Materiálové hospodárstvo podniku

Materiálové hospodárstvo podniku

NORMA SPOTREBY MATERIÁLU

Udáva maximálne nevyhnutnú spotrebu materiálu na výrobu jednotky produkcie (1 ks, liter, ...)

Zahŕňa:

• Čistý podiel materiálu (užitočný) – ten mat., ktorý sa skutočne stane súčasťou výrobku
• Neužitočný podiel (neužitočná spotreba) – ODPAD ( technologický spôsobený strihom a ostatný spôsobený skladovaním)

Mernou jednotkou môže byť:

• jednotka produkcie,
• počet zariadení alebo počet normohodín,
• počet pracovníkov.

Druhy noriem spotreby:

1. NS základného mat. – maximálne nevyhnutná spotreba základného materiálu na výrobu jednotky produkcie
2. NS pomocného mat. – maximálne nevyhnutná spotreba pomocného materiálu na výrobu jednotky produkcie

METÓDY URČOVANIA NS

1. PREPOČTOVO-ANALYTICKÁ – NS sa určí pomocou rôznej dokumentácie daného výrobku, robia sa prepočty
2. SKÚŠOBNO-EXPERIMENTÁLNA – skúšobno-laboratórna (v laboratóriu)

skúšobno-prevádzková (vo výrobe)

1. ŠTATISTICKÁ – vedie sa štatistika údajov, NS sa určí na základe skutočných údajov z minulých období
2. KOMBINÁCIA – štatistický rozpočet + skúška

METÓDY PLÁNOVANIA MATERIÁLOVÝCH POTRIEB

Metóda grafov - pri zložitejších výrobkoch, ktoré sa skladajú z viac súčiastok a na ich výrobu je potrebných niekoľko materiálov. Výhody sú prehľadnosť výpočtu a využitie výpočtovej techniky.

Metóda ABC - pri veľkom množstve druhov materiálu. Podstata metódy je, že podnik si všetky materiály roztriedi do 3 skupín:

1. skupina A – 10 % všetkých druhov materiálov, ale majú až 70 %-ný podiel na celkovej spotrebe materiálu
2. skupina B – 20 % všetkých druhov materiálov a majú 20 %-ný podiel na celkovej spotrebe
3. skupina C – 70 % všetkých druhov materiálov a majú 10 %-ný podiel na celkovej spotrebe

Výrobková metóda – potreba mat. sa určí prenásobením NS na výrobok množstvom výrobkov podľa plánu výroby (plánovaný objem výroby).

Pm = Bv * Qv Pm – celková potreba mat.

Nv – NS na jednotku produkcie (výrobok)

Qv – plánovaný objem výroby

Metóda typových reprezentantov – pri takej výrobe, kde ide o široký sortiment veľmi podobných výrobkov. Z danej skupiny sa musí vybrať 1 výrobok, ktorý bude typový reprezentant a potrebu mat. vypočítame prenásobením NS typového reprezentanta plánovaným objemom výroby.

Pm = N_typ * Q_celk

Postup pri výbere typového reprezentanta:

1. musí sa vypočítať priemerná NS mat.

súčet Nv * Kv Nv – NS mat. u jednotlivých výrobkoch

priem. NS = Kv – podiel výrobkov na celkovom objeme výroby

súčet Kv

1. táto NS sa porovná s NS u jednotlivých výrobkov a k tej norme ku ktorej sa bude najviac približovať, tak tá sa bude považovať za NS typového reprezentanta a výrobok bude typ. reprezentant.

Metóda analógie – keď sa plánuje výroba výrobkov, na ktoré nie sú vypracované NS mat. Treba vybrať výrobky konštrukčne a technologicky podobné a treba mať na zreteli odlišnosti nového výrobku oproti porovnávanému (analogickému). Zavádzajú sa tu opravné koeficienty.

Pm = N_an * Q * K Nan – NS analogického výrobku

Q – plán výroby nového výrobku

K – opravný koeficient, ktorý zohľadňuje osobitosti spotreby mat. pri novom výrobku

PREPRAVA, PRÍJEM, SKLADOVANIE, VÝDAJ, EVIDENCIA MATERIÁLU

Preprava – súvisí tu problém výberu dopravných prostriedkov a je potrebné rozhodnúť o spôsobe dopravy:

• automobilová,
• letecká,
• potrubná,
• železničná,
• lodná (námorná, riečna).

– materiál sa môže dopraviť – vlastnými prostriedkami

– cudzími prostriedkami (služby prepravcov)

– spôsob prepravy závisí od veľkosti prepravovaného mat., od času a od hospodárnosti (aká drahá je)

Príjem – tvorí prepojenie prepravy a skladovania, prevzatím mat. od dodávateľa sa začína tok materiálu v podniku

J – kontrola sa tu uskutočňuje dvakrát:

1. pri preberaní od prepravcu (prevzatie mat.):

- kontrola sa robí podľa dodacieho listu a spôsob odberu závisí od:

• použitého druhu tovaru
• spôsobu nakládky a vykládky – ak nakladanie a odosielanie robí dodávateľ, potom je mat. zabezpečený pomocou PLOMB – treba kontrolovať ich neporušenosť a potom nasleduje vykládka j – ak nakladanie robí prepravca, potom sa pri vykladaní kontroluje množstvo, hmotnosť a kompletnosť materiálu.

1. na sklade (kvalitatívna a kvantitatívna kontrola):

- materiál sa podrobnejšie kontroluje, zvykne sa označovať aj PREBIERKA – jej cieľ je zistiť, či pri dodávke boli splnené dohodnuté podmienky

- evidenčný doklad je PRÍJEMKA, zistené nedostatky sa zaznamenajú formou zápisnice (Protokol o chybách) a je podkladom pre reklamáciu

Skladovanie – vytváranie zásob materiálu, sklady zabezpečujú plynulosť podnikového procesu od vstupov do výroby až po predaj výrobkov, doklad: skladová karta

– druhy skladov:

• zásobovacie,
• výrobné,
• odbytové.

– pri skladovaní sa majú rešpektovať zásady:

• prehľadnosť – nemenné miesto pre každý druh
• s vysokou obrátkovosťou by mal byť vpredu pri mieste výdaja
• má byť na prístupnom mieste, aby sme ho mohli kedykoľvek skontrolovať

Výdaj – skladovanie sa končí výdajom mat. do výroby, ktorý sa realizuje podľa výrobného plánu a podľa potrieb jednotlivých útvarov, doklad: výdajka

– výdaj sa musí odpísať zo skladovej karty a závesného listu

Evidencia – jej zmyslom je dôkladné sledovanie a zaznamenávanie stavu a pohybu zásob v skladoch, vedie sa na príjemkách, výdajkách a skladových kartách.

– spôsob jej vedenia závisí od:

• veľkosti podniku,
• sortimentu,
• technického vybavenia,
• množstva skladovaného mat.

– systémy evidencie:

1. metódy VIZUÁLNEJ KONTROLY – metóda lístkov na regáloch

– systém dvoch regálov

1. metódy PÍSOMNÝCH ZÁZNAMOV – metóda skladových kariet

– metóda skladových blokov

– metóda skladových lístkov (štítkov)

METÓDY OCEŇOVANIA ZÁSOB PRI VÝDAJI MAT.

1. metóda FIFO (first in – first out) – mat. ktorý bol kúpený ako prvý, sa prvý vyskladňuje

– je založená na tom, že výdaj zo skladu zásob sa oceňuje cenou najstaršie nakúpených zásob smerom k najnovším

1. metóda váženého aritmetického priemeru – úbytky zásob sa oceňujú priemernou cenou zistenou za predchádzajúce mesačné obdobie.