Zásobovacia činnosť podniku

Zásobovacia činnosť podniku

Zásobovanie

– úlohou zásobovacieho procesu je zebezpečiť hmotné vstupy do PTP v požadovanom množstve, kvalite, sortimente, čase a na správne miesto, pri čom cena by mala byť primeraná a N spojené z obstarávaním minimálne

– zásobovanie v podniku zabezpečuje útvar zásobovania, jeho hlavné činnosti sú:

• nákup a príjem materiálu
• skladovanie materiálu
• výdaj materiálu

Predmety obstarávania

1. Vstupné materiály – zúčastňujú sa v transformačnom procese a členia sa:
2. výrobkové materiály –stávajú sa súčasťou výrobku: základný materiál (podstata výrobku )

pomocný m. (dotvárajú)

1. polovýrobky –uľahčuje prevádzku v podniku

napr. oleje, drobné náradie

1. technologický materiál –to sú medziprodukty, podieľajú sa na kompletizácie výrobku

napr. súčiastky

1. obchodné tovary

• stavajú sa pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja
• vyskytujú sa obch. podnikoch ale môžu byť aj vo výrob. Podnikoch kde sa stávajú súčasťou hotového výrobku a tým narastá jeho konfort (autorádio )

Norma zásob – je maximálne prípustné množstvo na použitie 1 výrobku

Plán zásobovania – má formu bilancie, porovnávajú sa tu zdroje a potreby

Časový moment obchodovania sa nazýva aj bod objednávky – je to začiatok obstarávacieho procesu

Plánovanie zásob

– zásobovacia činnosť má 4 etapy:

1. Výber materiálu
2. Norma spotreby materiálu
3. Plánovanie výšky zásob
4. Zostavenie plánu zásobovania

1. Výber materiálu

– podnik zvažuje a dostupnosť mat. (prieskum trhu)

– zohľadňuje pri výbere aj ekologické hľadisko ( využitie odpadu pri výrobe, reciklácií)

1. Norma spotreby mat.

– je to maximálne prípustné množstvo na pužitie 1 výrobku

– skladá sa: ● čistý podiel mat. – vychádza do výrobku

• odpad – technologický – vyplýva z technologického procesu

– ostatný – súvisí s organizáciu práce a spôsobom skladovania

– môžu byť vyjadrené – v naturálnych jednotkách ( ks, m, ...)

– v peňažných jednotkých (€, $, ...)

1. Plánovanie výšky zásob

– podľa plánu celkovej spotreby mat. podnik určuje výšku zásob

– musí sa snažiť o optimálnu zásobu: je to zásoba, kt. zabezpečuje plynulú činnosť podniku a sú s ňou spojené čo najnižšie N na obstaranie a skladovanie

– rozlišujeme:

1. a) bežná zásoba – je počet dní, na kt. by mala zásoba vydržaťpri pravidelných dodávkach

• maximálna zásoba – berieme do úvahy celú dodávkového cyklu
• priemerná bežná zásoba – rovná sa polovici dodávkového cyklu

– dodávkový cyklus – je počet dní medzi 2 po sebe nasledujúcimi dodávkami

1. b) poistná zásoba - je počet dní, kt. by mala zásoba vydržať v prípade oneskorenia dodávky alebo zvýšenia spotreby

– jej výška sa určízo štatistického zisťovania pravidelnosti dodávok v minulosti

1. c) technologická zásoba – je dôležitá v podniku, kt. musí mat. pred jeho použitím vo výrobe upraviť (napr:vysušenie dreva)

– je to počet dní, na kt. by mal mať podnik zásobu v prípade, že sa mat. po dodáke nedá hneď použiť

1. Zostavenie plánu zásobovania ( nákupy)

– určí sa v ňom: celková výška nákupu

veľkosť jednotlivých dodávok

– nákup je plán zásobovania a má formu bilancie, porovnávajú sa zdroje a potreby

Začiatočná zásoba- je zásoba z predchádzajúceho obdobia

Nákup – požadovaná výška dodávok mat. za skladované obdobie

Spotreba – množstvo mat. kt. podnik plánuje použiť

Konečná zásoba – je zásoba na konci obdobia – optymálny stav

– podnik musí zvážiť výhody a nevýhody nákupu vo veľkých alebo malých množstvách

– malých množstvách:

Výhody:

• lepšie vieme odhadnúť skutočnú potrebu zásob
• v zásobách je viazancýh menej peňazí
• znižuje sa riziko strát a poškodenia zásob pri skladovaní
• znižujú sa celkové N na skladovanie

Nevýhody:

• vyššie riziko nedostatku mat. a ohrozenie plynulosti výroby
• nedá sa pri nákupe využiť množstevný rabat
• väčší počet dodávok zvyšuje N na objednávanie, prepravu, manipuláciu pri príjme,...

