Manažment, Vývoj manažmentu

Manažment (to manage – riadiť, viesť, spravovať)

• nie je len vec podniku, ale vo všetkých sférach života (mama v domácnostiach rozhoduje, riadi čo a ako)
• vedenie ľudí k vytýčenému cieľu
• usmerňovanie všetkých podnikových činností

Chápanie manažmentu:

• funkcionálne – vykonávanie funkcií (organizovanie, plánovanie, riadenie, kontrola);
• inštitucionálne – chápeme ako riadenie - manažérovanie práce iným (majster nad robotníkmi);
• chápanie manažmentu ako vedy- vedný odbor – teória riadenia.

Vývoj manažmentu existujú školy:

1. Klasická – tradičná škola manažmentu boli tu TAYLOR, FAYOL, WEBER

Taylor – bol otcom vedeckého m., rozpracoval organizáciu na úrovni dielne (rozobral prácu v dielni na operácie, ďalej na úkony a zmeral čas kt. potrebujú a výsledkom bola norma času, podniku to doteraz využívajú);

Fayol – bol administratívny m, bral do úvahy celý podnik a všímal si deľbu práce čo má robiť každý 1, hovoril, že najdôležitejšie je motivovať a odmeňovať (každý zamestnanec je disciplinovaný);

Weber- zakladateľ Byrokratického m, spočívala v tom, že každý mal svoje práva a povinnosti, kládol dôraz na formálne pracovné vzťahy (vykanie, žiadne kamarátstva).

1. Moderná – klasická škola (bola novšia ale pokračovala na 1 školu) predstavitelia:

• HENRY FORD je známy v priemyselnej veľkovýrobe automobilov, presadzoval špecializáciu (každý jedno), vymyslel hromadnú a pásovú výrobu.
• TOMÁŠ BAŤA – 1 podnikateľ v ČSR, vychádzal zo zásad Taylorizmu
  • Zaviedol Baťovu sústavu riadenia, celý podnik rozdelil na účtovné jednotky na čele s vedúcimi, kt. každý týždeň si zisťovali výsledok hospodárenia. Ak boli v zisku dostali všetci zamestnanci mali podiel na zisku ak dosiahli stratu zobrali im to z výplaty;
  • Časť zo zisku im nedal do ruky, ale na účet (kt. im on sám založil vo svojej vlastnej banke) , tieto € investoval na rozvoj firmy a na konci vyplatil úrok zamestnancom;
  • Vystavil tzv. SATELITY (napr. SVIT) – mestá, v kt. boli v strede mesta firma BAŤA, vedľa obchod-nemocnica-škola-banka, vystaval tam domy pre zamestnancov postupne si ich od neho odkúpili (SR, CZ, Maďarsko, Brazília...)
  • Zomrel keď išiel do Švajčiarska otvárať nové SATELITY, padlo lietadlo pre nepriaznivé počasie.
  • Jeho teória sa učí po celom svete, Baťovská cena 9,99 €, mal polročné plány, mal luxus pre bohatých ale aj pre chudobných, jeho firmu teraz vedú vnučky/vnuci.

1. Neoklasická škola – ELTON MAYO zameral sa na osobnosť človeka a medziľudské vzťahy ( chcel zdokonaliť vzťahy medzi ľuďmi vo firme.

1. Moderná škola má 3 smery:

• 1 smer – Americký: individualizmus, súťaživosť, autoritatívnosť, idú aj cez mŕtvoly, hlavným cieľom je zisk, šéf má najlepšie auto podriadený musí mať horšie.
• 2 smer – Japonský: harmónia, tímová práca, kolektív, pomáhajú si, Japonec berie firmu ako rodinu, nekradnú, celý život robí v 1 firme – len výnimočne zmení.
• 3 smer – Európsky – zobral základ z amerického, ale s používaním tradičného sociálneho cítenia. Cieľom je spokojnosť zákazníka, kvalita, zisk.

