú peniaze

Typy ekonomík

Tradičná– na základe inštinktov , zvykov a tradícii (spôsoby riešenia základných ekonomických otázok)

Hlavné znaky:

• málo rozvinutý, prekonaný typ ekonomiky

Príkazová- centrálne, rozhoduje štát (spôsoby riešenia základných ekonomických otázok)

Hlavné znaky:

• štátne vlastníctvo, centrálne plánovanie, nedostatková ekonomika, tvorba cien z centra

Trhová– trhovo, rozhoduje trh (spôsoby riešenia základných ekonomických otázok)

Hlavné znaky:

• súkromné vlastníctvo, trhový mechanizmus, voľná tvorba cien a konkurencia

Zmiešaná– rozhoduje trh aj štát (spôsoby riešenia základných ekonomických otázok)

Hlavné znaky:

• trhový mechanizmus, štátne zásahy (riešenie nezamestnanosti, ochrana životného prostredia)

Trhové subjekty

• sú to účastníci trhu, ktorí sa zúčastňujú na výmene, kupujúci a predávajúci a sú to:

1. domácnosti
2. podniky
3. štát

Domácnosti– v roli predávajúcich sú keď predávajú výrobné faktory

• kupujúci- nakupujú statky a služby

Podniky-predávajúci- keď predáva svoje statky a služby

• kupujúci keď nakupuje výrobné faktory

Štát- špecifický trhový subjekt, ktorý vydávaním zákonov a iných predpisov vytvára podmienky na fungovanie trhu. Rieši aj negatívne javy – nezamestnanosť.

Trhový mechanizmus

• sú to vzájomné vzťahy medzi predávajúcimi a kupujúcimi, na základe ktorých sa rozhoduje o použití výrobných zdrojov a o určení ceny množstva predávaných a nakupovaných statkov a služieb
• funguje automaticky a zabezpečuje rovnováhu na trhu
• tvoria ho tri procesy
  • proces tvorby dopytu
  • proces tvorby ponuky
  • proces tvorby ceny

Dopyt

•  vyjadruje správanie sa spotrebiteľov na trhu
•  predstavuje množstvo tovarov, ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť za určitú cenu
•  vyjadruje vzťah medzi cenou a požadovaným množstvom

Krivka dopytu

• Závislosť medzi cenou a požadovaným množstvom
• Odráža správanie spotrebiteľov
• Smerom doprava klesá- hovoríme o zákone klesajúceho dopytu
• Ukazuje aké množstvo tovaru sú ochotní spotrebitelia kúpiť za danú cenu

Zákon klesajúceho dopytu– zvýšenie ceny tovaru (ak sa ostatné veličiny nemenia) spôsobí zníženie požadovaného množstva. Zníženie ceny tovaru spôsobí zvýšenie požadovaného množstva.

Ostatné faktory ktoré ovplyvňujú dopyt sú:

• výška príjmov obyvateľov
• módnosť, reklama= preferencie spotrebiteľov
• ceny substitučných tovarov (zmrzlina – nanuk) – uspokojuje tú istú potrebu
• ceny komplementárnych tovarov- navzájom sa dopĺňajú
• demografické zmeny- zloženie a počet obyvateľov
• ostatné faktory

Dopyt môže byť:

• reálny– tí ktorí si tovar kúpia
• potenciálny– tí ktorí majú o tovar záujem

Podľa počtu kupujúcich:

• individuálny dopyt
• čiastkový dopyt
• agregátny dopyt

Ponuka

• odráža správanie sa predávajúcich
• schopnosť a ochotu predávajúcich predať určité množstvo tovaru za určitú cenu

Krivka ponuky

•  
  • odráža správanie sa predávajúcich
  • rastúca vpravo nahor
  • vyjadruje aké množstvo tovaru sú predávajúci ochotní predať pri danej cene
  • vzťah medzi cenou a ponúkaným množstvom

Zákon rastúcej ponuky– zvýšenie ceny tovaru = zvýšenie ponúkaného množstva. Zníženie ceny tovaru = zníženie ponúkaného množstva

Faktory ovplyvňujúce ponuku:

•  ceny nakupovaných výrobných faktorov
•  ceny alternatívnych výrobkov. Alternatívny výrobok nahrádza iný výrobok a uspokojuje tú istú potrebu
•  počet výrobcov na trhu
•  cena nových výrobných technológií

