Banková sústava, NBS – Národná banka SR

Banková sústava, NBS – Národná banka SR

1. Banková sústava

– predstavuje systém, ktorýn vytvárajú banky pôsobiac v hospodárstve.

Emisné banky – zohrávajú úlohu makroekonomického centra, zabezpečujú stabilitu meny a zohrávajú úlohu štátnej pokladnice.

Obchodné banky – ich činnosť má väčšinou obchodno-podnikateľský charakter s cieľom dosahovať zisk. Umožňujú presun dočasne voľných peňažných prostriedkov z prebytkového sektora do deficitného.

2. Národná banka SR

– centrálna banka – je právnickou osobou so sídlom v BA, ale nezapisaná do OR. (centrum, ktoré vykonáva funkcie zaručujúce nepretržité fungovanie celej bankovej sústavy).

Hlavné úlohy NBS:

– zabezpečuje stabilitu meny (najdôl. úloha)

– emituje bankovky a mince

– určuje menovú politiku

– obchoduje na burzách

– riadi peňažný obeh

– koordinuje platobný styk

– spravuje štátne devízové a zlaté rezervy

– vedie príjmový a výdavkový účet štátneho rozpočtu

– zabezpečuje emisiu a umiestnenie št. c. p.

– vykonáva dohľad nad finančnými inštitúciami a trhmi

– zastupuje krajinu v operáciach na svetovom trhu peňazí

– vydáva pamätné mince

Zloženie orgánov NBS:

– najvyšším riadiacim orgánom – banková rada NBS, ktorú tvorí 1 guvernér, 2 viceguvernéri, 2 vrchní riaditelia a 3 ďalší členovia.

– najvyšším výkonným orgánom – direktórium NBS, ktoré tvoria vicerguvernér a vrchní riaditelia.

3. Priame nástroje NBS

– úverové limity

– pravidlá likvidity

– stanovenie úrokových stropov

– povinné rezervy, ktoré si vytvárajú komerčné banky v NBS

– minimálne % vkladov

Nepriame nástroje NBS:

– diskontná sadzba – je to základná úroková sadzba v ekonomike. Od nej sa odvíjajú všetky úrokové sadzby.

– povinné minimálne rezervy

– operácie na voľnom trhu – ide o obchodovanie s c. p.

– refinancovanie – ide o poskytnutie úverov centrálnej banky komerčným bankám

– devízová a kurzová politika

4. Obchodná banka

– inštitúcia, ktorá prijíma peňažné vklady a poskytuje dočasne voľné peniaze žiadateľom vo forme úverov alebo pôžičiek. Banka teda vystupuje jako sprostredkovateľ medzi vkladateľom a dlžníkom. (ZI min. 500 mil. Sk,-).
Musí vykonávať vnútorný audit, aby analyzovala riziká a tiež, aby nedošlo k porušeniu zákona o bankách.

– pasívne operácie – umožňujú vytvárať bankové finančné prostriedky. Medzi základné pasívne operácie patria: príjem vkladov od klientov tzv. depozitné operácie, emisia bankových obligácií, ktorými sa zabezpečuje dlhodobý zdroj úverov a pôžičiek, emisia akcií akciovým spoločnostiam36.

5. Aktívne operácie bánk

– delíme ich do 2 skupín:

a) úverové operácie – banka ich poskytuje svojim klientom vo forme peňažných úverov, záväžných rezerv a záruk, alternatívnymi formami financovania.

b) investičné činnosti – banky sa orientujú aj na investovanie do c. p., s ktorými obchodujú na kapitálovom trhu a nazývajú to investičné bankovníctvo.

Zmluva o úvere – (dlžník, veriteľ) – touto zmluvou sa veriteľ zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určenej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnúté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Predmetom tejto zmluvy môžu byť len peň. prostriedky. Musí sa uviesť výška úveru, ktorý je možné poskytnúť aj v inej méně, než v SK,- .

Druhy úverov:

a) Strednodobé a dlhodobé úvery:

– emisná pôžička – je priama pôžička podnikateľského subjektu. Emitent sa emisiou dlhopisov obracia na ekonomickú verejnosť so žiadosťou o odkúpenie sv. dlhopisov. Odkúpením týchto dlhopisov vzniká samotná emisná pôžička, kde banka tieto dlhopisy umiestní na kapitálovom trhu a snaží sa ich predať.

– úver na úverový úpis – poskytuje sa na základe podpísania záväzkovej listiny, teda úverového úpisu. Táto listina je sice dokladom o pohľadávke, ale nie je c. p.. Obsahuje vyhlásenie, že dlžník je zaviazaný zaplatiť v stanovenom

– hypotekárny úver – je poskytovaný na základe založenia nehnuteľnosti. Poskytuje sa na obdobie 5 – 30 r.. Klient při žiadosti musí predložiť doklad o vlastníctve nehnuteľnosti, odhad ceny nehnuteľnosti, potvrdenie o výške príjmu a v niekt. príp. aj doklad o stavebnom sporení.

b) Krátkodobé úvery:

– kontokorentný – je to kombinácia účtu a úveru. Podmienkou je mať založený kontokorentný kreditnodebetný účet.

– revolvingový – podľa potreby sa pravidelne opakuje na určitú pôvodnú sumu. Poskytuje sa len spoľahnlivým klientom.

– zmenkový/eskontný – poskytuje sa na základe postúpenej zmenky před jej splatnosťou so zrážkou úrokov.

– akceptačný – akcept zmenky znamená, že banka predala klientovi svoje dobré meno a pre poskytnutie úveru nepotrebuje reálne peniaze, pretože tú zmenku obratom postupuje ďalej kupcovi. Príslušnú sumu uloží na účte klienta alebo banke a z tejto sumy splní banka svoj záväzok voči klientovi.

– aralový – při poskytnutí tohto úveru banka vystupuje ako ručiteľ. Ručí za splnenie záväzku dlžníka voči 3. osobe. Banka tu predáva svoje dobré meno, taktiež tu nepotrebuje banka reálne peniaze.

– lombardný – založenie hnuteľnej věci (c. p., tovar)

– účelový – je viazaný na vopred stanovený účel.

6. Bankové riziká

– banka sa pri svojej činnosti vystavuje neistote, že ohrozí vklady svojich klientov a tiež vlastné aktíva. Z toho dôvodu ukladá svoje peniaze do rôznych aktivít.
Poznáme 2 druhy rizík:

1.) Externé bankové riziká

– vznikajú nezávisle od činnosti banky, no na podnikateľskú činnosť banky majú výrazný vplyv, členíme ich:

a) politické – vyskytujú sa v štátoch s vysokou mierou nestability. To znamená, že sa často mení politické smerovanie.

b) teritoriálne – ovplyvňujú podnikateľské aktivity banky na určitom území. Väčšinou sú to krajiny, kde je vojna a pod..

c) menové – spočívajú v pravdepodobnosti prijatia menových opatrení, najmä devalvácie (hodnota meny voči iným menám) a inflácie (rast cenovej hladiny v krajine).

d) kurzové – prejavujú sa vo vzťahu k zahraničným menám. Při obchodovaní so zahraničím majú banky záväzky a pohľadávky v cudzej méně a vplyvom zmien kurzu vznikajú banke kurzové rozdiely. Pre banku je to riziko vtedy, ak suma kurzových strát je vyššia jako suma kurzových ziskov.

e) úrokové – vznikajú, ak úroková miera klesá, pretože tým klesajú príjmy banky z úverov.

2.) Interné bankové riziká:

a) úverové – banka sa mu vystavuje pri poskytnutí úveru, že klient úver nesplatí, preto sa pri každom úvere hodnotí stupeň rizika na čo má banka vypracované vlastné vnútorné smernice.

b) rizika z majetkových účastín – banka sa im vystavuje vtedy, ak nakupuje akcie iných spoločnosti.

c) riziko chybného dohľadu – toto riziko existuje v tom prípade, keď bankový dohľad NBS prikáže banke urobiť nesprávne opatrenia.

d) platobné – nastanú vtedy, ak sa platba neuskutoční včas alebo vôbec a banka tým pádom nemá zaplatené.

e) likvidačné – ide o ohrozenie likvidity banky.

f) manažérske – vznikajú vtedy, ak manažment banky robí zlé rozhodnutia a banku zlé riadi.

g) technické a technologické – týkajú sa technického vybavenia banky (softvér, sieť) a tiež tu patria aj chybovosť pracovníkov.