– pri nákupe vo väčších množstvách sú výhody a nevýhody opačné

– súčasťou plánovaných zásob je aj určenie časového momentu objednania( tzv. bodu objednávky) – je to začiatok obstarávanieho procesu

– poznáme 2 zákl. spôsoby časového momentu objednania:

1. a) na základe celkového obstarávacieho času

– celkový obstarávací čas vyjadrujeme v dňoch a skladá sa z týcho častí:

Objednávací čas - je časový interval potrebný na vybavenie objednávky, ovplivňuje ho aj spôsob komunikácie s dod.

Dodací čas - lehota, kt. potrebuje dod. na vybavenie prijatej objednávky

Prepravný čas - závisí od vzdialenosti dod. a od zvoleného spôsobu prepravy ( loď, kamión,....)

Poistný čas - určitá časová rezerva, vychádza z praktických skúseností

Manipulačný čas - manipulácia pri preberaní mat. a kontrola kvality a množstva

Iné časy - vychádzajú zo špecifických podnimenok konkrétnej dodávky

1. b) na základe množstva mat. na sklade

– keď sa dosiahne na sklade tzv. hladina objednávky, je potrebná ďalšia dodávka

Nákupná činnosť

Spôsoby obstarania

1. náhodné obstaranie ("od prípadu k prípadu") – mat. sa obstaráva až po vzniku potreby, najmä pri výrobe na objednávku (zákazku)
2. skladové (do zásoby) – najčastejší spôsob
3. bezskladové (práve načas "just in time) – dodávka mat. ide priamo do výroby, využíva sa najmä v potravinárstve a stavebníctve

Výber vhodného dodávateľa

–  podnik posudzuje ponuky jednotlivých dod. podľa obstarávacej kalkulácie

– v praxi získa často objednávku ten kto ponúkne najnižšiu cenu

– hlavné kritériá pri výbere dod.: sortiment, kvalita mat., ceny mat., N na obstaranie (preprava, clo, poistné), dbré meno a spoľahlivosť dod., dodacie podmienky (vzdialenosť, termíny dodávky), platobné podmienky (úver, zľavy, spôsoby platby)

Kúpna zmluva

– je to dohoda medzi predávajúcim a kupujúcim, v ktorej si určujú základné podmienky uskutočnenia obchodu

– predstavuje vzájomný záväzok oboch strán

– upravuje ju Obchodný Zákonník

Náležitosti KZ

Podstatné náležitosti:

1. a) určenie oboch zmluvných strán – názov a sídlo
2. b) predmet kúpnej zmluvy – druh tovaru
3. c) množstvo
4. d) cena

Nepodstatné náležitosti:

1. a) dodacie podmienky – určujú miesto dodania a upravujú prechod nákladov a rizík
2. b) platobné podmienky – uvádzajú kedy sa bude platiť, kde a v akej mene
3. c) balenie
4. d) spôsob dopravy
5. e) spôsob záruky – uvedenie záručnej lehoty
6. f) ostatné náležitosti – sankcie / penále

Skladovanie zásob

– zahŕňa všetky činnosti spojené s prijímaním zásob, ich ošetrovaním a prípravou na výdaj

– skladovacie podmienky musia zodpovedať vlastnostiam skladovaných materiálov

Funkcie skladovania

1. Preklenovacia - prekonanie časového a priestorového rozdielu medzi dodávkou a potrebou materiálu vo výrobe
2. Transformačná - niektoré materiály a výrobky nadobúdajú skladovaním nové úžitkové vlastnosti (zrenie ovocia)
3. Zabezpečovacia - v prípade neočakávaných výpadkov v dodávkach
4. Špekulatívna - predzásobenie sa v prípade mimoriadne výhodných cenových dodacích podmienok, alebo ak sa očakávajú problémy pri obstaraní.

Druhy skladov

1. Kryté sklady – potraviny, obuv, textil
2. Polokryté – drevo, sypaný materiál (to, čo treba chrániť pred dažďom)
3. Otvorené – stavebný materiál
4. Špeciálne – na mrazené potraviny / pohonné látky

Evidencia zásob

– záznamy o stave a pohybe zásob, slúži na bežnú a následnú kontrolu, umožňuje prijímať opatrenia na prísun chýbajúceho materiálu

Doklady

• Dodacie listy
• Príjemky
• Skladové karty
• Výdajky
• Reklamačné listy
• Kúpne zmluvy
• Objednávky
• Cenníky
• Databázy dod. a odb.
• Kniky faktúr