Podľa počtu predávajúcich môže byť ponuka:

• individuálna– ponuka jedného výrobcu
• čiastková– ponuka jedného výrobku od rôznych výrobcov
• agregátna– súhrn všetkých statkov a služieb, ktoré sú všetci výrobcovia ochotní vyrábať a ponúkať pri rôznych cenách

Cena

• je čiastka (suma) za ktorú sa predávajú a kupujú statky a služby

Na trhu môžu nastať rôzne situácie:

1. trhová rovnováha
   • keď ponúkané množstvo = požadovanému množstvu
   • pri stave trhovej rovnováhy hovoríme o rovnovážnej cene- cena za ktorú sa vymieňajú tovary a služby ak je na trhu rovnováha

Bod E (equilibrum)- vyjadruje rovnovážnu cenu a rovnovážne množstvo. Pri tejto cene sú ochotní výrobcovia vyrábať toľko tovaru koľko sú ochotní kupujúci kúpiť. Takýto stav na trhu je veľmi zriedkavý a krátkodobý.

1. trhová nerovnováha– je to typický stav pre trhovú ekonomiku, keď ponúkané množstvo sa nerovná požadovanému množstvu

1. ponúkané množstvo sa nerovná požadovanému množstvu
   • na trhu je vysoká cena
   • výrobcovia vyrábajú veľa, spotrebitelia tovar nekupujú – prebytok tovaru na trhu
   • výrobcovia sú nútení cenu znížiť
   • niektorí prestanú za nízku cenu vyrábať (nižší zisk) = zníženie ponúkaného množstva
   • nižšia cena vyvolá záujem spotrebiteľov, zvýši sa požadované množstvo a na trhu vzniká dočasne trhová rovnováha
2. ponúkané množstvo je menšie ako požadované množstvo

• trhová cena je nízka
• spotrebitelia (chcú) kupujú veľa, ale výrobcovia nemajú o výrobu tovaru za nízku cenu záujem
• vznikne nedostatok určitých druhov tovaru = zvýšenie ceny
• výrobcovia sú ochotní za vyššiu cenu vyrábať viac výrobkov
• vyššia cena = vyššie zisky pre výrobcov
• vzrastie ponúkané množstvo a výsledkom je dočasná trhová rovnováha na trhu

Trhová cena– vyjadruje aktuálny vzťah ponúkaného množstva a požadovaného množstva.

• keď je cena príliš nízka, požadované množstvo prevyšuje ponúkané množstvo a na trhu je nedostatok tovaru
• keď je cena príliš vysoká, ponúkané množstvo prevyšuje požadované množstvo a na trhu je prebytok tovaru.

Konkurencia

• ak sa na trhu stretnú výrobcovia alebo predajcovia toho istého alebo podobného tovaru musia vynaložiť väčšie úsilie na získanie zákazníka hovoríme že si konkurujú
• trhová konkurencia je základnou podmienkou fungovania trhového mechanizmu

Trhová konkurencia- je proces v ktorom sa stretávajú rôzne trhové subjekty a každý z nich má rôzne ekonomické záujmy. Každý z nich chce získať trhovú výhodu.

• podľa toho medzi kým konkurencia prebieha (podľa trhových subjektov) poznáme konkurenciu:
  1. konkurencia na strane ponuky– medzi výrobcami alebo medzi predávajúcimi. Každý z nich chce mať najvyšší zisk na úkor konkurentov
  2. konkurencia na strane dopytu– medzi spotrebiteľmi. Každý z nich chce najvýhodnejšie nakúpiť bezohľadu na ostatných
  3. konkurencia medzi dopytom a ponukou– predávajúci chcú predať čo najdrahšie, kupujúci kúpiť čo najlacnejšie. Na základe tejto konkurencie vzniká rovnovážna cena.
• podľa prostriedkov ktoré sa používajú pri konkurencii na strane ponuky
  1. cenová konkurencia– predávajúci znižujú ceny tovarov, ich cieľom je ovládnuť trh, získať si spotrebiteľov aj keď budú mať nižšie zisky.
  2. Necenová konkurencia– výhody sa získavajú inak ako cenou. Spotrebitelia sa lákajú na kvality, obaly, reklamu, doplnkové služby a podobne

