Colná politika a clá

Spoločenské vedy » Ekonómia

Autor: maturanti
Typ práce: Maturita
Dátum: 24.07.2012
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 646 slov
Počet zobrazení: 12 009
Tlačení: 677
Uložení: 596
Colná politika a clá

Slovenská republika ako člen Európskej únie
SR sa stala 1. mája 2004 členom EÚ. Tým sa zmenilo jej postavenie v obchodovaní voči ostatným členským štátom. Územie SR sa stalo súčasťou colného územia - Spoločenstva. Z pohľadu SR sa štáty rozdelili do dvoch skupín, a to členské štáty - sú členmi EÚ a tretie štáty - nie sú členmi EÚ. EÚ je colnou úniou, hlavnou charakteristikou colnej únie je uplatňovanie rovnakých colných sadzieb a spoločných pravidiel voči tretím štátom a neuplatňovanie ciel a iných obmedzení v obchode medzi členskými štátmi. Obchodovanie Spoločenstva s tretími štátmi upravujú osobitné colné predpisy, napríklad Colný kódex a nariadenia Komisie a Rady.
 
Intrakomunitárny obchod - uskutočňuje sa medzi členskými štátmi EÚ. Intrastat zbiera údaje potrebné na zostavenie štatistiky obchodu medzi členskými štátmi EÚ priamo od príjemcov a odosielateľov tovaru. Intrastat SK je štatistické zisťovanie uskutočňované v SR, ktoré umožňuje zbierať, spracúvať a poskytovať údaje o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi EÚ.
 
Extrakomunitárny obchod - sa uskutočňuje medzi členskými štátmi EÚ a tretími štátmi. Extrastat je štatistika obchodovania Spoločenstva a jeho členských štátov s nečlenskými štátmi.
 
Clo a jeho úlohy

Clo - je poplatok, ktorý sa podľa platných predpisov vyberá pri prechode tovaru cez colné 
  územie (hranicu) štátu.
Funkcie cla
Clo - má formu povinnej platby, ktorá sa vyberá z vyvážané ho alebo dovážaného tovaru. Je zdrojom príjmu do štátneho rozpočtu a chráni štát pred dovozom lacnejších a nekvalitnejších tovarov zo zahraničia. Spája sa s ochranou vnútorného trhu, fiškálnou a obchodno-politickou funkciou a zodpovedá obchodnej politike štátu.
 
Druhy ciel
 
A.  Z obchodnopolitického hľadiska sa rozlišuje :
1.  autonómne clo – je určované samostatným rozhodnutím štátu, ktoré je všeobecne platné voči všetkým krajinám,
2.  zmluvné clo - je platné voči štátu, s ktorým je uzavretá zmluva.
 
B. Podľa účelu rozlišujeme :
1.  fiškálne (finančné) clo – jeho poslaním je zabezpečiť príjem do štátneho rozpočtu,
2.  ochranné clo – jeho úlohou je chrániť domácu výrobu, domáci trh pred zahraničnou konkurenciou.
Do tejto skupiny možno zaradiť:
prohibičné clo - je také vysoké, že znemožňuje dovoz tovaru,
antidumpingové clo - chráni domácich výrobcov proti dovozu tovaru pri dumpingových cenách (t. j. takých cenách dovážaného tovaru, ktoré sú nižšie ako ceny toho istého druhu tovaru z domácej produkcie),
preferenčné clo – zvýhodnené colné sadzby sa poskytujú len niektorým krajinám vo vzájomnom styku,
diferenčné clo (odstupňované) – týka sa určitého tovaru podľa použitého dopravného prostriedku a dopravného smeru,
výchovné clo (skleníkové) – chráni domácu rozvíjajúcu sa novú výrobu, pokiaľ nie je schopná konkurovať zahraničným tovarom,
kompenzačné clo – jeho cieľom je zmierniť určité nevýhody domácej produkcie voči dovážanému tovaru.
3. odvetné clo – predstavuje protiopatrenia štátu voči tým štátom, ktorá stačili dovoz 
jeho tovaru.
 
C.  Podľa smeru pohybu tovaru sa rozlišuje:
1.  vývozné clo – zaťažuje vývoz domáceho tovaru,
2.  dovozné clo – vyberá sa pri dovoze tovaru do krajiny.
 
D.  Podľa spôsobu výpočtu – vymerania cla rozlišujeme :
1.  špecifické clo - je vymerané v peňažnej jednotke na jednotku objemu, hmotnosti, plochy, dĺžky a pod., no nevýhodou je, že rovnako zaťažuje kvalitný aj nekvalitný tovar,
2.  valorické (hodnotové) clo - určuje sa na základe percenta (colná sadzba) a počíta sa z ceny tovaru a výhoda je v tom, že reaguje na cenu tovaru.
 