Rozhodovanie = 1 funkcia

• výber najlepšej varianty z viacerých možných variant
• musíme mať k dispozícii kritéria podľa ktorých sa rozhodneme
• cieľavedomosť výberu

Druhy rozhodovacích procesov:

• proces v podmienkach istoty – málo procesov na krátky čas rozhodnutia; rozhodnutia na nižšej úrovni riadenia, (robotníci vykopú jamu 5x 5 m – majster im prikáže)
• proces v podmienkach rizika – na základe pravdepodobnosti
• proces v podmienkach neistoty - dlhé obdobie, strategické rozhodovania (na N dopredu 3 rokov vo firme)

Plánovanie = 2 funkcia

• vytýčenie cieľov, zdrojov, prostriedkov a postupov na ich dosiahnutie

Ciele: budúce stavy. SMART – metóda pri cieľoch.

• jasné, presné, zníženie nákladov, zvyšovanie výnosov (znižovanie nákladov)

• merateľnosť (o 3%)
• termínovanosť (za rok)
• reálnosť

Prostriedky:

• finančné – sú vlastné, cudzie (úver)
• materiálové – zásoby (ktoré potrebujeme na výrobu) (kancelársky papier, šróby...)
• pracovné -počet a štruktúra zamestnancov
• kapacitné – kapacita strojov výrobných liniek; technológia, ktorú používame (automatické a ručné)

Druhy plánov:

• z hľadiska času:
  • krátkodobé 1 a menej rok
  • strednodobé 3-5
  • dlhodobé 5 a viac

• podľa úrovne riadenia:
  • celopodnikový plán – plán prevádzok, plán dielne

• z hľadiska dôležitosti:
  • plán strategický – o existencii, živote – firmy
  • plán operatívny – rozhodiť na drobné (nájdeme odberateľov, hodinový plán, konkrétny výkon robotníka, rozpis čo na najnižšie časy)

Stratégia – rieši zásadné otázky existencie podniku

• dlhodobý zámer firmy
• udržať si miesto na trhu
• udržať si stabilitu

Taktika – krátkodobý nástroj na dosiahnutie stratégie.

Organizovanie = 3 funkcia

• opak chaosu
• usporiadanie systémov v podniku
• vytváranie nového systému alebo pretváranie už existujúcej firmy v systéme
  • CHANGE MANAŽMENT – zmena systému riadenia v podniku
• organizácia určuje: kompetencie (povinnosti a právomoci)

presné úlohy každého zamestnanca

koordináciu medzi nimi (spolupracovať)

Organizovanie vytvára:

• organizácia (podnik, činnosť, vlastnosť – dobrá, zlá)
• hierarchia – úroveň riadenia (vzťahy k nadriadenosti a podriadenosti)
• synergia – tímová práca (viac hláv viac rozumu)
• stabilita – rovnováha, úspešnosť firmy, harmónia

Organizačná štruktúra:

vertikálna (I)

horizontálna (–) len 1 úroveň riadenia (personalistika – odbyt – ekonomika)

Typy organizačnej štruktúry: líniová, funkčná, štábno-líniová

• iné sú zložitejšie, robia sa pri nadnárodných firmách
• (Maticové – manažér stredné SR, západ SR, juh SR, ale hlavný je v BA)

LÍNIOVÁ:

Funkčná

Štábno-líniová: kombinácia prvých 2

Orgány podniku – o okú právnu formu ide:

• podnik jednotlivca – riadiace činnosti vykonáva majiteľ/vlastník (žiadne útvary)
• obchodné spoločnosti:
  • osobné:
    • komanditné = komplementári
    • VOS = v spoločenskej zmluve sa určí (aj všetci/len 1)
  • družstvá = vymedzuje obchodný zákonník:
    • členská schôdza
    • predstavenstvo
    • kontrolná komisia
  • verejné/štátne podniky – vedenie podniku a zákon, dozorná rada

Organizačné normy:

• Organizačný poriadok – obsahuje organizačnú štruktúru, zodpovednosť, vnútorné a vonkajšie vzťahy podniku
• Pracovný poriadok – konkretizuje Zákonník práce – podrobnejšie všetko
• Smernice – napr. 04/2012 vnútorný pokyn na vykonávanie podnikovej činnosti

Vedenie ľudí – pôsobenie nadriadeného na podradeného. Snaží sa ovplyvniť ich správanie:

• osobným príkladom (nefajčím)
• priamym ovplyvňovaním (príkazy a zákazy)
• nepriamym ovplyvňovaním – prostredníctvom stimulácie(vonkajšie podnety, odmeny v €) a motivácie (vnútorné potreby, pochvala)

Štýly vedenia ľudí:

• autoritatívny (autokratický) – direktívny, vedúci riadi svojich podriadených príkazmi a zákazmi, rozhoduje o všetkom sám, nechce počuť názory podriadených
• demokratický – otvorený šéf, ktorý sa radí so svojimi zamestnancami, má poradnú funkciu, príjemnú atmosféru vytvára šéf
• liberálny – voľné, šéf nemá rád keď ho vyrušujem, nízka autorita, nezodpovedný šéf

Motivačné teórie:

• X – založená na pesimistickom prístupe, tzn. ľudia sú od prírody lenivý, pracujeme len pre e. Nízky stupeň zodpovednosti a preto je treba ľudí kontrolovať a využívať pozitívne (€, pochvala) a negatívne (tresty) podnety
• Y – optimistická, ľudia chcú pracovať, dobrý vzťah k podniku. Radi aktívny, zodpovedný, samostatný. Dobré pracovné podmienky – auto, odmeny, pochvaly
• Z – východné teórie berie do úvahy (Japonská, Čínska) na dôvere je založená (nadriadený k podriadenému)

Kontrola = 4 funkcia

• záverečná fáza riadenia
• zisťovanie skutočného stavu, v porovnaní s plánom, v prípade zistenej odchlyky, prijatie dobrého určitého opatrenia

Funkcie kontroly:

• poznávacia – získavanie informácii
• preventívna (výchovná) – robím kontroly každý deň
• ovplyvňovacia – prímanie opatrení

Druhy kontroly:

• podľa vplyv k okoliu:
  • vnútorná – v podniku, nadriadený kontroluje, väčšie firmy majú kontrolný útvar
  • vonkajšia – daňový úrad, ministerstvo školstva, hygiena
• podľa toho ako často sa robí:
  • systematická – stála
  • náhodná – ukončí výroba a vyberiem pár kusov
• podľa fáz:
  • predbežná – pred začatím výroby
  • priebežná – počas výroby
  • výsledná – kontrolujem už výslednú vec

Menežéri podniku – riadiaci pracovníci:

• v užšom slova zmysle – top menežment (riaditelia)
• v širšom slova zmysle – každý zodpovedný pracovník za výkony svojich podriadených

Členenie menežérov:

• podľa úrovne riadenia:
  • top menežment (vrcholový) – menujú ich majitelia alebo orgány podniku.
  • strená úroveň riadenia – vedúci odborných útvarov. Veľmi odborne zdatný. Predkladajú podklady na riadenie celej firmy a odborne radia top menežmentu.
  • najnižšia úroveň riadenia –majster dielne. Ich úloha je vykonávať podnikové činnosti aby to bolo v súlade s podnikovým plánom (chodom firmy).
• podľa právomocí:
  • univerzalisti – riadi celý podnik, všetky oblasti, generálny riaditeľ – jeho názor, príkaz je dôležitý
  • špecialista – riadenie len určitej oblasti (riaditeľ marketingu – len predaj)

Vlastnosti menežéra:

• vrodené – inteligencia, temperament, charizma
• získané – zodpovednosť, samostatnosť, organizačné schopnosti, reálnosť, kreativita

Zručnosti:

• odborné – škola
• odborná prax
• komunikačné schopnosti – nebyť hrubý, slušný
• emocionálna inteligencia – mäkké, jemné zručnosti (žiadne problémy, pomoc druhým, citovo naviazaná na rodičov, som rada keď sa druhým darí)

FER PLAI – čestnosť, svedomitosť, nepodvádzať