Ekonomická teória pozná aj:

1. dokonalú konkurenciu
2. nedokonalú konkurenciu

Dokonalá konkurencia

1.  
   • ideálna konkurencia, v ekonomike neexistuje reálne, predpoklady, veľký počet výrobcov
   • všetci vyrábajú rovnaký výrobok
   • rovnaký prístup k informáciám
   • veľký počet výrobcov a spotrebiteľov znamená že nikto nemôže ovplyvniť cenu

Nedokonalá konkurencia má tri formy:

• monopolistická konkurencia– predstavuje trh jedného výrobku, ktorý vyrábajú mnohí výrobcovia
• na trhu je veľa predávajúcich ale ich výrobky sa navzájom od seba mierne odlišujú (maloobchodný predaj potravín)
• oligopol („niekoľko“ predávajúcich)- iba niekoľko predávajúcich predáva tie isté výrobky. Majú značnú ekonomickú silu. Bránia vstup ďalších predávajúcich na trh
• monopol- vyjadruje situáciu, keď v odvetví zostáva jediný výrobca určitého výrobku, ktorý získava absolútnu moc nad spotrebiteľom

Podnik a jeho činnosti

Charakteristika podniku a jeho znaky

Podnik je základnou hospodárskou jednotkou v národnom hospodárstve. Využíva výrobné faktory (vstupy) na výrobu statkov a poskytovanie služieb (výstupov), ktoré sú určené na predaj a slúžia na uspokojovanie potrieb.

Podnik tvoria 3 zložky

• osobné– zamestnávatelia a zamestnanci podniku
• hmotné– fyzický kapitál (budovy, stroje, prístroje, materiál, pôda)
• nehmotné– nehmotné statky (ochranná známka, patenty, licencie, ekonomický softvér, obchodné meno, povesť podniku)

Aby mohol podnik samostatne rozhodovať musí mať:

1. ekonomickú samostatnosť
   • sloboda v podnikaní a úplná zodpovednosť za výsledky hospodárenia
   • určí predmet činnosti
   • zvolí si svoje meno
   • rozhoduje o právnej forme
   • zvolí si svoje sídlo
   • rozhoduje sa odkiaľ získa prostriedky na podnikanie
   • samostatne rozhoduje o tom, aké útvary zriadi
   • rozhoduje o tom, ako bude hospodáriť s majetkom
   • rozhoduje, kto budú jeho dodávatelia a na akom trhu bude predávať svoj tovar
   • rozhoduje, koľko a akých zamestnancov zamestná
   • rozhoduje ako bude propagovať svoje výrobky
   • rozhoduje o množstve a cenách svojich výrobkoch

Štát nezasahuje priamo do činnosti podnikov len vytvára podmienky na ich fungovanie (prijímanie zákonov), ktoré určuje pravidlá podnikania

1. právna subjektivita podniku

• podnik má právo samostatne a vo vlastnom mene vstupovať do právnych vzťahov s inými subjektmi.
• Preberá na seba záväzky a sám nesie aj zodpovednosť za ich platenie
• podnik uzatvára zmluvy so zamestnancami, dodávateľmi odberateľmi vstupuje do sporov, podáva žiadosť o poskytnutie úveru

Vzťahy podniku s okolím môžu byť:

1. hmotné– dodávky materiálu
2. finančné– platby
3. informačné– zákony, predpisy

Funkcie podniku

• ekonomická– výroba statkov a poskytovanie služieb
  • zásobovacia funkcia– obstaranie materiálu na výrobu
  • výrobná funkcia– premena materiálu na výrobky
  • odbytová funkcia– predaj hotových výrobkov
  • personálna funkcia– plánovanie a výber zamestnancov
  • finančná funkcia– obstaranie finančných prostriedkov
  • vedecko-technická funkcia– výskum a vývoj výrobkov
• mimoekonomická- nesúvisí priamo s hospodárskou činnosťou podniku
• sociálna funkcia– vytváranie pracovných podmienok pre zamestnancov
• bezpečnostná funkcia – dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
• ekologická funkcia– výstavba čističiek odpadových vôd
• kultúrno-spoločenská funkcia– organizovanie kultúrnych akcií pre zamestnancov
• vzdelávacia funkcia– organizovanie školení, kurzov a pod...

Typy podnikov

• podľa vlastníctva
  1. súkromné– majú presne určeného vlastníka, tvoria základ trhovej ekonomiky
  2. verejné-štátne– vlastníkom je štát (uskutočňuje podnikanie s majetkom štátu vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť)
• samosprávne- vlastníkom je obec alebo kraj, najčastejšie poskytujú všeobecne prospešné služby
• zmiešané– časť majetku vlastní štát a časť súkromná osoba
• podľa zdrojov financovania
  1. rozpočtové organizácie
     • vykonávajú činnosti potrebné na fungovanie hospodárstva i celého štátu
     • nemajú vlastné príjmy- dostávajú prostriedky z príslušného rozpočtu
     • zriaďované v oblasti školstva a zdravotníctva
  2. príspevkové organizácie
• majú zo svojej činnosti príjmy
• výdavky sú vyššie ako príjmy- dostávajú príspevky z príslušného rozpočtu
• sú vytvárané napr. v oblasti kultúry a masovokomunikačných prostriedkov
• podniky podľa charakteru výkonov
  1. výrobné podniky
• ťažobné podniky
• poľnohospodárske podniky
• energetické podniky
• stavebné podniky
• strojárske podniky
• podniky vyrábajúce spotrebné statky
  1. podniky služieb
• obchodné podniky
• banky a poisťovne
• dopravné podniky
• stravovacie a ubytovacie podniky
• cestovné kancelárie
• ostatné podniky služieb
• podľa veľkosti
  1. mikropodniky- zamestnávajú od 0-9 zamestnancov (remeslá, obchod)
  2. malé podniky– od 49 zamestnancov (remeslá, obchod, priemysel)
  3. stredné podniky– od 249 zamestnancov + spracovateľský priemysel
  4. veľké podniky– 250- viac zamestnancov
• najdôležitejší typ podnikov
• spracovanie surovín- výroba polovýrobkov – výroba hotových surovín
• strojárstvo, hutníctvo, energetická ťažba
• podľa právnej formy podnikania
  1. podnik jednotlivca– podnikanie fyzických osôb hlavne živnostníkov, ktorí podnikajú podľa živnostenského zákona lebo ktoré podnikajú podľa osobitných predpisov (tlmočníci)
  2. obchodné spoločnosti– právnické osoby, ktoré podnikajú podľa obchodného zákonníka – s. r. o., a. s., v. o. s., k. s.
  3. družstvá– vytvárajú sa s cieľom podnikať alebo zabezpečovať iné potreby svojich členov
  4. osobité formy– tiché spoločenstvo, združenie osôb na spoločné podnikanie

Charakteristika podnikového transformačného procesu

Transformačný proces predstavuje činnosti zamerané na premenu vstupov na výstupy

Fázy transformačného procesu:

1. obstarávanie vstupov
2. vytváranie podnikových výkonov
3. odbyt (predaj statkov a služieb)

Transformačný proces by mal prebiehať efektívne, čo sa dá dosiahnuť rôznymi spôsobmi:

• maximalizácia výstupov– s určenými vstupmi chcem dosiahnuť maximálne výstupy
• minimalizácia vstupov– určené výstupy chceme dosiahnuť s minimálnymi vstupmi
• optimalizácia vstupov a výstupov– dosiahnutý výstup má byť primeraný uloženým vstupom

Podnikové výrobné faktory

• predstavujú vstupy, pomocou ktorých prebieha podnikový transformačný proces. Môžu byť:

1. elementárne
   • sú rozhodujúce pre transformačný proces a patria sem výkonné pracovné sily, majetok
2. dispozitívne

• zabezpečujú riadenie podnikového transformačného procesu
• organizujú celú činnosť a kombinujú elementárne výrobné faktory tak, aby boli čo najlepšie využité a splnili ciele podniku
• riadenie, plánovanie, organizovanie, rozhodovanie, vedenie ľudí, kontrola

Činnosti podniku

Investovanie, zásobovanie

Investovanie– premena peňazí na dlhodobý majetok. Rozhodovanie o investovaní kapitálu do dlhodobého majetku je náročné pretože investície ktoré do toho majetku vložíme slúžia podniku viac rokov preto sa dopredu plánuje obstaranie dlhodobého majetku- investičné plánovanie.