Clo = colná hodnota tovaru x colná sadzba tovaru v %
100
Colnú hodnotu tovaru tvoria:
1.  vlastná cena tovaru,
2.  dovozné a doplňujúce poplatky,
3.  výdavky na nakladanie, vykladanie a manipuláciu s tovarom,
4.  poistné,
5.  úroky.
 
3. kombinované clo - vzniká kombináciou špecifického a valorického cla,
4. kĺzavé clo - vypočítava sa z ceny tovaru a určuje sa podľa cenového pohybu na vnútornom trhu
 
Colné orgány štátnej správy
 
· Ústredná colná správa – je najvyšším orgánom colnej správy. Vykonáva tieto činnosti:
-  riadi a koordinuje činnosť colných riaditeľstiev,
-  zabezpečuje zber a spracovanie informácií o vývozoch a dovozoch tovaru,
-  zabezpečuje úlohy v boji proti pašeráctvu.
 
· Colné riaditeľstvo- je podriadená Ústrednej colnej správe, pričom:
riadi a kontroluje colné úrady na území republiky,
spolupracuje so štátnymi orgánmi republiky, keď uplatnenie colného zákona aj dotýka ich pôsobnosti.
 
· Colný úrad – je výkonným orgánom colnej správy, podriadeným colnému riaditeľstvu. Colný úrad plní tieto úlohy:
-  robí colnú kontrolu pri dovoze, vývoze a prevoze tovaru,
-  vymeriava a vyberá clo,
-  vyberá dane a poplatky, ktorým podlieha dovážaný tovar,
-  prerokúva colné priestupky,
-  ukladá pokuty za porušenie colných predpisov,
-  ukladá pokuty nad pohybom FO, tovaru a dopravných prostriedkov v colnom pohraničnom pásme,
-  pátra po tovare, ktorý unikol colnej kontrole,
-  plní úlohy v boji proti pašeráctvu,
-  plní ostatné úlohy vyplývajúce z colného zákona.
 
Colný úrad poznáme:
· vnútrozemský,
· pohraničný:
o  na štátnych hraniciach,
o  v prístavoch,
o  na letiskách.
Colné pohraničné pásmo je časť colného územia, ktorého hranica je vymedzená vzdušnou čiarou vo vzdialenosti do 25 km od štátnych hraníc do vnútrozemia a kruhové územie okolo colných letísk s polomerom 25 km. Colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom je colným vnútrozemím.
 
Základné pojmy v oblasti colníctva
 
Colný zákon - upravuje všeobecné pravidlá a postupy, ktorými sa zabezpečuje realizácia opatrení, zavedených v SR pre obchod s tovarom.
Colné územie - územie celej SR vrátane vzdušného priestoru nad ním ale aj pod ním.
Colné pohraničné pásmo - časť colného územia vo vzdialenosti do 25 km od štátnych hraníc smerom do vnútrozemia.
Colné vnútrozemie - územie, ktoré nie je pohraničné pásmo.
Slobodné colné pásmo - sklady - sú časti colného územia oddelené od ostatného územia.
Colný dohľad - činnosť colných orgánov zameraná na zabezpečenie dodržiavania colných predpisov.
Deklarant - FO, PO, ktorá robí colné vyhlásenie.
Colný dlh - suma dovozných platieb, suma vývozných platieb, ktorá sa uplatňuje na konkrétny tovar pri dovoze alebo vývoze.
Colné konanie - konanie, pri ktorom colné orgány rozhodujú o právach a povinnostiach osôb, pri dovoze, vývoze, tranzite, začína sa podaním colného vyhlásenia, ktoré deklarant navrhuje aby bol tovar prepustený do príslušného režimu.
Colný sadzobník - je úradný zoznam, v ktorom sú tovary systematicky roztriedené podľa funkcie, účelu použitia, zloženia a iných charakteristík, je trojstĺpcový:
· 1. stĺpec - sú to všeobecné, autonómne sadzby, ktoré sú najvyššie,
· 2. stĺpec - sú to zmluvné colné sadzby, ktoré sú predmetom zmluvy medzi štátmi podľa mnohostrannej dohody GATT, toto clo je nižšie ako všeobecné,
· 3. stĺpec - sú to preferenčné colné sadzby, ktoré sú najnižšie, poskytujú zvýhodnený prístup dovážaného tovaru na trh.
 
Colné vyhlásenie - podáva sa:
· písomne,
· prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov na nosičoch informácií,
· ústnym vyhlásením.
Colné režimy
 
1.  Voľný obeh - prepustením tovaru do tohto režimu získa zahraničný tovar postavenie slovenského tovaru a tovar sa má trvale ponechať v tuzemsku
· obchodník zo SR dováža tovar z Číny a predáva ho na domácom trhu.
 
