Trhová ekonomika

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: wiki
Typ práce: Referát
Dátum: 20.10.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 024 slov
Počet zobrazení: 8 968
Tlačení: 555
Uložení: 552
TRH  - tá oblasť ekonomiky, kde dochádza medzi kupujúcimi a predávajúcimi k výmene tovarov a služieb za trhové ceny.
TYPY TRHOV: a) podľa počtu tovarov a služieb : čiastkový (len 1 tovar), agregátny, súhrnný
  b) podľa predmetu kúpy a predaja: trh výrobných faktorov (pôda a prír. zdroje, práca, kapitál)
    trh tovarov a služieb
finančný  – umožňuje umiestniť voľné peniaze tam, kde ich treba /úvery/
c) podľa územného hľadiska: miestny, národný, svetový
SUBJEKTY TRHU: firmy (podniky) – predávajú svoje výrobky a kupujú výrobné faktory; ich cieľ – zisk
domácnosti –   kupujú spotrebné tovary a služby, predávajú výrobné faktory (prípadne svoje výrobky); cieľ – uspokojenie potrieb
štát – svojimi zásahmi podporuje pozitívne a odstraňuje negatívne prejavy trhu, chráni slobodné podnikanie; môže však vystupovať aj ako kupujúci a predávajúci
TRHOVÝ MECHANIZMUS – súhrn procesov a vzťahov, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov, služieb a výrobných faktorov za trhovú cenu, pričom tieto procesy ovplyvňujú aj výrobu, rozdeľovanie a spotrebu. Tvoria ho 3 procesy: tvorba dopytu, ponuky a ceny.
Dopyt – množstvo tovaru, ktoré chcú kupujúci pri určitej cene kúpiť. Pri spotrebných tovaroch závisí od ceny tovaru, požadovaného množstva, výšky príjmov, módy, cien iných tovarov...
Vzťah medzi cenou tovaru a požadovaným množstvom vyjadruje krivka dopytu – má klesajúcu tendenciu, lebo pri raste ceny klesá množstvo žiadaného tovaru a naopak.
Ponuka – množstvo tovaru, ktoré chcú predávajúci za určitú cenu predať. Závisí  od ceny a množstva ponúkaného tovaru, od nákladov na jeho výrobu, zisku. Krivka ponuky má stúpajúcu tendenciu, lebo predávajúci má záujem predávať za vyššie ceny.
Cena  - je nositeľom informácií na trhu; vyjadruje hodnotu tovaru v peniazoch. Rovnovážna /ideálna/ cena je taká, ktorá vyhovuje kupujúcemu i predávajúcemu – nastáva vtedy, keď sú ponuka a dopyt v rovnováhe. Takýto stav je výnimočný, lebo ponuka a dopyt sa stále menia a cena, ktorá vzniká pri ich momentálnom vzťahu na trhu sa nazýva trhová (ak je vyššia ako rovnovážna, nastáva prebytok tovaru, ak je nižšia – nedostatok).
V trhovej ekonomike však môžu byť okrem voľných cien aj ceny limitné – ich hornú alebo dolnú hranicu určí cenový úrad (maximálne ceny – protimonopolné opatrenie, minimálne –napr. nákupné ceny obilia) a tiež ceny pevné, keď cenový úrad stanoví  výšku vybraných druhov tovaru, napríklad základných potravín.

INŠTITÚCIE TRHOVEJ EKONOMIKY – majú umožniť jej bezporuchové fungovanie:
1. Živnostenské úrady – registrujú malých podnikateľov a zabezpečujú im rôzne formy pomoci.
2. Úrady práce – sprostredkúvajú prácu pre nezamestnaných a vykonávajú poradenské a rekvalifikačné služby.
3. Daňové úrady – kontrolujú odvádzanie daní štátu, správnosť vyplnenia daňových priznaní.
4. Finančná burza – umožňuje fungovanie finančného trhu /barometer ekonomiky/.
5. Obchodné súdy – riešia hospodárske spory.
6. Hospodárske a obchodné komory – sú správcami trhu podľa jeho jednotlivých oblastí.
Progresívnou metódou regulovania trhu je MARKETING – koncepcia obchodnej a výrobnej politiky, ktorá vychádza z vývoja potrieb a požiadaviek trhu, premieňa ich na špecifický dopyt, uspokojovaním ktorého sa snaží dosiahnuť optimálny efekt. Skladá sa z 3 komplexov:
1. Obchodný program – výskum potrieb , dopytu, podnecovanie predaja, prispôsobovanie obchodných metód.
2. Výrobný program – technický a technologický výskum, inovácia, vývoj nových výrobkov, bežné riadenie výroby.
3. Riadiaci program – informačný systém, plánovanie, organizovanie, personálna práca.
Cieľom marketingu je zabezpečiť čo najúspešnejší predaj tovarov a služieb a tým dosiahnuť čo najväčší zisk.
 