Investície- zdroje vynaložené na obstaranie, modernizáciu a rekonštrukciu dlhodobého majetku

Zásobovanie

• činnosti, ktorými si podnik zabezpečuje jednotlivé druhy zásob
• so zásobovaním súvisia nasledujúci činnosti:
• nákup
  • pri nákupe je rozhodujúce vybrať dodávateľa zásob
  • môžeme to urobiť na základe kritérií (spoľahlivosť, cena materiálu, vzdialenosť dodávateľa, platobné a dodacie podmienky)
  • množstvo zásob má byť optimálne (aby bola zabezpečená plynulá výroba)
• preprava
• pri preprave je dôležité rozhodnúť kto prepraví materiál (vlastná preprava, dodávateľ, prepravca) a aký spôsob sa použije
• pri preprave sa tovar nesmie poškodiť
• skladovanie
• nakúpené zásoby uskladňujeme v sklade materiálu pričom pri ich prijatí sa urobí vstupná kontrola
• zásoby v sklade uložíme na určené miesto aby sa nepoškodili
• zásoby sa vydávajú do spotreby podľa požiadaviek výroby
• základné doklady pri skladovaní sú:
• skladová karta
• príjemka
• výdajka

Financovanie podniku

• aby mohol podnik uskutočňovať svoju činnosť musí mať dostatok finančných prostriedkov = kapitál
• kapitál- finančné zdroje pomocou ktorých podnik získava majetok
• proces získavania kapitálu sa nazýva financovanie
• podľa toho odkiaľ podnik získava kapitál poznáme:

1. vlastný kapitál– patrí majiteľovi podniku a predstavuje vlastné zdroje
2. cudzí kapitál– dlh podniku, ktorý musí splatiť = cudzie zdroje

Podľa toho akým spôsobom podnik získava zdroje môžu byť

1. interné– zdroje získané vlastnou podnikateľskou činnosťou (zisk, odpisy, predaj nepotrebného majetku)
2. externé– nie sú výsledkom podnikania a podnik ich získava mimo podniku (úvery, vklady, vlastníctvo)

Riadenie podniku

• zložitý proces
• v modernej ekonomike sa označuje aj pojmom manažment
• znamená usmerňovanie podnikových činností

Základné funkcie riadenia:

• plánovanie– zameranie na určenie cieľov a prostriedkov ako tie ciele dosiahnuť
• organizovanie– kombinovanie elementárnych výrobných faktorov tak, aby sa dosiahol určený cieľ
• vedenie ľudí– spôsob práce s ľuďmi a ich usmernenie , aby sa splnil cieľ
• kontrola– zisťujeme či bol splnený plánovaný cieľ, či nevznikli odchýlky od plánu, ak áno dávajú sa návrhy ako ich odstrániť
• rozhodovanie- prelínajú sa všetky predchádzajúce činnosti, ich voľbu riešenia z viacerých možností podľa určených kritérií.

Ekonomická stránka činnosti podniku

Ciele podniku

Cieľ- budúci stav, ktorý chce podnik dosiahnuť

• hlavným cieľom väčšiny podnikov je dosahovať zisk

Zisk– hlavný ukazovateľ úrovne hospodárenia a je zdrojom prostriedkov, ktoré podnik potrebuje na ďalší vývoj

Dosahovanie zisku nie je jediným cieľom podniku, ale je to hlavný cieľ. Dosiahne ho pomocou:

• Základných cieľov– týkajú sa jednotlivých činností podniku napr. zásobovania, výroby, financovania
• Pomocné ciele– týkajú sa napr. reklamnej kampane, starostlivosť o zákazníkov, príprava výroby

Splnenie základných aj pomocných cieľov ovplyvňujú finančné ciele podniku

Najdôležitejšie sú:

• Schopnosť hradiť záväzky (platobná schopnosť)
• Rentabilita- schopnosť čo najlepšie zhodnotiť vložené vstupy. Schopnosť vyrobiť z jednej jednotky vstupu čo najviac jednotiek zisku.

Ostatné platby

MZDY

Strácanie úveru

Nákup energie

Nákup materiálu

Cieľom podniku je hospodáriť čo najlepšie. Úroveň hospodárenia posudzujeme efektívnosťou. Efektívnosť= výstupy/vstupy*100. Hmotnú stránku činnosti podniku posudzujeme aké vstupy (VF) sa použili pri výrobe a aké výstupy (statky a služby) sa vytvorili. Ekonomická stránka sleduje hodnotu vstupov= náklady a hodnotu výstupov = výnosy

Náklady

• predstavujú v peniazoch spotrebu výrobných faktorov vynaložených na výrobu statkov a poskytnutie služieb.

Výdavok– úbytok peňažných prostriedkov

Náklad– vzniká v okamihu spotreby výrobných faktorov

1. Členenie nákladov podľa druhu

• základné členenie- „ čo sa spotrebovalo?“
• spotreba materiálu, energie, mzdové náklady, úroky, opravy, údržba

1. Náklady podľa kalkulácie

1. priame- môžeme ich určiť na jednotku výkonu (kus, meter, liter) priamo (jeden meter látky na jedny nohavice)
2. nepriame- nemôžeme ich určiť presne na jednotku výkonu sú väčšinou spoločné pre viac druhov výkonov pre viac druhov výkonov (mzda manažéra)

1. Náklady podľa závislosti od objemu výkonov

1. fixné- ich výška nezávisí od výšky výkonov. Vznikajú nezávisle od toho či sa vyrába alebo nie
2. variabilné– ich výška závisí od objemu výkonov a pri zmene objemu výkonov sa mení

celkové náklady= fixné + variabilné náklady

1. Náklady podľa charakteru činnosti

1. Náklady na bežnú činnosť
   • náklady na hospodársku činnosť- súvisia s hlavnou podnikovou činnosťou (spotreba materiálu, odpisy, mzdové náklady)
   • náklady na finančnú činnosť- súvisia s pohybom peňazí
2. Náklady na mimoriadnu činnosť– vznikajú z dôvodu mimoriadnych udalostí (škody pri živelnej pohrome)

Výnosy

• realizované (predané) výkony vyjadrené v peniazoch
• vo výnosoch sa do podniku vracajú náklady, ktoré sme vynaložili na výrobu.
• výnosy bývajú vyššie ako náklady
• hlavnou časťou sú tržby

Tržby vznikajú predajom statkov a služieb, alebo iného druhu majetku

Členenie výnosov

• podľa spôsobu predaja výkonov

1. tržby- pri predaji výrobkov mimo podniku (svojim odberateľom)
2. vnútroorganizačné výnosy– vznikajú pri odovzdaní výkonov medzi jednotlivými útvarmi podniku
3. ostatné výnosy– ak predávame nepotrebný majetok

Každá tržba je výnosom, ale nie každý výnos je tržbou

• Výnosy podľa charakteru činnosti

1. výnosy z hospodárskej činnosti
   • výnosy z hospodárskej činnosti- súvisia s hlavnou podnikovou činnosťou (tržby za vlastné výkony)
   • výnosy z finančnej činnosti- súvisia s pohybom peňazí (tržby z predaja cenných papierov, prijaté úroky)
2. Výnosy z mimoriadnej činnosti – vznikajú z dôvodu mimoriadnych udalostí

Spôsoby zvyšovania výnosov

1. zvyšovanie objemu výkonov
2. zvyšovanie cien výkonov
3. vyrábať to, čo žiada zákazník

Stanovenie ceny

Cena= náklady + zisk

Poznáme dva prístupy k tvorbe cien

1. nákladový- cena kryje náklady na výrobu
2. marketingový- cena sa stanovuje na základe ponuky a dopytu na trhu a podľa cien konkurencie

Tržby vypočítame ak poznáme cenu výrobku a množstvo predaných výrobkov

Tržby za predaj = predané množstvo výrobkov / služby * cena za jednotku

Výsledok hospodárenia

• je výsledok činnosti podniku dosiahnutý za určité obdobie
• výsledok hospodárenia zistíme porovnaním nákladov a výnosov
  • ak náklady sú nižšie ako výnosy výsledkom hospodárenia je zisk = kladný výsledok hospodárenia zvyšuje finančné zdroje
  • ak náklady sú vyššie ako výnosy výsledkom hospodárenia je strata = záporný výsledok hospodárenia znižuje finančné zdroje

Zisk rozdeľujeme na

1. hrubý

• rozdiel medzi V- N
• z hrubého zisku sa po úprave platí daň

1. čistý

• hrubý zisk – daň = čistý zisk
• ostáva v podniku a môže sa použiť na rôzne účely