2.  Tranzit - je preprava tovaru pod colným dohľadom od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia
· z colného úradu v SR k colnému úradu do Švajčiarska
 
3.  Colné uskladnenie - umožňuje uložiť tovar, ktorý nemá štatút spoločenstva od colných skladov, bez toho, aby momentálne podliehal dovoznému clu, alebo iným obchodno-politickým opatreniam - kým je tovar v sklade, má postavenie zahraničného tovaru,
· možno tento tovar vydať zo skladu vo vhodnej chvíli a až vtedy sa uhradí clo aj daň.
4.  Aktívny zošľachťovací styk - z tretích štátov sa dovezie tovar do Spoločenstva a tu prechádza jednou alebo viacerými spracovateľskými operáciami, tovar nepodlieha dovoznému clu, zošľachtené výrobky sa vyvezú späť,
· Slovenský výrobca šije pánske odevy pre odberateľa do Švajčiarska, zo Švajčiarska dovezie sem látku, tu ušijú obleky a tie sa späť vyvezú.
 
5.  Pasívny zošľachťovací styk - tovar Spoločenstva sa dočasne vyvezie do tretieho štátu za účelom spracovania. Zošľachtené výrobky sa dovezú naspäť,
· do Turecka vyviezli kožu, z ktorej majú vyrobiť kožené výrobky, po ich výrobe sa dovezú na Slovensko naspäť.
 
6.  Prepracovanie pod colným dohľadom - tovar z tretieho štátu sa spracuje na území spoločenstva tak, že sa zmenia jeho vlastnosti alebo stav, spracúvaný tovar nepodlieha clu, po spracovaní sa zmení jeho sadzobné zatriedenie.
· colný úrad stanoví podmienky, za ktorých možno dovezený tovar prepracovať a až prepracovaný tovar prepustí colný úrad do voľného obehu a clo sa vymeria z hodnoty dovezeného tovaru .
 
7.  Dočasné použitie - umožňuje, aby sa zahraničný tovar, ktorý má byť po určitom čase spätne vyvezený, v nezmenenom stave použil na colnom území s úplným alebo čiastočným oslobodením od cla,
· SR organizuje medzinárodnú výstavu nábytku, počas výstavy ich prezrú návštevníci, po ukončení výstavy ich vystavovatelia vyvezú naspäť do svojich krajín, ale katalógy zostanú návštevníkom.
 
8.  Vývoz - režim vývozu umožňuje aby tovar spoločenstva opustil územie SR, bol vyvezený do tretích štátov, s cieľom trvale tam tovar ponechať,
· zo SR vyvážame do Turecka dekoratívne sklo.
Postup pri vývoze tovaru z krajiny:
1.  deklarant vystaví colné vyhlásenie,
2.  predloženie colného vyhlásenia na predpísanom doklade podľa vyhlášky MF SR a zároveň predloženie týchto dokladov:
· medzinárodný nákladný list - je sprievodný doklad o zásielke a o spôsobe prepravy,
· karnet TIR - medzinárodný doklad používaný v kamiónovej doprave,
· certifikát o pôvode tovaru - osvedčenie o pôvode tovaru, ktorý potvrdzuje, že ide o pôvodný slovenský výrobok,
· vývozná licencia - týka sa len niektorých komodít,
· konzulárna faktúra - podpísaná niektorými štátmi pri dovoze tovaru,
· colná faktúra - slúži na zistenie colnej hodnoty tovaru,
· iné doklady - osvedčenie o zdravotnej nezávadnosti, rastlinno-lekárske osvedčenie.
3.  colný orgán vykoná kontrolu:
· vonkajšiu - zisťuje hmotnosť, počet, značky a čísla
· vnútornú - zisťuje druh, množstvo tovaru, kvalitu, uloženie v obaloch a signovanie (označenie kódom),
4.  uzavretie dopravného prostriedku colnou uzáverou,
5.  prepustenie tovaru na vývoz s podmienkou, že vstúpi do zahraničia v lehote, stave a za podmienok, ké platili v okamihu prijatia colného vyhlásenia,
6.  potvrdenie vstupu tovaru do zahraničia.
 
Postup pri dovoze tovaru do krajiny:
1.  predloženie návrhu na colné konanie deklarantom,
2.  predloženie požadovaných dokladov (osvedčenie o pôvode tovaru, doklad o zápise podnikateľa do OR, pridelené colné registračné číslo),
3.  uskutočnenie colnej kontroly,
4.  základom na vymeranie cla je podľa príslušnej sadzby colného sadzobníka colná hodnota tovaru, na jej overenie slúži obchodná (colná) faktúra,
5.  stanovenie cla,
6.  clo vyberajú colnice pri prechode tovaru cez colné územie štátu a musí byť pripočítané k nákladom dovážaného tovaru.
 
Porušenie colných predpisov
1.  nezákonný dovoz alebo vývoz tovaru,
2.  uvedenie nesprávnych údajov o tovare,
3.  falšovanie dokladov,
4.  prechovávanie tovaru, ktorý unikol colnému dohľadu,
5.  porušenie colnej uzávery,
6.  neuposlúchnutie výzvy colníka.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Ekonómia

:: Aktuálne kurzy mien ECB

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu