Inventúra a inventarizácia majetku

Inventúra a inventarizácia majetku

Inventúra a inventarizácia majetku, vlastného imania a záväzkov

3.1 Inventúra

Inventúra je činnosť pri ktorej zisťujeme skutočné stavy majetku, vlastného imania a záväzkov v peňažných jednotkách, a pokiaľ to charakter majetku dovoľuje, tak aj v jednotkách množstva (ks, m, l, kg ...) k určitému časovému okamihu, obvykle k 31. 12. bežného roka. Inventúra teda môže byť buď fyzická, alebo dokladová, alebo môže ísť o kombináciu fyzickej a dokladovej inventúry.

Pri fyzickej inventúre sa zisťujú skutočné stavy majetku hmotného, prípadne i nehmotného charakteru, a to vážením, meraním, spočítavaním a pod. Takto sa robí inventúra napríklad pri zásobách, dlhodobom hmotnom a nehmotnom majetku, peniazoch v hotovosti a pod.

Dokladová inventúra sa robí pri majetku, vlastnom imaní a záväzkoch, kde nie je možné vykonať fyzickú inventúru, napr. pri pohľadávkach voči odberateľom, záväzkoch voči dodávateľom, ale aj pri peňažných prostriedkoch na bankových účtoch, úveroch a pod.

Fyzická, dokladová i kombinovaná inventúra sa robia obvykle ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

3.2 Inventarizácia

Pokračovaním inventúry je porovnanie zisteného (skutočného) stavu s účtovným stavom. Tieto činnosti spolu sa nazývajú inventarizácia. Inventarizáciou overujeme ku dňu riadnej alebo mimoriadnej účtovnej závierky, či stav majetku, vlastného imania a záväzkov v účtovníctve zodpovedá skutočnosti.

Inventarizácia môže byť riadna (pravidelne k poslednému dňu účtovného obdobia) alebo mimoriadna (úvodná – pri vzniku účtovnej jednotky, alebo pri jej rozdelení, zlúčení alebo zániku, prípadne v iných nevyhnutných prípadoch, napr. po veľkom požiari a pod.)

Ako výsledok inventarizácie môžeme zistiť tri skutočnosti:

1. skutočný stav je rovnaký ako účtovný stav – ide o ideálny stav, pretože vtedy nič nechýba ani neprevyšuje,

2. skutočný stav je vyšší ako účtovný stav – ide o prebytok na majetku alebo záväzkoch a treba ho zaúčtovať ako výnos, prípadne náklad,

3. skutočný stav je nižší ako účtovný stav – ide o manko (pri peňažných prostriedkoch v hotovosti a ceninách sa označuje ako schodok), ktoré treba zaúčtovať do nákladov a v prípade zavinenia ho aj predpísať príslušnému pracovníkovi k náhrade.

Druhý a tretí prípad sa označujú ako inventarizačné rozdiely.