KONKURENCIA A MONOPOL
Konkurencia je hospodárska súťaž  o najvýhodnejšie podmienky výroby a odbytu. Núti výrobcov zvyšovať produktivitu práce, znižovať náklady, inovovať výrobky a služby...Na trhu môže byť:
1. Na strane dopytu – najmä pri nedostatku tovarov a služieb.
2. Na strane ponuky – prejavuje sa najmä pri prebytku tovarov: každý  výrobca sa snaží maximalizovať svoj zisk aj na úkor konkurentov; podľa spôsobu dosahovania tohto cieľa môže byť:
a) cenová – spočíva v dobrovoľnom znížení cien zo strany výrobcov s cieľom hospodársky zničiť konkurenciu a ovládnuť trh /dočasne nízke ceny – dumpingové/
b) necenová – prostriedky: zvyšovanie kvality a technických parametrov výrobkov, reklama, obalová technika, úroveň predaja, kvalitný servis, platobné podmienky, poskytovanie zliav...
Z hľadiska podmienok, ktoré majú konkurenti /výrobcovia/, môže byť konkurencia:
a) dokonalá – všetci účastníci trhu majú vytvorené rovnaké podmienky – nikto nemá taký podiel na trhu, aby mohol ovplyvniť cenu /nejestvujú ešte monopolné prvky, je tu voľná súťaž/; hlavnou metódou konkurenčného boja je tu znižovanie výrobných nákladov, čím sa pri rovnakej cene zvyšuje zisk
b) nedokonalá – produkciu vyrába ohraničený počet výrobcov, ktorí si určujú ceny – súvisí so vznikom monopolov; MONOPOL /gr. monos – jeden, poleo – predávam/ - výsadné postavenie výrobcu na trhu, ktoré mu prináša určité výhody; nedokonalá konkurencia môže mať tieto formy:
· monopolistická – na trhu sa nachádza väčšie množstvo malých alebo stredných firiem, ale vyrábajú diferencované výrobky /výrobok každej firmy má odlišné vlastnosti, často typické pre danú firmu – napr. dizajn automobilov Mercedes/, preto sú schopní  v určitej miere ovplyvňovať trhovú cenu
· oligopol – na trhu je niekoľko veľkých výrobcov, ktorí bránia ďalším záujemcom vstupovať na trh; vyrábajú radšej menej za vyššie ceny /umelo vytvárajú situáciu, keď dopyt je vyšší ako ponuka/, aby si udržali svoje postavenie na trhu
· úplný monopol /čistý, absolútny/ - keď jediná firma dodáva na trh celú produkciu odvetvia; má absolútnu moc nad spotrebiteľom – môže si určovať monopolne vysoké ceny
· prirodzený monopol – najúspešnejšia firma prirodzeným súťažením vytlačí konkurentov
· administratívny monopol – zriadený a chránený zákonom štátu – neusiluje sa o konkurenciu, ani nie je motivovaný znižovať výrobné náklady alebo efektívne využívať vzácne výrobné faktory
Keďže pri nedostatočnej konkurencii nemôže trhový mechanizmus fungovať, nastupuje vtedy štát s rôznymi protimonopolnými opatreniami: maximálne ceny, zákony proti zneužívaniu trhovej moci, proti ohraničovaniu trhu, nekalej konkurencii; v niektorých prípadoch môže štát prevziať podnik do verejného sektoru.

Keďže u nás bol vzhľadom na predchádzajúci typ ekonomiky /príkazové hospodárstvo/ najväčším monopolistom práve štát, demonopolizácia u nás znamenala predovšetkým odstránenie ekonomického monopolu štátu – prostredníctvom privatizácie.

PRIVATIZÁCIA je transformácia štátneho a družstevného majetku na majetok súkromný. Jej formy:
1. reštitúcie – vrátenie majetku pôvodným majiteľom a ich potomkom
2. malá privatizácia – v oblasti obchodu, služieb a remesiel – verejné dražby a aukcie /ukončená bola v roku1993, v ČSFR neboli zvýhodnení zamestnanci a v 1. kole nebola pripustená účasť zahraničného kapitálu/
3. veľká privatizácia – transformácia veľkých štátnych podnikov na akciové spoločnosti; okrem kupónovej metódy sa používajú aj iné metódy obvyklé vo svete, napríklad verejná súťaž, predaj vopred určenému vlastníkovi, predaj akcií v dočasnom držaní štátu na kapitálovom trhu /kupónová forma bola u nás nahradená dlhopismi/
4. transformácia majetku družstiev – z formálnych družstiev sa vytvárajú družstvá vlastníkov, akciové či iné spoločnosti a časť družstevníkov hospodári ako individuálni súkromní vlastníci
5. privatizácia bytového fondu – tu je zachované predkupné právo doterajších nájomníkov

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.012 s.
Zavrieť reklamu